Štátny tajomník ministerstva vnútra Kaliňák zdôraznil potrebu zákona o hlavných kontrolóroch

Michal Kiča na tlačovej konferencii ukázal stanovisko Úradu pre územné plánovanie a výstavbu, ktorý na dopyt Vodohospodárskej výstavby uviedol, že prečerpávacia stanica v takej podobe, ako je prezentovaná ministerstvom životného prostredia, je ako strategická investícia neprípustná.

"Ide o stanovisko orgánu štátnej správy. Nie o názor mimovládok a opozície. To znamená, že existuje zákonná prekážka výstavby prečerpávacej stanice, ak nepríde k zmenám v zámere," doplnil Kiča s tým, že minister životného prostredia Tomáš Taraba nemá schválené ani základné dokumenty a už rozhadzuje peniaze.

A to tak, že už prebieha výberové konanie na štúdiu realizovateľnosti stavebného zámeru elektrárne na Málinci, povedal ďalší predstaviteľ Demokratov Juraj Šeliga.

Myslí si, že štúdia je zbytočná a má stáť 1,3 milióna eur. Považuje to za začiatok zbytočného procesu a myslí si, že minister Taraba tak nechá zarobiť spriaznené firmy.

Šeliga dodal, že Taraba naďalej ignoruje názor odbornej verejnosti, územný plán Banskobystrického kraja a pokračuje arogantnom presadzovaní svojich plánov.

Poslanci Progresívneho Slovenska Ján Hargaš a Michal Truban vyzvali ministerstvo informatizácie, aby konzultovalo s odborníkmi projekty na modernizáciu digitálneho systému štátnej správy.

Tvrdia, že ministerstvo chce opäť investovať milióny eur do projektov, ktoré sa štátu neoplatia, tak ako v minulosti.

"Lietajú milióny eur bez kontroly a diskusie. Investujeme do niečoho, čo sa štátu vôbec nevráti," vyhlásil Michal Truban.

Ján Hargaš pripomenul, že na ministerstve prebieha veľmi problematický nákup IT systémov za zhruba 80 miliónov eur, ktoré majú nahradiť portál slovensko.sk.

Hargaš upozornil, že z pôvodných 60 miliónov narástla suma o 20 miliónov. Pritom neexistuje žiadne vyhodnocovanie a konzultácie. Preto Hargaš vyzval ministra Migaľa a podpredsedu vlády Kmeca, aby zastavili obstarávania. Dodal, že podá podnet aj na Úrad pre verejné obstarávanie.

Slovenské mlyny, ktoré by chceli nakupovať iba slovenskú pšenicu, nedokážu bez investičných podpôr zo strany štátu konkurovať poľským či maďarským výrobcom. V piatok na to upozornila Slovenská spoločnosť mlynárov.

„Júnové ukončenie bezcolného dovozu poľnohospodárskych komodít a potravín do EÚ z Ukrajiny spôsobilo predzásobenie sa ukrajinskou múkou na viacerých európskych trhoch. Zároveň tohtoročná žatva pšenice na Ukrajine, Maďarsku aj Poľsku je výrazne lepšia, ako sa pôvodne odhadovalo. To spôsobuje extrémny tlak na ceny múky na stredoeurópskom trhu. To je pre slovenských mlynárov, ktorí sa zameriavajú prioritne na spracovanie slovenskej pšenice, obrovský problém. Stratili svoju konkurencieschopnosť,“ uviedol generálny sekretár SSM Milan Lapšanský.

Slovenské mlyny aktuálne čelia náročnej situácii. Štátne investičné podpory potravinárskeho sektoru podľa SSM na Slovensku už niekoľko rokov prakticky neexistujú. Na rozdiel od okolitých krajín, kde štáty ako Česko, Poľsko, Maďarsko či Rumunsko z aktuálnych programov podporujú potravinársky sektor vrátane mlynského stovkami miliónov eur. Znížená konkurencieschopnosť, nové a vyššie dane či jedny z najvyšších cien energií a distribučných poplatkov v Európe im znemožňujú uplatniť sa s múkou zo slovenskej pšenice na zahraničných trhoch.

Slovenskí mlynári združení v SSM deklarujú, že v roku 2025 budú nakupovať pšenicu výhradne od domácich pestovateľov. Spotrebitelia tak podľa Lapšanského nemusia mať pri nákupe slovenskej múky obavy, že by si domov priniesli múku vyrobenú z nekontrolovanej ukrajinskej pšenice. „Treba upozorniť, že na Slovensko sa dovážajú múky aj z krajín, kde neexistuje obmedzenie dovozu z Ukrajiny. Takým príkladom je určite Česká republika. Informácie o kontrolách pôvodu pšenice, z ktorých je vyrábaná importovaná múka, predávaná v obchodných reťazcoch, zo strany štátu nemáme,“ priblížil.

Aktuálne je podľa SSM žiadúce, aby štát zintenzívnil podporu potravinovej vertikály pestovateľ pšenice - mlynár - pekár. „Slovensko nemôže byť do budúcnosti závislé od dovozu jednej z vôbec najzákladnejších potravín, akou je múka. Môže a musí vedieť plne pokryť 100 % slovenského dopytu po nej,“ podčiarkol Lapšanský. (TASR)