Červená armáda nás oslobodila, no ruský režim napadol svojho suseda, hovorí Drucker

S odvolaním sa na vyjadrenie šéfa miestnej vojenskej administratívy Oleksandra Prokudina to napísal ruskojazyčný server BBC. Podľa ukrajinských úradov čelilo v noci na pondelok rozsiahlemu dronovému útoku mesto Odesa, hasiči ráno likvidovali rozsiahly požiar trhoviska a prázdne ubytovne.

"Našťastie nie sú mŕtvi ani zranení," uviedli záchranári na sociálnych sieťach podľa serveru Ukrajinska pravda s tým, že oheň zničil desiatky predajných pavilónov, v niektorých bola elektronika a domáce spotrebiče.

Poškodil aj elektrické vedenie, uviedla správa tejto ruskej oblasti. Kyjev sa k úderu nevyjadril a agentúra Reuters napísala, že sa jej nepodarilo správy o útoku nezávisle overiť.

Nevybuchnutý dron spadol na koľaje blízko vlakovej stanice, uviedla volgogradská správa na komunikačnej platforme telegram s odvolaním sa na gubernátora Volgogradskej oblasti Andreja Bočarova. Trať poškodená podľa správy pri útoku nebola.

Ruské jednotky sa podľa neho snažia do Pokrovska dostať pomocou stratégie „totálnej infiltrácie“, pričom zvyšujú počet sabotáží v ukrajinskom tyle.

Ukrajinci medzitým zriadili rezervy, ktorých úlohou je ničiť nepriateľské prieskumné a sabotážne skupiny, dodal Syrskyj.

Návšteva by sa podľa neho mohla uskutočniť v stredu alebo vo štvrtok.

Trump minulý utorok oznámil, že dáva Rusku desať dní na ukončenie konfliktu na Ukrajine. Túto lehotu pôvodne stanovil na 50 dní, neskôr ju však skrátil. Nový termín uplynie 8. augusta.

V prípade, že Rusko lehotu nedodrží, Trump pohrozil uvalením 100-percentného cla na obchodných partnerov Moskvy.

Witkoff sa podľa prezidenta USA momentálne sústreďuje na otázky týkajúce sa Pásma Gazy, ale stále môže vycestovať do Ruska, ktoré pred viac než tromi rokmi vojensky napadlo susednú Ukrajinu.

„Myslím, že budúci týždeň, v stredu alebo vo štvrtok (6. a 7. augusta), možno pôjde do Ruska. Radi by ho videli. Požiadali ho o stretnutie. Uvidíme, čo sa stane,“ povedal Trump v nedeľu miestneho času novinárom.

O Witkoffovej ceste do Ruska sa prvýkrát zmienil minulý štvrtok po masívnom útoku na Kyjev, keď ruské ostreľovanie označil za nechutné.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

⚡️Trump says envoy may visit Russia ahead of peace deal deadline.

Trump's special envoy, Steve Witkoff, may travel to Russia on Aug. 6 or 7 — days before a deadline for Moscow to reach a peace deal w/ Ukraine or face secondary tariffs on its oil exports.
https://t.co/4U7CvYARCA

Trump says envoy may visit Russia ahead of peace deal deadline

U.S. President Donald Trump said that his special envoy, Steve Witkoff, may travel to Russia on Aug. 6 or 7 — just days before a deadline for Moscow to reach a peace deal with Ukraine or face secondary tariffs targeting its oil exports.

4.8.2025 o 6:00 · archivované: 4.8.2025 o 7:48

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Na otázku, čo bude nasledovať, ak Rusko do požadovaného dátumu nepristúpi na prímerie alebo vojnu neukončí, Trump odpovedal, že uvalí sankcie.

„No, budú sankcie, ale zdá sa, že (Rusi) sú celkom dobrí v ich obchádzaní. Viete, sú to prefíkaní ľudia,“ vyhlásil americký prezident. Moskva sa opatreniam podľa neho môže vyhnúť pristúpením na „dohodu, vďaka ktorej ľudia prestanú umierať“.

Trump okrem toho oznámil, že dve jadrové ponorky, ktoré pre „provokatívne vyjadrenia“ podpredsedu Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrija Medvedeva nechal presunúť bližšie k Rusku, sú už „v regióne“.

Nespresnil, či mal na mysli jadrové ponorky alebo ponorky s jadrovými zbraňami. Nešpecifikoval ani miesta ich vyslania, ktoré americká armáda zvyčajne drží v tajnosti.

Rusko napriek tlaku zo strany Spojených štátov podľa AFP pokračuje vo svojej invázii na Ukrajinu.

Šéf Kremľa Vladimir Putin, ktorý výzvy na prímerie odmieta, v piatok vyhlásil, že má záujem o mier, ale že jeho požiadavky na ukončenie vojny zostávajú nezmenené. Medzi ne patrí, aby sa Ukrajina vzdala svojho územia aj ambícií vstúpiť do NATO. (TASR)

Informoval o tom šéf oblastnej správy Ivan Fedorov.

Stepnohirsk leží na juhovýchode Ukrajiny len niekoľko kilometrov od frontu a je opakovane terčom ruských útokov. Tie posledné zasiahli aj obytné domy a prišli pri nich o život dvaja muži vo veku 40 a 50 rokov a jedna 58-ročná žena.

Táto pozícia bola neobsadená takmer rok.

Generálporučík Kryvonožko pôsobil od konca augusta minulého roka ako zastupujúci veliteľ letectva. Od roku 2015 viedol veliteľstvo vzdušných síl Stred, predtým slúžil v 114. taktickej leteckej brigáde.

Mnohí interpretovali odvolanie jeho predchodcu Mykolu Oleščuka Zelenským ako reakciu na zostrelenie lietadla F-16 pri obrane pred leteckým útokom ruských síl. Prezident tento krok oficiálne odôvodnil potrebou posilniť schopnosti letectva a obavami o životy a bezpečnosť personálu.

Zelenskyj pri tejto príležitosti uviedol, že ukrajinské vzdušné sily vyvíjajú stratégiu na obdobie 20 rokov, ktorej podrobnosti sú dôverné. Poznamenal však, že tento rok už boli na Ukrajine nasadené francúzske lietadlá Mirage a rozrástla sa ukrajinská flotila stíhačiek F-16.

„Hlavným cieľom transformácie ukrajinského letectva je zabezpečiť, aby naša krajina mala v rámci ozbrojených síl silnú a modernú leteckú zložku – takú, ktorá je de facto súčasťou síl NATO a patrí medzi najsilnejšie v Európe,“ povedal Zelenskyj.

S ruskou stranou sa momentálne rokuje o zoznamoch prepustených osôb.

Výmena je súčasťou implementácie dohôd z druhého kola ukrajinsko-ruských rokovaní, ktoré sa konali 23. júla v Istanbule. Ruská strana už vtedy spomenula výmenu 1200 zajatcov, Kyjev tento počet až doteraz nepotvrdil.

Zelenskyj tiež uviedol, že súčasťou výmeny nemajú byť len vojaci, ale aj civilisti. Informoval aj o prípravách na nové stretnutie s ruskou stranou, jeho termín však nešpecifikoval.

Celkový počet vojnových zajatcov na oboch stranách nie je známy a neustále sa mení. Koncom júla Zelenskyj na sieti X uviedol, že od začiatku invázie ruských síl vo februári 2022 sa na Ukrajinu vrátilo zo zajatia v Rusku 5857 ľudí. Mimo výmen bolo prepustených ďalších 555 ľudí.

Ukrajina požadovala na rokovaniach Istanbule bezpodmienečné a komplexné prímerie. Moskva namiesto toho navrhla krátke prímerie, ktoré by obom stranám umožnilo postarať sa o svojich padlých a zranených pozdĺž frontovej línie. (TASR)

Voda tečie z kohútikov iba v určité dni, aj to iba niekoľko hodín, a často je sfarbená a nepitná. Obyvatelia ju preto do svojich príbytkov často nosia vo vedrách a mnohí sa uchýlili aj k zbieraniu dažďovej vody. Informuje o tom stanica Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL).

Obyvatelia Donecku a Mariupola, kedysi priemyselných centier Ukrajiny, čelia čoraz zhoršujúcej sa humanitárnej situácii.

Nedostatok vody spôsobila kombinácia zničenej infraštruktúry, nedokončených projektov a kolabujúcich vodných nádrží. Odborníci súčasnú situáciu označili za ekologickú a sociálnu katastrofu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Bol som Ukrajinec. Z 13-ročného Illju chceli spraviť Rusa, jeho stará mama ho získala naspäť Čítajte 

Nespokojnosť so súčasným stavom vyjadrili aj prokremeľskí vojenskí blogeri, ktorí poslali ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi otvorený list podpísaný obyvateľmi okupovaného Donecku. Upozorňujú v ňom na neudržateľnú situáciu v meste. „Doneck nemá stabilné dodávky vody od roku 2022. Voda teraz tečie len raz za tri dni, niekedy aj menej,“ uvádza sa v liste.

Podobná situácia panuje aj v Mariupole, kde voda z kohútikov tečie každý druhý deň. Častokrát sa navyše vôbec nedostane do vyššie položených bytov. Mnohé domácnosti sú preto odkázané na provizórne studne, nepravidelné dodávky cisternami alebo plastové nádrže rozmiestnené po štvrtiach. V letných horúčavách však mnohé z nich zazelenali od rias.

Nedostatok vody v okupovaných oblastiach spôsobilo najmä zničenie kanála Siverskyj Donec-Donbas v prvých dňoch celoplošnej invázie na Ukrajinu. Išlo o hlavný zdroj pitnej vody v oblasti, ktorý ju privádzal z rieky Siverskyj Donec pri Slovjansku.

Ruské orgány sa snažili situáciu napraviť postavením takmer 200 kilometrov dlhého potrubia z rieky Don. Projekt dokončili v polovici roka 2023, avšak jeho kapacita je nedostatočná a sprevádzali ho korupčné škandály.

Ruskom dosadený vodca anektovanej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin priznal, že potrubie pokrýva iba zlomok celkového dopytu. Podľa Pušilina je možné aktuálnu situáciu vyriešiť iba obsadením Slovjanska a prevzatím kontroly nad zdrojom miestneho kanála.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kým na Charkov lietajú ruské drony, deti píšu vojakom listy a ľudia chodia do ZOO Čítajte 

RFE/RL však pripomína, že úpadok na okupovaných územiach nespôsobuje iba vojna, ale aj nedostatočné investície do infraštruktúry. Už v roku 2014, keď na Donbase začali vojnu proruskí separatisti, bola vodná infraštruktúra významne opotrebovaná. Separatistické a neskôr ruské okupačné orgány do jej obnovy neinvestovali takmer nič. V okrese Kirov v Donecku sú potrubia takmer na 100 percent korodované a pravidelne preto dochádza k únikom vody.

„Doneck a Mariupol boli kedysi symbolmi priemyselnej sily sovietskej éry. Dnes, pod ruskou okupáciou, sa stávajú symbolmi kolapsu infraštruktúry, inštitucionálnej korupcie a zlyhania,“ hodnotí aktuálnu situáciu RFE/RL. (TASR)