Na Slovensko v pondelok pricestujú evakuovaní občania z Blízkeho východu

Štvrtý deň vzájomných útokov medzi oboma krajinami si na izraelskej strane celkovo vyžiadal 24 obetí na životoch.

Podľa iránskych úradov izraelské útoky doteraz zabili najmenej 224 ľudí vrátane vysokopostavených vojenských veliteľov, jadrových vedcov a civilistov.

Úradník pôsobiaci na jednom z priechodov podľa AFP spresnil, že „na obchodné aktivity sa tento zákaz nevzťahuje“. Hranicu môžu prekročiť aj pakistanskí občania, ktorí sa chcú vrátiť z Iránu. Doplnil, že v pondelok sa očakáva návrat približne 200 pakistanských študentov.

Ako v nedeľu uviedol pakistanský minister zahraničných vecí Išák Dar, z Iránu už bolo evakuovaných 450 pakistanských pútnikov a ďalší budú nasledovať. Pútnikov evakuujú aj z Iraku, kde sú ďalšie posvätné miesta šiitského islamu.

Pakistan ako jediná moslimská krajina disponujúca jadrovými zbraňami vyjadril minulý piatok solidaritu s vládou a ľudom Iránu. Reagoval tým na izraelské útoky a pripomenul, že ani Islamabad, ani Teherán oficiálne neuznávajú štát Izrael.

Pakistanský minister obrany Chavádža Ásif v pondelok upozornil, že „svet by sa mal mať na pozore pred jadrovými kapacitami Izraela“, ktorý obvinil, že „nerešpektuje žiadnu medzinárodnú jadrovú dohodu“. AFP pripomenula, že Izrael je považovaný za jedinú jadrovú mocnosť Blízkeho východu, svoj jadrový arzenál však oficiálne nepotvrdzuje.

Hoci sa v médiách objavili špekulácie, že Pakistan by v prípade rozšírenia konfliktu mohol Irán podporiť, pakistanskí predstavitelia zdôrazňujú, že ich krajina prejavuje iba „morálnu a diplomatickú solidaritu“. (TASR)

V bunkri je údajne aj so svojou rodinou, informuje izraelský web i24 s odvolaním sa na exilový spravodajský portál Iran International.

V rámci eskalácie konfliktu izraelská armáda cielila aj na mesto Mašhad na severovýchode Iránu, ktoré sa nachádza približne 2 300 kilometrov od izraelského územia. „Ide o jednoznačný odkaz iránskemu vodcovi, že nikde v krajine nie je v bezpečí,“ uviedol nemenovaný diplomatický zdroj.

Zároveň dodal, že Izrael síce má kapacitu eliminovať Chameneího, ale rozhodol sa dať mu „poslednú príležitosť“ ukončiť iránsky program na obohacovanie uránu. Ide o požiadavku, ktorú v minulosti bez úspechu formuloval aj americký prezident Donald Trump.

Nemenovaný izraelský predstaviteľ pre denník Wall Street Journal potvrdil, že Chameneí naďalej zostáva potenciálnym cieľom v rámci izraelskej leteckej operácie. Izrael už údajne zneškodnil deväť kľúčových jadrových vedcov a niekoľko vysokopostavených generálov.

Družicová spravodajská stanica Iran International údajne získala informácie, že Chameneího blízki spolupracovníci rokujú s ruskými predstaviteľmi o vytvorení podmienok pre odchod ajatolláha a jeho rodiny z Iránu, ak sa situácia ešte zhorší. Z Moskvy údajne dostali prísľub, že v prípade eskalácie pomôže Chameneímu a jeho rodine s únikom cez bezpečný koridor.

Vlastné únikové trasy si údajne pripravujú aj iní vysokopostavení predstavitelia iránskeho režimu. Aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu v sobotu vo videopríhovore uviedol, že iránski predstavitelia si „balia kufre“. (TASR)

Očití svedkovia hlásia obrovské dopravné zápchy na výjazdových cestách z mesta. Na čerpacích staniciach sa tvoria kilometrové kolóny. Ulice v 15-miliónovej iránskej metropole sú vyľudnené a nezvyklo tiché.

DPA pripomenula, že izraelský minister obrany Jisrael Kac v pondelok v reakcii na iránske útoky, pri ktorých v Izraeli zahynuli civilisti, v statuse na sociálnej sieti X varoval, že „obyvatelia Teheránu za to zaplatia a to čoskoro“.

Mnohí Teheránčania v obave z odplaty utekajú na východ Iránu, ktorý sa zatiaľ považuje za relatívne bezpečný.

Útočiskom pre mnohých Iráncov sú aj oblasti na severe krajiny pri Kaspickom mori, ktoré sú zvyčajne obľúbené medzi dovolenkármi.

Jeden z presídlencov podľa DPA uviedol, že cesta z Teheránu do mesta Rašt v blízkosti morského pobrežia mu namiesto obvyklých asi štyroch hodín trvala tentoraz viac ako celý deň pre upchaté cesty. Dodal, že situácia so zásobovaním v Rašte sa nelíši od tej v Teheráne - obchody sú plné ľudí, ale potravín je nedostatok. Prudko vzrástli aj ceny za ubytovanie.

Iná rodina smerujúca do Turecka uviedla, že si na cestu do bezpečia musela požičať 5000 eur. (TASR)

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan to v pondelok povedal iránskemu prezidentovi Masúdovi Pezeškijánovi. O ich telefonáte informovala Erdoganova kancelária, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

„Turecko je pripravené zohrávať úlohu sprostredkovateľa v záujme okamžitého ukončenia konfliktu a návratu k jadrovým rokovaniam,“ povedal počas telefonátu Erdogan.

Turecký prezident už počas uplynulého víkendu zintenzívnil výzvy na diplomatické riešenie konfliktu. Teraz odsúdil agresívne konanie Izraela, ktoré nazval „banditizmom“. Povedal pritom, že židovský štát sa snaží zatiahnuť svet do „katastrofy“.

Ako pripomína AFP, Turecko už hostilo mierové aj rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom. (TASR)

EÚ tak reagovala na amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vyhlásil, že je otvorený tomu, aby sa sprostredkovateľom medzi Teheránom a Tel Avivom stal šéf Kremľa Vladimir Putin.

„Nedávno bola uzavretá dohoda o partnerstve medzi Ruskom a Iránom, ktorá signalizuje prehlbujúcu sa spoluprácu v rôznych oblastiach, vrátane zahraničnej politiky a obrany. Vzhľadom na to nemôže byť Rusko objektívnym sprostredkovateľom,“ povedal hovorca EÚ pre zahraničnú politiku Anouar El Anouni.

Ruský prezident v piatok telefonoval s iránskym náprotivkom Masúdom Pezeškijánom a izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a podľa vyhlásenia Kremľa odsúdil izraelské útoky na Irán. Putin v telefonáte s Netanjahuom povedal, že je pripravený poskytnúť „sprostredkovateľské služby s cieľom zabrániť ďalšej eskalácii napätia“.

Trump, ktorý v sobotu telefonoval s ruským prezidentom o konflikte na Blízkom východe, povedal, že je otvorený tomu, aby sa sprostredkovateľom medzi Iránom a Izraelom stal práve Putin. „Je pripravený. Volal mi preto. Dlho sme sa o tom rozprávali,“ oznámil Trump.

Irán a Rusko v uplynulých rokoch intenzívne spolupracujú vo vojenskej oblasti. Kyjev a Západ obviňujú Teherán, že poskytuje Rusku drony pre vojnu na Ukrajine. Irán opakovane odmietol tieto obvinenia a tvrdí, že sa nepostavil na žiadnu stranu konfliktu. Západ uvalil sankcie voči Rusku a Iránu, ktorých vlády podľa AFP čoraz viac koordinujú svoju diplomatickú a hospodársku politiku. V januári uzavreli Rusko a Irán zmluvu o strategickom partnerstve. (TASR)

Rozhodol sa tak v súvislosti s ozbrojenou konfrontáciou medzi svojím susedom a Izraelom.

"Hraničné priechody sú dočasne uzavreté. Týka sa to okresov Čaghí, Gvádar, Keč, Pandžgúr a Vášuk," povedal AFP vysokopostavený úradník z provincie Balúčistán, ktorá susedí s Iránom.

Obchod medzi oboma krajinami ale naďalej pokračuje, uviedol iný úradník z Čaghí.

„Nemocnica Farabi v meste Kermánšáh na západe Iránu sa stala terčom agresívnych útokov izraelského režimu,“ povedal hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí. Dodal, že „útoky na nemocnice ako aj na obytné oblasti sú hrubým porušením medzinárodného práva a vojnovým zločinom“.

V prvotných správach iránskych médií sa uvádzalo, že nemocnica bola vážne poškodená v dôsledku útoku, ktorého terčom však podľa týchto skorších informácií mala byť dielňa v jej blízkosti.

„Po útoku sionistického zločineckého režimu na dielňu v meste Kermánšáh utrpela vážne škody aj (susedná) nemocnica Farabi," informovala iránska tlačová agentúra Tasnim. Agentúra Fars zase zverejnila video z nemocnice, zachytávajúce porozbíjané sklo, zrútené stropy a rozsiahle škody v izbách pre pacientov. (TASR)