Slováci by vlasť nebránili, Ukrajina by sa podľa väčšiny mala vzdať území (grafy)

Guterres taktiež zdôraznil, že prímerie musí viesť k riešeniu, ktoré rešpektuje medzinárodné právo a územnú celistvosť Ukrajiny. 

„V deň, keď rezignujeme v súvislosti s obranou medzinárodného práva, dláždime cestu chaosu na celom svete,“ varoval Guterres na záver konferencie v Berlíne o reforme mierových misií.

Ak by Bezpečnostná rada OSN potvrdila prímerie a mierové riešenie konfliktu na Ukrajine, bol by to podľa Guterresa „významný krok vpred“.

Doposiaľ nie je bezprostredne jasné, kedy presne a v akom formáte sa prípadné mierové rozhovory v Istanbule uskutočnia, pripomína DPA.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň vyzval na priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule. Na to zareagoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, že do Istanbulu pricestuje vo štvrtok 15. mája osobne, a na to isté vyzval aj Putina. Ruský prezident však nepovedal, že sa na rokovaniach sám zúčastní, a doteraz nie je jasné, kto tam bude Rusko zastupovať - a či sa rokovania vôbec uskutočnia.

Guterres sa v stredu zúčastnil na tlačovej konferencii spolu s nemeckým ministrom zahraničných vecí Johannom Wadephulom a ministrom obrany Borisom Pistoriusom. Obaja spoločne prisľúbili ďalších približne 81,3 milióna eur na mierové misie OSN.

Generálny tajomník OSN zdôraznil potrebu reforiem v misiách OSN a poukázal na niektoré významné finančné problémy. „Je absolútne nevyhnutné, aby všetky členské štáty rešpektovali svoje finančné záväzky a platili svoje príspevky v plnej výške a včas,“ dodal. (TASR)

Tanky od nemeckej zbrojovky KNDS Deutschland budú dodané v rokoch 2028 - 2031. Nový tankový prápor s približne 500 vojakmi bude umiestnený v Lohheide v nemeckej spolkovej krajine Dolné Sasko, kde sa od roku 2016 nachádza približne 3000 holandských vojakov integrovaných do 1. obrnenej divízie nemeckej armády.

Holandská kráľovská armáda v roku 2011 zrušila tankový prápor z dôvodu rozpočtových škrtov a novej strategickej orientácie, ktorá nepočítala s ťažkými obrnenými vozidlami v bojových operáciách.

Geopolitický vývoj za posledné desaťročie, najmä vo východnej Európe, však viedol k prehodnoteniu vojenskej doktríny v NATO. Vzhľadom na agresiu Ruska voči Ukrajine a rastúce obavy z hybridných hrozieb sa sa holandská vláda rozhodla pre opätovné vytvorenie tankového práporu. (TASR)

Podiel Ukrajincov, ktorí vyjadrujú dôveru prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, začiatkom mája stúpol na 74 percent z úrovne 69 percent na začiatku marca.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, vyplýva to z prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu.

Vo všetkých regiónoch Ukrajiny väčšina obyvateľstva vyjadruje dôveru prezidentovi a regionálne rozdiely sú relatívne malé, uviedli sociológovia.

V prieskume, ktorý inštitút uskutočnil od 2. do 12. mája, oslovili 1 010 respondentov vo veku 18 a viac rokov metódou telefonického rozhovoru. (SITA, Ukrajinská pravda)

„Ukrajina preukázala všetku ochotu zrealizovať prímerie a mierové rokovania bez predchádzajúcich podmienok,“ povedal Wadephul na pôde nemeckého parlamentu.

"Teraz očakávame od pána Putina, aby prišiel k rokovaciemu stolu,“ dodal. Podľa neho každý, kto chce mier v Európe, musí rokovať teraz a „na ťahu je pán Putin“.

Holandsko je v stave pohotovosti označovanom Alfa od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022. Teraz však prechádza na úroveň Alfa plus, ktorá je druhou najnižšou v šesťstupňovom systéme pohotovosti.

Vyhlásenie tohto nového stavu pohotovosti je dôsledkom „zvýšených hrozieb“ v Európe. Sprísnené bezpečnostné opatrenia vyžadujú od vojenského personálu, aby intenzívnejšie sledoval podozrivé osoby a vozidlá, ako aj bezpilotné lietadlá, uviedlo ministerstvo obrany.

Dôvodom tohto kroku je zverejnenie výročnej správy holandskej Vojenskej spravodajskej a bezpečnostnej služby (MIVD). V nej sa uvádza, že zahraničné mocnosti sú „čoraz viac pripravené páchať sabotáže, a to aj v blízkosti holandských hraníc“. Konkrétnu hrozbu proti vojenskému objektu však MIVD v súčasnosti neeviduje.

MIVD ešte v apríli uviedla, že ruskí hackeri sa pri vlaňajšom útoku na holandskú infraštruktúru zamerali na verejné zariadenia. O aký objekt išlo, bližšie nespresnila.

Bývalá holandská ministerka obrany Anka Bijleveldová pred „kybernetickou vojnou“ s Ruskom varovala už v roku 2018. Svojho času to vyhlásila po údajnom pokuse o hackerský útok na sídlo Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) v Haagu. V dôsledku toho boli z Holandska vyhostení štyria údajní členovia ruskej vojenskej rozviedky GRU. (TASR)

Tvrdia to podľa holandských médií zdroje z Aliancie. Administratíva prezidenta 

Na minuloročnom summite NATO vo Washingtone sa zišla Rada NATO - Ukrajina, prostredníctvom ktorej sa Zelenskyj pripojil k lídrom členských štátov Aliancie ako rovnocenný člen, napísal denník NL Times.

Tento formát stretnutia, ktorý je v súčasnosti pravidelnou súčasťou podujatí NATO, si však USA na summite v Haagu neprajú, uviedli nemenované zdroje. Spojené štáty majú v tejto veci vraj podporu aj ďalších členských štátov vrátane Maďarska.

Napriek tomu mnohé krajiny podľa holandského denníka považujú stretnutie Rady NATO - Ukrajina za dôležité, a preto je možné, že sa uskutoční aspoň schôdzka na úrovni ministrov zahraničných vecí a obrany.

Diplomati uviedli, že Zelenskyj by mohol prísť do Haagu a zúčastniť sa na večeri, ktorú bude pre ostatných lídrov hostiť holandský kráľ Viliam Alexander, a aj na ďalších stretnutiach, ktoré prebehnú mimo oficiálneho programu summitu NATO v dňoch 24. až 25. júna.

Účasť Trumpa na stretnutí na najvyššej úrovni v Haagu potvrdil v utorok americký stály predstaviteľ pri Aliancii Matt Whitaker.

Očakáva sa, že na summite NATO prijmú členské štáty rozhodnutie zvýšiť svoje obranné výdavky. (TASR)

Dvaja zo zranených sú vo vážnom stave, uviedli miestne úrady na sociálnej sieti. Už dnes ráno útok ruského dronu na nákladné auto v Sumskej oblasti pripravil o život jedného človeka a ďalších dvoch zranil, uviedol starosta Sum Artem Kobzar.

Sumská oblasť, ktorá susedí s ruskou Kurskou oblasťou, čelí prakticky každý deň ostreľovaniu nepriateľom, uviedla agentúra Unian.

Pripomenula, že 6. mája si výbuch ruskej rakety na predmestí oblastného centra Sumy vyžiadal tri životy: 20-ročné dievča zahynulo na mieste, dospelý muž a chlapec podľahli zraneniam v nemocnici.

Ďalších šesť ľudí, prevažne deti, utrpelo zranenia. A 35 obetí mal ruský útok na Sumy z 13. apríla, keď centrum mesta zasiahli krátko po sebe dve ruské rakety.

Informovali o tom z odboru komunikácie Kancelárie NR SR. Slovensko má podľa Rašiho záujem aktívne sa zapojiť do obnovy Ukrajiny, najmä v prihraničných regiónoch, kde vidí potenciál na realizáciu spoločných rozvojových projektov.

Raši s veľvyslancom hovoril aj o pokračovaní humanitárnej podpory Slovenska pre Ukrajinu a spoločnom úsilí pri povojnovej obnove krajiny. „Slovensko má záujem aktívne participovať na obnove Ukrajiny, predovšetkým v pohraničných oblastiach, kde vidíme reálny priestor pre efektívne cezhraničné iniciatívy,“ uviedol predseda NR SR.

Šéf parlamentu ocenil ochotu Ukrajiny viesť mierové rokovania a hľadať diplomatické riešenia. „Vítam každú iniciatívu smerujúcu k dosiahnutiu mieru. Je povzbudivé, že Ukrajina deklaruje pripravenosť rokovať v Turecku o možných cestách k uzavretiu prímeria,“ myslí si. Ukrajinu vníma ako stabilného a spoľahlivého partnera v regióne. „Životným záujmom Slovenska je mať za suseda nezávislú, demokratickú a prosperujúcu Ukrajinu,“ zdôraznil.

Národná rada SR je podľa neho pripravená zdieľať slovenské skúsenosti z fungovania parlamentnej demokracie. „Národné parlamenty zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní potrebných reforiem. Sme pripravení podeliť sa o naše poznatky a podporiť Ukrajinu tam, kde to bude najviac prínosné,“ uzavrel. (TASR)