Zahraničné firmy prišli v Rusku o 170 miliárd dolárov, návrat by mohol byť ešte riskantnejší

Výzva Zelenského prišla po tom, čo Rusko opäť odmietlo návrh na 30-dňové zastavenie bojov.

„Skutočné očakávame, že Trump podnikne razantné kroky,“ vyhlásil na brífingu po druhom kole rokovaní medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou v Istanbule. Spojené štáty podľa neho musia „zatlačiť na Rusov silnými sankciami, aby pristúpili na prímerie“.

Zelenskyj zároveň upozornil, že návrh Ruska na dvoj- až trojdňové čiastočné prímerie podľa jeho názoru nie je skutočným riešením a Kremeľ chce len „krátku pauzu“.

Nové sankcie žiada aj šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. „Rusi robia všetko pre to, aby sa vyhli prímeriu a pokračovali vo vojne. Nové sankcie sú teraz mimoriadne dôležité,“ zdôraznil. (TASR)

Uviedla to hovorkyňa Bieleho domu. 

„Prezident povedal, že je tomu otvorený, ak k tomu dôjde, no chce, aby lídri (Moskvy a Kyjeva) prišli k rokovaciemu stolu spoločne,“ povedala hovorkyňa Karoline Leavittová o návrhu Erdogana.

Dve ženy a dvaja muži vstúpili do budovy Musée Grévin vydávajúc sa za turistov a následne sa prezliekli za pracovníkov múzea, uviedol policajný zdroj.

Aktivisti potom utiekli z budovy únikovým východom spolu so sochou prezidenta v hodnote 40-tisíc eur, ktorú zahalili kusom látky.

Členovia Greenpeace figurínu umiestnili pred vchod do ruského veľvyslanectva ako výzvu pre Francúzsko na zastavenie dovozu zemného plynu a hnojív z Ruska.

„Podľa nás hrá Francúzsko dvojitú hru,“ povedal vedúci tamojšej pobočky organizácie Greenpeace Jean-Francois Julliard. „Emmanuel Macron stelesňuje dvojaký diskurz – podporuje Ukrajinu, no podporuje (aj) francúzske spoločnosti v obchodovaní s Ruskom,“ ozrejmil.

Greenpeace sa podľa Julliarda zameral na Macrona preto, že nesie osobitnú zodpovednosť. Dodal tiež, že francúzsky prezident „by mal byť prvým“ spomedzi európskych lídrov, ktorý ukončí obchodné zmluvy s Ruskom.

Francúzsko patrí k jedným z najväčších podporovateľov Kyjeva od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022. Macron sa tiež ujal vedenia európskej iniciatívy v snahe podporiť obranu Kyjeva v reakcii na oznámenie amerického prezidenta Donalda Trumpa o vedení priamych rokovaní USA s Ruskom, píše AFP.

Agence France-Presse
@afpfr

La statue en cire d'Emmanuel Macron, dérobée au musée Grévin par plusieurs militants de Greenpeace, a été déposée devant l'ambassade de Russie en signe de protestation contre les liens économiques de la France avec la Russie. https://t.co/UOmG6CW2DJ

Length: (00:00)

2.6.2025 o 17:12 · archivované: 2.6.2025 o 19:52

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó o tom hovoril telefonicky s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.

Podľa slov Szijjártóa Maďarsko necúvne v dôsledku politických útokov a naďalej bude obhajovať svoje vlastné ciele zahraničnej politiky. Záujmom Budapešti je, aby medzinárodné spoločenstvo smerovalo k prímeriu a rokovaniam, podčiarkol v rozhovore Lavrovom, s ktorým zhodnotili vývoj vojny na Ukrajine a perspektívu mierových rokovaní.

Maďarský minister zahraničných vecí ocenil rokovania šéfov diplomacie USA a Ruska a povedal, že pre Maďarsko je to upokojujúca správa.

„V strednej Európe s istotou vieme, že pokiaľ sú Američania a Rusi v priamom kontakte, riziko eskalácie vojny je nižšie,“ dodal Szijjártó, ktorý tiež podčiarkol, že Maďarsko považuje úlohu ruských energetických nosičov stále za strategicky dôležitú. (TASR)

Prvá z nich podľa nej zahŕňa začatie úplného stiahnutia ukrajinských vojakov z ruského územia vrátane ukrajinských regiónov, ktoré Moskva v rozpore s medzinárodným právom okupuje a označuje ich za ruské.

Druhý variant Interfax označuje za "balík", ktorý okrem iného predpokladá zastavenie západnej vojenskej pomoci Ukrajine.

Agentúra Reuters napísala, že ruské memorandum pre zastavenie bojov zahŕňa požiadavku na uznanie ukrajinského polostrova Krym a štyroch ukrajinských oblastí, ktoré Rusko okupuje, za ruské územia.

Moskva tiež žiada o obmedzenie počtu ukrajinských vojakov a zbraní, neutralitu Ukrajiny a zákaz vojenských aktivít tretích štátov na jej území, napísala agentúra Reuters. (ČTK)

Tú ovplyvňujú konfrontácie s Ruskom.

„Musíme byť pripravení na to, že pôjde o podstatne viac než dve percentá, na ktoré sme si zvykli,“ povedal Rutte počas návštevy Litvy. Zdôraznil tiež, že súčasný ročný cieľ Aliancie na investovanie dvoch percent HDP do obrany už nie je vzhľadom na bezpečnostné výzvy primeraný.

Litovský prezident Gitanas Nauséda tiež vyzval spojencov, aby investovali do armády podstatne viac financií. „Rusko nebude čakať,“ povedal Nauséda. Litovská hlava štátu tiež varovala, že Rusko sa snaží čo najrýchlejšie konsolidovať a obnoviť svoje ozbrojené sily

„Máme veľmi málo času na to, aby sme urobili to isté,“ povedal. „Dúfam, že sa nám podarí dosiahnuť dohodu s cieľom (vynaložiť) päť percent HDP (na obranu),“ doplnil.

Rutte sa zúčastnil na summite lídrov Bukureštskej deviatky a severských krajín vo Vilniuse. Na podujatie pricestoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. (TASR)