Členské štáty EÚ prijali nové clá na agroprodukty a hnojivá z Ruska a Bieloruska

Opatrenie by sa malo uplatňovať od 1. januára 2026 s možným odkladom do 17. júna 2026 v rámci existujúcich krátkodobých zmlúv.

Informuje o tom na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na interný dokument Komisie.

Návrh nariadenia EÚ o zákaze využívania ruských energetických zdrojov plánuje Komisia zverejniť 17. júna. Európska komisia má tiež v úmysle zaviazať európske spoločnosti, aby zverejňovali hlavné parametre zmlúv o dodávkach ruského plynu vrátane dátumov, podmienok a objemov dodávok, ako aj ich konečných príjemcov.

Aby tieto normy vstúpili do platnosti, musia ich schváliť všetky krajiny EÚ. Maďarsko a Slovensko už skôr oznámili, že tieto návrhy zablokujú, pokiaľ EK nenavrhne výnimky, ktoré by zabezpečili energetickú bezpečnosť týchto dvoch krajín. (TASR)

S odvolaním sa na každodenné hlásenie ruského ministerstva obrany o tom informovali zahraničné agentúry Reuters a AFP.

Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že má pod kontrolou obec Jablunivka asi 20 kilometrov severovýchodne od hlavného mesta oblasti Sumy. V Doneckej oblasti, kde sa od začiatku ruského útoku na Ukrajinu odohrávajú kľúčové boje, potom ruské sily dobyli dediny Komár a Kopteve.

Ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na ministerstvo informovala, že Rusi získali pod svoju kontrolu za posledný týždeň šesť ukrajinských dedín. Popri Jablunivke, Komáre a Koptěve to boli ďalšie tri dediny v Doneckej oblasti.

Zelensky naopak vo štvrtok večer uviedol, že je ukrajinská armáda v Sumskej oblasti úspešnejšia. "Naše jednotky v Sumskej oblasti pomaly vytláčajú okupantov. Ďakujem každému nášmu vojakovi, "povedal vo svojom prejave na sociálnych sieťach. Podľa máp bojiska od ukrajinských blogerov ale pokračujú ruskí vojaci v pomalom postupe, napísala DPA.

Rusko začalo s ofenzívou v Sumskej oblasti po tom, ako v apríli vytlačilo ukrajinské sily z ruskej Kurskej oblasti, kam prenikli vlani v auguste. Podľa overených zdrojov zabrali ruské sily za necelý mesiac vyše 190 kilometrov štvorcových v Sumskej oblasti. Na príkaz Putina má v oblasti vzniknúť nárazníková zóna, ktorá zabráni ďalším možným vpádom ukrajinskej armády na ruské územie. (ČTK)

„Dnes Ukrajine vyplatíme ďalšiu miliardu eur. Celková podpora tak dosiahne takmer na 150 miliárd eur od začiatku ruskej invázie,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na platforme X.

Celková hodnota pôžičky MFA predstavuje 18,1 miliardy eur a dohodli sa na nej lídri skupiny najvyspelejších krajín sveta (G7). Ich spoločným cieľom je poskytnúť Ukrajine finančnú podporu až približne 45 miliárd eur v rámci iniciatívy Mimoriadne zrýchlenie príjmov pre Ukrajinu (Extraordinary Revenue Acceleration - ERA). Úver je krytý výnosmi zo zmrazených ruských štátnych aktív.

V piatok po vyplatení financií dosiahne celkový objem úverov za rok 2025 sumu sedem miliárd.

Európski lídri sa na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady začiatkom marca dohodli, že Komisia je pripravená v prípade potreby prefinancovať príspevok EÚ na iniciatívu ERA.

EK je v súvislosti s vyplácaním prostriedkov aj naďalej v úzkom kontakte s ukrajinskými orgánmi. V prípade, že Ukrajina predloží žiadosť, Komisia je pripravená rýchlo reagovať.

Vďaka tomu môže EÚ podporiť akékoľvek nevyhnutné zvýšenie vojenských výdavkov v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch, a tak pomôcť pri zabezpečení silnej pozície Ukrajiny pred prípadnými mierovými rokovaniami.

Nechcel hodnotiť, ako by to mohlo ovplyvniť vojnu na Ukrajine. Podotkol tiež, že napriek únave z viac než tri roky trvajúcej ruskej agresie sú Ukrajinci odhodlaní vzdorovať.

„Nie sme v súťaži vojen. Kľúčové je predísť eskalácii a destabilizácii v regióne. A nezabudnime, že Irán je krajina, ktorá dodáva zbrane Rusku,“ podotkol. Na otázku, či je Ukrajina rada, že Izrael na Irán zaútočil, priamo neodpovedal.

V panelovej diskusii s ním okrem iných bol aj americký diplomat Kurt Volker, ktorý bol veľvyslancom USA pri NATO za vlády Georgea W. Busha. Podľa neho je na hodnotenie príliš skoro, no mohlo by to Ukrajinu ovplyvniť jedným aj druhým smerom. Jedna možnosť je, že jej to nijako nepomôže.

Avšak, ak by Izrael v útokoch pokračoval a Irán by v reakcii použil konvenčné vojenské sily, mohlo by to donútiť USA, aby sa do konfliktu priamo zapojili. V takom prípade by to Irán podľa neho oslabilo v dodávaní výzbroje Rusku.

Sybiha na otázku, ako dlho ešte môže Ukrajina pokračovať vo vojne s Ruskom, odpovedal, že si nemôžu vyberať. „Je to existenčná vojna. Áno, ľudia sú unavení, ale sme pripravení odolať a ľudia prístup (prezidenta Volodymyra) Zelenského podporujú. Nikdy neprijmeme mier za každú cenu,“ vyhlásil. Dodal, že po troch rokoch agresie neverí na žiadne zázraky.

Zdôraznil, že podľa informácií ukrajinských tajných služieb Rusko začalo pripravovať strategické rezervy. To podľa neho znamená, že neuvažujú už len v rozmeroch boja na Ukrajine. „Takže je to globálna hrozba a na to, aby sme túto vojnu zastavili, potrebujeme plnú diplomatickú mobilizáciu. Keďže Putin rozumie len sile, sú v tejto chvíli veľmi dôležité sankcie,“ podotkol.

Na otázku, či Kyjev na dosiahnutie mieru nevyhnutne potrebuje amerického prezidenta Donalda Trumpa, odpovedal: „Samozrejme. Recept je veľmi jednoduchý. Líderstvo a zapojenie americkej strany, zvýšenie ceny za pokračovanie vojny pre Rusko, čím myslím sankcie, izoláciu a zmrazenie aktív a tretím bodom je posilnenie Ukrajiny... Skutočne veríme, že máme šancu dosiahnuť prímerie a mier tento rok,“ povedal ukrajinský minister.

Volker si však nemyslí, že k mierovej dohode v tomto roku dôjde. Prímerie za možné už považuje. Súhlasí s tým, že rola Trumpa je v ňom podstatná. „Nemyslím si, že na Ukrajine bude mier, a to z jednoduchého dôvodu. Putin má maximalistické ciele týkajúce sa vyhladenia Ukrajiny ako suverénneho štátu a ako ľudí s národnou identitou. A on sa nezmení,“ vysvetlil svoj postoj americký diplomat.

Informovala o tom agentúra TASS. Ruský vojenský súd jeho činy vyhodnotil ako terorizmus. 

Ukrajinec Vadym Tračuk sa podľa ruskej tajnej služby FSB v roku 2022 pripojil k teroristickému hnutiu vytvorenému pracovníkmi spravodajského riaditeľstva ukrajinského ministerstva obrany. Rusko akcie partizánov a príslušníkov ukrajinských síl na okupovanom ukrajinskom území označuje za terorizmus.

Tračuk podľa FSB vykonával okrem iného sledovanie, pomáhal skladovať zbrane, muníciu a výbušniny a tiež vyrábal výbušné zariadenia. Vlani v apríli sa pripojil k plánovanému útoku proti okupačným predstaviteľom mestskej správy v Enerhodare, Rusi ale muža zadržali. (ČTK)

Švédsky premiér to povedal počas spoločnej tlačovej konferencie so šéfom NATO Markom Ruttem v Štokholme.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Na nadchádzajúcom summite NATO v holandskom Haagu na konci júna plánuje Aliancia predstaviť návrh, aby členské štáty na obranu vynakladali celkovo päť percent svojho HDP. Z tejto sumy by malo ísť 3,5 percenta priamo na základné vojenské výdavky a ďalších 1,5 percenta na investície súvisiace s obranou a bezpečnosťou.

Švédsko, ktoré je spolu s Fínskom najnovším členom NATO, v súčasnosti vynakladá na obranu približne 2,7 percenta svojho HDP. V tomto roku oznámilo, že do roku 2030 chce dosiahnuť úroveň 3,5 percenta HDP v oblasti obranných výdavkov.

„Dodatočných 1,5 percenta bude smerovať na oblasti súvisiace s obranou – civilnú obranu, kybernetickú bezpečnosť a ďalšie dôležité oblasti,“ doplnil Kristersson.

Diskusia o potrebe zvyšovania obranných rozpočtov sa zintenzívnila po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 a po nástupe Trumpa do funkcie amerického prezidenta v januári tohto roka. Trump dal jasne najavo, že USA už nie sú ochotné byť hlavným garantom bezpečnosti v Európe, a vyzýva európskych spojencov, aby do obrany investovali päť percent HDP ročne. (TASR)

Svojim koaličným partnerom pripomína prijaté uznesenie v parlamente. „Uznesenie nielen odporúča, ale zaväzuje vládnych predstaviteľov, aby nepodporili sankcie proti Rusku. Uznesenie NR SR hovorí o tom, ako by mala a nemala vláda konať,“ zdôraznil Danko, ktorý verí ostatným slovám premiéra Fica o nepodporení ruských sankcií.

„Ja si neviem predstaviť, že nám EÚ zakáže nakupovať ruské jadrové palivo, ktoré sa nedá nahradiť. Že nás odstrihnú od ruských surovín. My si nemôžeme dovoliť úplne odstrihnúť sa od ruských energií, lebo by nám niekoľkonásobne zdraželi energie. Miesto toho čo platíme dnes 100 eur budeme platiť 400 eur. Bude to katastrofa,“ povedal Danko.

Európska únia chce v rámci 18. sankčného balíka proti Ruskej federácii okrem iného znížiť cenový strop na globálny vývoz ropy z Ruska či navrhnúť opatrenia na nedovolenie opätovného sprevádzkovania nefunkčného plynovodu Nord Stream.

Fico už avizoval, že nový sankčný balíček týkajúci sa aj energetiky bude vetovať, ak nesplní Európska komisia isté podmienky.

„Slovenská republika nepodporí pripravovaný 18. sankčný balík proti Ruskej federácii, pokiaľ jej Európska komisia neposkytne reálne riešenie krízovej situácie, do ktorej sa Slovensko dostane po úplnom zastavení dodávok plynu, ropy a jadrového paliva z Ruska,“ napísal na sociálnej sieti premiér Fico. (SITA)

"Putin rozumie len sile," uviedol na bezpečnostnej konferencii Globsec v Prahe.

Sybiha pripomenul, že budúci týždeň to bude 100 dní, čo Ukrajina prijala americký návrh na plnohodnotné a bezpodmienečné prímerie. Rusko ho neprijalo. Šéf ukrajinskej diplomacie považuje za potrebné zvýšiť tlak prostredníctvom silnejších sankcií.

Navrhovaný ďalší sankčný balík Európskej únie okrem iného zahŕňa ďalšie zníženie existujúceho cenového stropu na ruskú ropu prepravovanú po mori zo súčasných 60 dolárov na 45 dolárov za barel. Podľa Sybihu by bolo adekvátne znížiť strop až na 30 dolárov. Zasiahnuť je podľa neho potrebný tiež ruský bankový systém.

Rusko podľa ukrajinského ministra nezmenilo rétoriku, čo sa potvrdilo aj na rokovaniach delegácií v Istanbule. "Ich jazyk je jazykom ultimát a kapitulácie," poznamenal Sybiha. Ruská hrozba je podľa neho globálna. Sybiha tiež zdôraznil nutnosť návratu deportovaných detí. Odpoveďou Ruska na ukrajinské mierové návrhy i kolektívne mierové snahy sú podľa šéfa diplomacie ďalšie eskalácie a teror.

Bývalý osobitný splnomocnenec USA pre Ukrajinu Kurt Volker uviedol, že dôležitý je ekonomický tlak a tiež to, aby Ukrajina mala pokračujúce dodávky zbraní a munície, a to aj zo Spojených štátov. Neočakáva rýchle dosiahnutie úplného mieru vzhľadom na Putinov prístup.

V americkom Senáte získala širokú nadstranícku podporu iniciatíva republikánskeho senátora Lindseyho Grahama. Návrh predpokladá až 500-percentné dovozné sankcie na krajiny, ktoré nakupujú ruské ropné a energetické produkty. Graham takýto postup považuje za páku proti Putinovi pre prípad, že by odmietal napredovať v ceste k mieru.

Podľa Volkera ide o krok správnym smerom, v doterajších sankciách boli zahrnuté rôzne výnimky. Zároveň je potrebné postihnúť tých, ktorí pomáhajú Rusku zavedené sankcie obchádzať, myslí si. Aj on spomenul nutnosť nízkeho cenového stropu na ruskú ropu.

Francúzsky minister pre európske záležitosti Benjamin Haddad uviedol, že jediným možným postupom je pokračovať v tlaku na Rusko a zároveň vo vojenskej podpore Ukrajiny, ktorá by sa mala navýšiť. Európania sú naň podľa neho pripravení.

Taktiež on hovoril o znížení cenového stropu na ruskú ropu aj na vyšších postihoch proti takzvanej ruskej flotile, čo sú zahraničné plavidlá, ktoré prepravujú ruské ropné produkty a Moskva tak cez ne obchádza existujúce exportné obmedzenia. (ČTK)