WHO hlási koniec epidémie eboly v ugandskej Kampale

Informovala o tom v sobotu juhokórejská agentúra Jonhap, od ktorej správu prevzala TASR.

Severokórejská tlačová agentúra KCNA zverejnila kritiku KĽDR v sobotu po tom, čo Išiba minulý týždeň poslal dar do svätyne Jasukuni, ktorá uctieva japonské vojnové obeti – vrátane 14 vojnových zločincov, odsúdených po druhej svetovej vojne spojencami.

V tom istom čase chrám navštívila aj skupina japonských poslancov, aby vzdali úctu padlým.

KCNA označila tieto kroky japonských politikov za „cestu k militarizmu“ a varovala, že povedú „k zániku celého Japonska“.

Agentúra obvinila japonských politikov, že z každoročných návštev v Jasukuni robia bežnú prax, pričom tieto činy považuje za pokus „hlboko a trvalo vstreknúť jed militarizmu do celého územia súostrovia, pričom chrám má slúžiť ako jeho zdroj“.

KCNA tiež tvrdí, že Japonsko je vo finálnej fáze právnych, inštitucionálnych a vojenských príprav na kontinentálnu inváziu, pričom sa odvoláva na nedávne spustenie Spoločného operačného velenia japonských sebaobranných síl (SDF) a ústavné zmeny.

„Prebudovanie Japonska, ktoré systematicky a rozsiahlo postupuje vo svojom politickom a vojenskom zbrojení už celé desaťročia od porážky, sa stáva realitou, nie len očakávaním,“ uviedla KCNA.

Odoslanie obetného daru alebo návšteva svätyne Jasukuni politikmi sú pravidelne predmetom kritiky zo strany susedných krajín, akými sú Južná Kórea a Čína, ktoré tieto kroky vnímajú ako snahu ospravedlniť alebo oslavovať militaristickú minulosť Japonska.

Japonsko počas druhej svetovej vojny napadlo Čínu, pričom v rokoch 1910 až 1945 bol Kórejský polostrov pod japonskou koloniálnou nadvládou. (TASR)

Viaceré zhromaždenia sprevádzali aj kontraprotesty, potýčky s políciou a aj zatýkania. Informovala o tom agentúra DPA.

Nová aliancia presadzuje celoštátne uzavretie hraníc pred migráciou a ukončenie finančnej a vojenskej podpory Ukrajine. V mnohých mestách sa však stretla s odporom zo strany názorových oponentov, ktorí zorganizovali protiakcie.

Podľa polície sa napríklad v meste Weimar v spolkovej krajine Durínsko zhromaždilo približne 1100 ľudí. Na pódiu vystúpili aj krajne pravicoví rečníci. Opozičné zhromaždenia pod hlavičkou Aliancia občanov Weimaru proti pravici prilákali asi 850 ľudí.

Polícia informovala, že v Reutlingene (Bádensko-Württembersko) príslušníci policajného zboru čelili útokom zo strany skupiny maskovaných ľavicových demonštrantov. Polícia zasiahla obuškami a slzným sprejom. Jeden demonštrant skolaboval, údajne z dôvodu zdravotných problémov.

V Karlsruhe sa protestu Spoločne za Nemecko zúčastnilo asi 200 ľudí, zatiaľ čo na šiestich protiakciách bolo spolu asi 1200 ľudí.

V Dortmunde sa podľa polície zhromaždilo až 800 priaznivcov pravicového hnutia a 300 až 500 ich odporcov. Na záverečnom zhromaždení sa zúčastnilo okolo 600 ľudí vrátane 50 krajine pravicových extrémistov. V dvoch prípadoch bol použitý nacistický pozdrav, čo viedlo k začatiu trestného stíhania.

V Norimbergu sa proti zhromaždeniu Spoločne za Nemecko postavili viacerí účastníci blokád. Aj tu došlo k fyzickým útokom na policajtov a k zásahom pomocou obuškov a slzného spreja. Osem príslušníkov polície utrpelo zranenia.

Po skončení protestov sa v niektorých mestách rozpútali potýčky medzi stúpencami opačných táborov. Polícia zadržala 23 osôb a vyšetruje ich najmä pre ublíženie na zdraví.

V prístavnom meste Hamburg sa protestu Spoločne za Nemecko zúčastnilo asi 240 ľudí. Organizátorom bol člen strany AfD. Proti nim protestovalo asi 750 ľudí. Polícia podala viacero trestných oznámení.

V Berlíne sa zhromaždilo asi 300 prevažne pravicovo orientovaných priaznivcov protestnej aliancie and zhruba 500 ich odporcov. (TASR)

Oznámili to agentúry DPA a AFP s odvolaním sa na iránske ministerstvo vnútra.

Šiesti ľudia sú stále nezvestní. Výbuch, ktorého tlaková vlna zasiahla okolie v okruhu 50 km okolo prístavného mesta zároveň spôsobila značné materiálne škody na miestnej infraštruktúre.

Výbuch nastal popoludní miestneho času v prístave Šáhid Radžáí slúžiaceho najmä pre kontajnerovú prepravu. Aj keď sa jeho príčina stále vyšetruje, hovorca iránskeho úradu pre krízové riadenie už poukázal na podľa neho zlé podmienky skladovania chemikálií v kontajneroch, a tvrdil, že na možnosť nebezpečenstva upozorňovali opakovane už predtým.

(TASR)

TASR správu prevzala od agentúry DPA.

„Rokovania prebehli veľmi otvorene a profesionálne,“ povedal Arákčí po stretnutí so špeciálnym vyslancom USA Stevom Witkoffom, ktoré trvalo niekoľko hodín.

Rokovania by mali pokračovať v rovnakej zostave opäť budúcu sobotu v Ománe. Arákčí informoval iránsku tlačovú agentúru ISNA, že na rokovaniach by sa mal zúčastniť aj šéf iránskej jadrovej agentúry Mohammad Eslámi.

Popri politických rozhovoroch prebiehali aj technické rokovania, pričom Arákčí uviedol, že počiatočným cieľom bolo identifikovať sporné body, ktoré by sa mali postupne vyriešiť v ďalších kolách rokovaní.

„Sme opatrne optimistickí,“ dodal.

Podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa je hlavným cieľom rokovaní zabrániť Teheránu vo vývoji jadrovej bomby. V prípade neúspechu rokovaní pohrozil Iránu vojenským zásahom.

Irán tvrdí, že jeho cieľom nie je vyvíjať jadrové zbrane, no odmieta sa úplne vzdať civilného jadrového programu. (TASR)

Ďalších osem ľudí utrpelo zranenia, medzi nimi aj 14-ročný chlapec. Informovala o tom krajská prokuratúra.

Veľkému útoku čelilo mesto Kropyvnyckij, obete však bezprostredne nehlásilo, napísal portál Ukrajinská pravda.

Ukrajinské vzdušné sily informovali, že v noci na sobotu Rusko vyslalo na Ukrajinu tri strely a 114 dronov. Rusko naopak uviedlo, že jeho protivzdušné systémy za posledných 24 hodín zostrelili 236 dronov.

V Doneckej oblasti Rusko zaútočilo tromi kĺzavými bombami na báze bômb FAB-250 na priemyselné mesto Kosťantinivka. Jeden človek bol zabitý a dvaja zranení.

Pri ďalšom ostreľovaní bol zabitý ešte jeden muž a ďalší traja ľudia utrpeli zranenia. Jedného mŕtveho a troch zranených si vyžiadali útoky v okrese Pokrovsk.

Chlapec v Charkove utrpel zranenia pri výbuchu. Poškodených tam bolo aj niekoľko balkónov a rozbité okná domov.

Veľký úder ruských dronov ohlásilo ukrajinské mesto Kropyvnyckyj v Kirovohradskej oblasti. "Kropyvnyckij čelilo ďalšiemu nepriateľskému útoku dronov. V tejto chvíli vieme, že boli poničené priestory skladu. Na mieste pracujú záchranári. Prvotné správy ukazujú, že sa útok zaobišiel bez obetí," uviedol šéf vojenskej správy Kirovohradskej oblasti Andrij Rajkovič.

Verejnoprávna stanica Suspilne uviedla, že po polnoci mestom otriaslo desať explózií. Stalo sa tak zhruba hodinu po tom, čo protivzdušná obrana vydala varovanie pred dronmi.

Mesto Kropyvnyckij bolo terčom rozsiahleho útoku aj 19. marca, vtedy utrpelo zranenia 14 ľudí vrátane siedmich detí. Neskôr jeden zo zranených, ktorý mal popáleniny na 90 percentách tela, zomrel v nemocnici.

Ďalšie ruské údery mierili popri mestách Kropyvnyckij a Charkov aj na Kirovohrad, Kyjev a Dnipropetrovskú oblasť.

Ukrajinské letectvo uviedlo, že Rusko vypálilo tri strely, jedna z nich bola protilodná Oniks a dve protiradarové Ch-31P. Ukrajina tiež oznámila, že zostrelila 66 dronov Šahíd. Ďalších 31 dronov podľa nej zmizlo z radarov bez toho, aby spôsobili nejaké škody.

Taktiež Rusko oznámilo ukrajinské vzdušné údery. Podľa ruskej štátnej agentúry TASS zničila ruská protivzdušná obrana za 24 hodín osem bômb s navádzacou súpravou JDAM, dve strely salvového raketometu HIMARS a 236 dronov.

Ukrajinské úrady tiež v sobotu ráno spresnili bilanciu piatkových útokov v Doneckej oblasti, kde v dedine Jarova pri Lymane zomreli 61-ročný muž a jeho 78-ročný otec. Zranených v oblasti bolo najmenej päť ďalších ľudí, jeden v obci Jarova, dvaja v meste Družkivka a po jednom v dedine Zakitne a v meste Myrnohrad. (ČTK)