Korčok: Eskalácia medzi Iránom a Izraelom pokračuje, apelujeme na zastavenie vojenskej operácie

Pre konflikt Izraela s Iránom predstavuje nárast za tri dni 20 percent aj viac. Tankery sa navyše tejto oblasti začínajú v obavách z ďalšej eskalácie vyhýbať.

Vzhľadom na to, že napätie v ďalších dňoch silnelo, majitelia tankerov s väčšou opatrnosťou nazerajú na prepravu ropy nielen Hormuzským prielivom, ale aj cez Červené more.

"Okolnosti a tolerancia rizika sa u jednotlivých majiteľov lodí značne líšia," uviedol šéf bezpečnostného oddelenia asociácie Baltic and International Maritime Council (BIMCO) Jakob Larsen.

"Zdá sa, že väčšina majiteľov lodí sa v súčasnosti rozhodne pokračovať v plavbe, niektorí ale zrejme nie," povedal v e-mailovej správe zaslanej serveru televízie CNBC.

Referenčná sadzba pre stredne veľké plavidlá prepravujúce ropné produkty z Blízkeho východu do Japonska sa od štvrtka do pondelka zvýšila o viac ako 19 percent.

Sadzba pre menšie plavidlá plaviace sa po rovnakej trase potom za rovnaký čas vzrástla o viac ako 20 percent, uviedla s odvolaním sa na dáta Baltskej burzy agentúra Bloomberg.

Sadzby za prepravu do východnej Afriky vzrástli dokonca o 40 percent. Baltská burza sídli v Londýne a okrem iného sa tam stanovujú ceny za námornú dopravu.

Dáta spoločnosti Kpler potom ukazujú, že sadzba za prepravu ropy z Blízkeho východu do Číny sa len za piatok zvýšila o 24 percent na 1,67 dolára za barel.

Denný nárast sadzieb za prepravu ropy na tankeroch z kategórie VLCC (Very Large Crude Carrier) je tak najvyšší od začiatku roka.

Larsen dodal, že v čase zvýšeného bezpečnostného rizika sa zvyšujú nielen sadzby za prepravu nebezpečnou oblasťou, ale vyššie sú aj mzdy vyplácané posádkam.

Práve vyššie ceny aj mzdy ale pre niekoho vytvárajú ekonomickú motiváciu podstúpiť riziko pri preplávanie konfliktnými zónami. Larsen povedal, že aj keď sa to zdá primitívne, práve tieto faktory po stáročia udržiavali globálny obchod aj v období vojen a ďalších konfliktov.

Viceprezident spoločnosti S & P Global Market Intelligence Peter Tirschwell, ktorý sa špecializuje na námornú dopravu, poukazuje aj na ďalšie riziká, ktoré nútia majiteľov tankerov, aby zvážili, či nie je lepšie sa Hormuzskému prielivu teraz vyhnúť.

"Bol vidieť dopad, aký mali Húsíovia na lodnú dopravu cez Červené more. Aj keď bolo v tejto oblasti v poslednom čase veľmi málo útokov na lodnú dopravu, kvôli tejto hrozbe sa drvivá väčšina kontajnerového obchodu presunula do oblasti okolo južnej Afriky. To sa deje už celý rok,“povedal Tirschwell.

Jemenskí šiitskí povstalci Húsiovia začali útočiť na obchodné lode už koncom roka 2023. Tvrdili vtedy, že útoky sú reakciou na vojnu Izraela proti hnutiu Hamas v Pásme Gazy a na podporu, ktorú niektoré krajiny poskytujú izraelskej vláde. Húsíjskych povstalcov podporuje Irán.

Asociácia BIMCO obvykle nevyzýva plavidlá, aby sa držali ďalej od určitých oblastí. Konflikt medzi Iránom a Izraelom ale podľa nej vniesol do námornej prepravy prvok neistoty.

Ceny ropy sa minulý týždeň v piatok v bezprostrednej reakcii na izraelský útok na Irán zvýšili o viac ako desať percent a severomorský Brent sa dostal k 75 dolárom za barel. V pondelok však ceny začali klesať, keď sa ukázalo, že konflikt zatiaľ neohrozil ťažbu ani export ropy z blízkovýchodných krajín.

„Evakuačný let armády Českej republiky, ktorý sme vypravili na pomoc Čechom v Izraeli, práve úspešne pristál na kbelskom letisku (Letisko Praha-Kbely, pozn. TASR). Domov sme priviezli celkom 66 osôb. Mám radosť, že sú všetci v poriadku,“ napísala ministerka obrany Jana Černochová na platforme X a poďakovala ako armáde, tak aj českému ministerstvu zahraničných vecí, vďaka ktorým evakuácia prebehla.

Lietadlo priviezlo Čechov, ktorí sa rozhodli opustiť Izrael z dôvodu prebiehajúceho konfliktu s Iránom.

Pre boje bol uzavretý izraelský vzdušný priestor, pričom dopravcovia od piatku rušia spojenia medzi Prahou a Tel-Avivom, približuje portál Novinky.cz.

Niekoľko českých občanov využilo aj ponuku Slovenska a rozhodli sa cestovať slovenským vládnym špeciálom z Jordánska do Bratislavy.

V pondelok večer tak priletelo na palube slovenského vládneho špeciálu 14 Čechov. Ďalších 11 by malo byť v evakuačnom lete, ktorý Slovensko vypraví v utorok. (TASR)

Izraelská armáda doplnila, že „využila príležitosť“ a Alího Šadmáního zabila aj vďaka presným spravodajským informáciám, informoval britský denník The Guardian.

Ak sa táto informácia potvrdí, pôjde o ďalší prípad v sérii zabití medzi vysokými vojenskými predstaviteľmi Iránu.

Šadmání pôsobil vo funkcii veliteľa Centra hlavného velenia, známeho aj ako krízové vojenské velenie, len asi štyri dni.

Na tomto poste vystriedal generálmajora Goláma Alího Rašída, ktorý bol zabitý minulý piatok pri izraelskom útoku na Teherán. Spolu s ním zahynul aj náčelník generálneho štábu iránskych ozbrojených síl generálmajor Mohammad Bágherí, veliteľ Revolučných gárd Hosejn Salámí a traja poprední jadroví vedci.

Eskalácia medzi Iránom a Izraelom pokračuje už piaty deň: Irán v utorok ráno vypustil smerom na Izrael asi 20 balistických rakiet. Explózie hlásili aj z oblasti Tel Avivu a Jeruzalema.

Sirény ako varovanie pred dronmi sa rozozvučali i v oblasti okupovaných Golanských výšin, informoval spravodajský web The Times of Israel (TOI).

Izraelská armáda doplnila, že predtým - v noci na utorok - vykonala „niekoľko rozsiahlych úderov“ na vojenské ciele v západnom Iráne, pričom zásah dostali aj odpaľovacie zariadenia rakiet zem-vzduch a sklady bezpilotných lietadiel v západnom Iráne.

Dva veľké výbuchy hlásili aj z mesta Tabríz na severozápade Iránu. Zdroje spravodajskej stanice Núr dodali, že k nim došlo s približne päťminútovým odstupom.

Po novej vlne izraelských útokov na iránsku metropolu z noci na utorok – vrátane pondelkového dramatického úderu na budovu štátnej televízie – aktivovali obe krajiny svoje systémy protivzdušnej obrany, pričom izraelská armáda vyzvala obyvateľov, aby sa ukryli pred prichádzajúcimi iránskymi raketami.

Teherán prisľúbil, že bude bombardovať Izrael „tak dlho, ako bude potrebné“, aby ukončil ofenzívu, ktorú Izrael spustil v piatok 13. júna pod zámienkou, že chce zabrániť Iránu získať jadrové zbrane.

Spravodajský web i24news doplnil, že Izraelčania strávili v krytoch aj časť noci. Civilná obrana totiž počas noci dvakrát vydala varovania pred niekoľkými salvami iránskych rakiet.

Cieľom iránskych útokov bol stred a sever Izraela. Izraelské úrady však nezaznamenali žiadne obete ani škody. (TASR)

Maďarský minister dodal, že sedem Maďarov čoskoro dorazí na Cyprus, kde na nich už čakajú maďarskí konzuli a ešte v utorok poletia do Bratislavy.

Szijjártó poďakoval „slovenským priateľom“ za spoluprácu. „Toto nie je naša prvá spoločná evakuačná operácia, vždy sme sa na seba mohli spoľahnúť a to sa nezmení ani v budúcnosti,“ podotkol.

Minister uviedol, že sa organizujú a realizujú ďalšie operácie, pokračujú v práci na nich a je presvedčený, že čoskoro budú môcť poskytnúť ďalšie dobré správy.

„Situácia na Blízkom východe sa stáva čoraz vážnejšou, pričom Irán a Izrael útočia nielen na svoje hlavné mestá, ale aj na niekoľko ďalších lokalít,“ povedal v pondelok Szijjártó. Podľa jeho slov stúpa počet Maďarov, ktorí by mohli byť v ohrození. „Takže čoraz viac Maďarov sa chce vrátiť domov a byť v bezpečí,“ dodal. (TASR)

„Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý sa snaží vzbudiť pozornosť, nesprávne tvrdil, že som opustil summit G7 v Kanade a vraciam sa do Washingtonu, aby som pracoval na ‚prímerí‘ medzi Izraelom a Iránom,“ napísal Trump krátko po nástupe do lietadla Air Force One v Calgary.

„Omyl! Netuší, prečo som teraz na ceste do Washingtonu, ale určite to nemá nič spoločné s prímerím,“ pokračoval Trump. „Ide o niečo oveľa väčšie. Či už úmyselne alebo nie, Emmanuel sa vždy mýli,“ dodal americký prezident na svojej sociálnej siete Truth Social.

Macron novinárom povedal, že USA predložili Iránu ponuku „na stretnutie a výmenu názorov“. „Ak sa Spojeným štátom podarí dosiahnuť prímerie, je to veľmi dobrá vec,“ dodal.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová pritom na sieti X v pondelok uviedla ako dôvod Trumpovho predčasného odchodu zo summitu G7 krízu na Blízkom východe. (TASR)

V sobotu bola do Azerbajdžanu prevezená skupina 86 ruských občanov. V nedeľu organizovane prekročilo pozemné hranice tejto krajiny ďalších 238 Rusov vrátane rodín diplomatov.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí zároveň informovalo, že vzhľadom na prísne pravidlá vstupu do Azerbajdžanu musia Rusi pred prekročením hraníc podať žiadosť o takýto prechod na ruskom veľvyslanectve v Teheráne.

DPA pripomína, že Moskva má úzke vzťahy s Teheránom, ktorý jej dodal množstvo bezpilotných lietadiel používaných v invázii na Ukrajinu.

Ruský rezort diplomacie okrem toho informoval, že Izrael zase môžu Rusi opustiť prechodom cez susedný Egypt či Jordánsko. Svojich občanov z Izraela cez Jordánsko či prípadne Egypt evakuuje viacero krajín vrátane Slovenska, Česka, Poľska či Nemecka. (TASR)

„Potvrdzujeme, že Izrael má právo sa brániť. Dôrazne sme sa vyjadrili, že Irán nikdy nemôže mať jadrovú zbraň. Naliehavo žiadame, aby riešenie iránskej krízy viedlo k širšej deeskalácii konfliktu na Blízkom východe vrátane prímeria v Gaze,“ uviedli v dokumente lídri USA, Kanady, Británie, Francúzska, Talianska, Japonska a Nemecka. Irán najvyšší predstavitelia skupiny G7 označili za „hlavný zdroj regionálnej nestability a teroru“.

Pod vyhlásenie sa podpísal aj americký prezident Donald Trump. Agentúra Reuters predtým informovala, že tak neurobí.

Vzdušné útoky Iránu a Izraela pokračovali v noci na utorok piatym dňom. Po pondelňajšej vlne úderov Izraela na ciele v Teheráne, kde zasiahol aj budovu štátnej televízie, obe krajiny v priebehu noci aktivovali svoje systémy protivzdušnej obrany. Irán podnikol útoky v niekoľkých vlnách a poplach vyhlásili vo viacerých izraelských oblastiach.

Portál Times of Israel píše, že oproti predošlým dňom Irán na Izrael vypálil menej rakiet. Podľa izraelskej armády ich bolo iba desať a z krajiny zatiaľ nehlásia žiadne obete ani vážnejšie zranenia. (TASR)

Varoval tiež pred vynútením zmeny režimu v Teheráne silou. Informujú o tom agentúry AFP a Reuters.

„Ponuka na stretnutie a komunikáciu skutočne existuje. Ponuka bola predložená najmä s cieľom dosiahnuť prímerie a potom začať širšie diskusie,“ povedal Macron vo vyhlásení pre médiá. „Teraz musíme zistiť, či sa ňou strany budú riadiť. Ak by sa Spojeným štátom podarilo dosiahnuť prímerie, bola by to veľmi dobrá vec,“ uviedol francúzsky prezident.

Macron tiež vyzval Izrael aj Irán, aby ukončili údery proti civilistom a varoval, že snaha zvrhnúť teheránsky teokratický režim by bola strategickou chybou. „Všetci, ktorí si mysleli, že bombardovaním zvonku možno zachrániť krajinu, sa vždy mýlili,“ vysvetlil. (TASR)