Akákoľvek výška trestu nezmení môj postoj k životu a jeho kvalite, povedal Cintula

Cintula sa dostal vo svojej reči ku dňu atentátu.

Popísal, ako sa zamiešal do skupinky ľudí na námestí. Keď prišiel premiér, nahromadili sa v ňom roky frustrácie a zúfalstva. Mal len pár sekúnd na to aby sa rozhodol, čo urobí.

"Keď som sa neskôr dozvedel, že prežil, uľavilo sa mi." Cintula odmietol, že by ho niekto na atentát naviedol. "Nič ma neuráža viac ako špekulácie, že som konal na objednávku." "Bol som najatý. Ale nie stranami, ale životom."

"Nepociťujem, stres, úzkosť, ani výčitky. Nemám sklon k recidíve. To čo som urobil, je uzatvorené."

Odmietol, že by niekedy uvažoval nad samovraždou, ako to skonštatovala psychologička. "Samovražda je definitívne ticho. Je to výkrik bez hlasu. Ja však nechcem mlčať."

Povedal tiež, že celý život zápasil s tým, že ho nikto nepočúval.

Jeho reč ide naprieč rôznymi témami. Vyjadruje sa aj k iniciatíve Kotlebovcov rozmiestniť vo vlakoch občianske hliadky. Štát podľa neho urobil chybu, že s nimi v tomto odmietol spolupracovať a zakázal ich.

Rovnako mal štát podľa Cintulu spolupracovať aj so združením Slovenskí branci.

Spomenul napríklad francúzske sufražetky. "Som proti násiliu," povedal.

Násilie podľa Cintulu nesmie byť normou, ale v určitých hraničných prípadoch je akceptovateľné. "Keby som nezatriasol stromom, ani lístok by sa nepohol." Pri ďalšom prednese začal plakať.

Sudca vyhlásil krátku prestávku, aby sa Cintula upokojil.

Upozornil ho, aby sa venoval predmetu konania a nie jeho životu a práci v bani v Handlovej. Cintula reagoval, že tým chce vysvetliť, prečo konal tak, ako konal.

Králik ho požiadal aby bol vecnejší.