Spojené štáty naďalej plánujú zvýšiť dovozné clá na tovar z Indie o 25 percent

Podľa ukrajinských vzdušných síl ruské sily cez noc vypustili 381 útočných a návnadových dronov typu Šahíd a 35 rakiet rôznych typov.

Protivzdušná obrana zachytila ​​303 dronov a 17 rakiet, ale 78 dronov a 18 rakiet zasiahlo šesť lokalít.

V Doneckej oblasti ruské útoky zabili jednu osobu a ďalšie štyri zranili, uviedol gubernátor Vadym Filaškin.

Charkovskú oblasť napadlo 13 rakiet. Gubernátor Oleh Synehubov informoval o dvoch zranených civilistoch.

V Chersonskej oblasti bolo zranených päť ľudí, keď ruské útoky poškodili dva bytové domy a 11 domov, oznámil gubernátor Oleksandr Prokudin.

Predstavitelia v Sumskej oblasti uviedli, že pri ruských útokoch utrpeli zranenia osemročné dieťa a dvaja dospelí.

V Záporožskej oblasti boli zranení 50-ročná žena a 29-ročný muž, keď Rusko vykonalo 615 útokov na 17 obcí, uviedol gubernátor Ivan Fedorov.

Tie cielili najmä na energetické objekty v Charkovskej a Poltavskej oblasti, kde sa nachádzajú zariadenia na ťažbu plynu.

Informovalo o tom ukrajinské ministerstvo energetiky, ktoré nezverejnilo žiadne podrobnosti o útoku ani o spôsobených škodách.

Neskôr spoločnosť DTEK Oil&Gas potvrdila zastavenie prevádzky viacerých plynárenských zariadení v Poltavskej oblasti, ktorá susedí s Charkovskou oblasťou.

DTEK Group
@dtek_en

⚠️ Overnight, the enemy once again attacked the energy infrastructure of DTEK Oil&Gas with drones and missiles. As a result of the attack, operations at a number of gas production facilities in the Poltava region were halted. https://t.co/kWptARjrLu

3.10.2025 o 9:46 · archivované: 3.10.2025 o 11:01

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajina už v dôsledku ruských útokov zvýšila objem dovážaného plynu.

Do polovice októbra by chcela zvýšiť jeho celkové množstvo v zásobníkoch na 13,2 miliardy kubických metrov, z ktorých 4,6 miliardy bude pochádzať z dovozu.

Osud Ukrajincov je podľa neho „žiť vedľa Ruska a byť neustále vo vojne s Rusmi“. 

„Nemôžeme to zmeniť a nepomôže, ak na seba vezmeme bremeno ich utrpenia,“ zdôraznil maďarský premiér. Podľa vlastných slov chce Maďarsko ušetriť od vojny s Rusmi po boku Ukrajincov v potencionálnom federálnom systéme. „Ak budeme vo federálnom systéme, skôr či neskôr budeme musieť poslať vojakov a my nechceme zomrieť za Ukrajinu,“ zdôraznil.

Namiesto členstva Ukrajiny v EÚ Orbán navrhuje strategickú dohodu s Kyjevom podobnú zmluvám s Tureckom alebo Britániou.

Orbánov postoj po štvrtkovom summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Kodani kritizovala dánska premiérka Mette Frederiksenová. Vyhlásila, že „nedovolí, aby jedna krajina, a už vôbec nie Viktor Orbán, rozhodovala o budúcnosti celej Európy“. Maďarský premiér podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského blokuje európsku integráciu Ukrajiny, pretože v jeho krajine prebieha volebná kampaň.

Orbán v piatkovom rozhovore kritizoval aj európsku stratégiu súvisiacu s vojnou na Ukrajine. Podľa neho je založená na chybnom úsudku, že Rusku dôjdu peniaze skôr ako Európe a Moskva nebude mať dostatok prostriedkov na výrobu zbraní. Na základe tejto stratégie by Európa medzitým poskytla Ukrajine veľké množstvo peňazí a vojenských systémov. Ruská ekonomika by sa následne zrútila a v krajine by došlo k povstaniam. V tomto scenári by bolo Rusko nútené vzdať sa svojich vojnových cieľov, čo by Ukrajine umožnilo získať späť svoje územia, tvrdí Orbán.

Podľa šéfa maďarskej vlády ide o „fatamorgánu“ a celá stratégia skolabuje, čo bude mať vážne dôsledky. (TASR)

Nemecká polícia tvrdí, že niekoľko ľudí spozorovalo v blízkosti letiska dron, pričom neskôr ho spozorovali aj nad areálom letiska. DPA uviedla, že spočiatku nebolo jasné, či išlo o jeden dron alebo viacero.

Preventívne uzavreli dráhy na letisku a polícia prehľadala oblasť, nič však nenašla. Do akcie sa zapojil aj policajný vrtuľník.

Letisko vo vyhlásení uviedlo, že po 22.00 h miestneho času bolo zrušených celkovo 17 letov, čo zasiahlo takmer 3000 cestujúcich. Okrem toho presmerovali 15 príletov na letiská v mestách Stuttgart, Norimberg a Frankfurt, ako aj do Viedne v susednom Rakúsku.

CNN konštatuje, že ide o najnovší prípad uzatvorenia letiska v Európe z dôvodu preletu dronov. Minulý týždeň pre prelety dronov opakovane uzavreli letiská v Dánsku.

Flightradar24
@flightradar24

After reported drone sightings over Munich Airport earlier this evening the airport remains closed until 0259 UTC this morning. 14 flights were diverted. https://t.co/CFDGoduFWa https://t.co/b5hwFI4xVZ

Length: (00:00)

3.10.2025 o 3:24 · archivované: 3.10.2025 o 6:21

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Putin podľa agentúry Interfax vyhlásil, že ukrajinské sily sa pokúšajú zaútočiť na oblasť okolo elektrárne, a súčasne odmietol ako nezmysel tvrdenia, že je ostreľovaná z Ruska.

„Je to nebezpečná hra a títo ľudia si musia uvedomiť, že aj oni majú na svojej strane funkčné jadrové elektrárne. Čo nám bráni reagovať rovnako? Tak nech sa nad tým zamyslia,“ varoval Putin v prejave na zasadnutí Valdajského diskusného klubu v Soči, podľa ktorého je situácia v okolí elektrárne celkovo pod kontrolou.

Ropný tanker Boracay zadržali v sobotu pri atlantickom pobreží Francúzska. Obvinený je z toho, že posádka počas kontroly neuposlúchla pokyny francúzskeho vojenského personálu, oznámila prokuratúra v Breste.

Druhé obvinenie voči kapitánovi, že nevedel predložiť doklady o štátnej príslušnosti lode, bolo stiahnuté.

Prokuratúra sa nezaoberala otázkou, či loď mohla slúžiť ako štartovacia platforma pre neznáme drony spozorované nedávno nad Dánskom.

Medzitým bol z policajného zadržania prepustený prvý dôstojník lode, tiež čínsky občan. Zatiaľ nie je známe, či bude prepustený aj kapitán a či bude loď, ktorá sa v rozpore s medzinárodným právom neplavila pod žiadnou vlajkou, pokračovať v ceste do Indie.

Ropný tanker, nesúci predtým meno Pushpa, ktorý vyplával z Ruska, zastavila minulú sobotu fregata francúzskeho námorníctva neďaleko ostrova Ouessant a nariadila mu zmeniť kurz smerom k pobrežiu. Plavidlo teraz kotví asi 30 kilometrov od prístavného mesta Saint-Nazaire. Francúzski vojaci boli na palube aj vo štvrtok.

Loď bola podľa Macrona registrovaná pod falošnou vlajkou a už v marci ju z rovnakého dôvodu kontrolovali estónske úrady. Odmietol sa však vyjadriť k špekuláciám, že z jej paluby mohli štartovať drony spozorované nad Dánskom.

Podľa webovej stránky Vesselfinder sa tanker Boracay plavil medzi 22. a 25. septembrom v blízkosti dánskeho pobrežia. Plavidlo s dĺžkou 244 metrov často menilo vlajky a názvy a od februára je na sankčnom zozname EÚ. (TASR)