SVET

Sergej Riabkov zároveň vyzval Spojené štáty, aby rešpektovali základné záujmy Ruska. Informovala o tom agentúra DPA.

Moskva často uvádza rozširovanie NATO a možné prijatie Kyjeva do Aliancie ako dôvod svojej invázie na Ukrajinu. Od začiatku vojny vo februári 2022 vstúpili do NATO ďalšie dva štáty, Švédsko a Fínsko, ktoré týmto krokom ukončili svoju desiatky rokov trvajúcu neutralitu. V pobaltských štátoch boli zase na zaistenie ich bezpečnosti rozmiestnené ďalšie jednotky NATO.

Riabkov napriek tomu podľa DPA opäť vyslovil požiadavku zastaviť rozširovanie NATO na východ ako nevyhnutnú podmienku ukončenia vojenského konfliktu na Ukrajine. Podľa jeho slov by išlo o skúšku toho, či majú USA skutočne záujem o zlepšenie vzťahov s Ruskom.

Na americkej strane sú potrebné praktické kroky na odstránenie príčin zásadných rozporov medzi nami v oblasti bezpečnosti, povedal námestník šéfa ruskej diplomacie pre štátnu agentúru TASS.

Rozširovanie NATO je navrchu v zozname týchto príčin. Bez vyriešenia tohto základného a akútneho problému je jednoducho nemožné urovnať súčasný konflikt v euroatlantickom priestore, dodal.

Okrem iného odkázal tiež na memorandum z decembra 2021, v ktorom Moskva požadovala zastaviť expanziu NATO a stiahnuť vojská, ktoré sú od roku 1997 umiestnené v nových štátoch Aliancie. Táto požiadavka Moskvy podľa Riabkova naďalej platí.

Tvrdí tiež, že stiahnutie približne 10-tisíc amerických vojakov z východnej Európy by by mohlo prospieť bezpečnosti celého kontinentu. (TASR)

Európska komisia v rámci osemnásteho balíka sankcií navrhla ďalšie obmedzenia týkajúce sa ruského energetického a bankového sektora, zníženie cenového stropu na ruskú ropu a zákaz využívania infraštruktúry plynovodov Nord Stream. Oznámila to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová spoločne so šéfkou únijnej diplomacie Kajou Kallasovou.

Únia tým chce podľa šéfky únijnej exekutívy zvýšiť tlak na Rusko a dosiahnuť, aby zasadlo k rokovaciemu stolu a pristúpilo na prímerie v konflikte s Ukrajinou.

Kyjev už v máji po konzultáciách so západnými partnermi ponúkol najmenej 30-dňové prímerie s tým, že ak Moskva na vec nepristúpi, budú západné krajiny koordinovať nové a tvrdé protiruské sankcie. Rusko sa ku pokoju zbraní nevyjadrilo a ponúklo priame rozhovory medzi oboma stranami v Istanbule. Ich výsledkom ale dohoda o prímerí nebola.

Nový balík sankcií teraz prerokujú členské štáty EÚ, na jeho prijatie je potrebný ich jednomyseľný súhlas. Slovensko a Maďarsko už skôr naznačili, že by mohli byť proti ďalším sankciám, čo by mohlo rokovania skomplikovať.

"Je jasné, že Rusko nechce mier, naopak vojnu na Ukrajine vyostruje," povedala novinárom v Bruseli Kallasová.

"Náš odkaz je jasný. Táto vojna sa musí skončiť, potrebujeme ozajstné prímerie," doplnila ju von der Leyenová. Sila je podľa nej jediným jazykom, ktorému Rusko rozumie.

Balík zahŕňa ďalšie zníženie existujúceho cenového stropu na ruskú ropu prepravovanú po mori zo súčasných 60 dolárov na 45 dolárov za barel. EÚ spolu so skupinou G7 a Austráliou zaviedla cenový strop 60 dolárov za barel ruskej ropy prepravovanej po mori v decembri 2022 v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. V prípade prekročenia tohto limitu je zakázané ropu prevážať a poisťovať jej prepravu.

Cieľom systému je obmedziť Moskve príjmy na financovanie vojny na Ukrajine, ale zároveň zabrániť výraznému výpadku v dodávkach ropy na svetový trh.

Navrhované sankcie sa týkajú aj teraz nefunkčných baltských plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 a sú tiež namierené proti takzvanej ruskej tieňovej flotile, čo sú zahraničné plavidlá, ktoré prepravujú ruské ropné produkty a Moskva tak cez ne obchádza existujúce exportné obmedzenia. (ČTK)

Napísal to ruský portál The Moscow Times, z ktorého článku cituje web Ukrajinská pravda, s tým, že sa tak môže udiať, ak ropa bude naďalej lacná a rubeľ zostane silný.

Na začiatku júna bola hodnota tohto fondu 2,8 bilióna rubľov, čiže približne 31 miliárd dolárov, čo je najnižšia úroveň od roku 2019. Podľa portálu The Moscow Times to uviedli ekonómovia Ruskej prezidentskej akadémie národného hospodárstva a verejnej správy a Gajdarovho inštitútu.

V máji tohto roku ruské ministerstvo financií z ropného fondu použilo ďalších 400 miliónov dolárov na pokrytie rozpočtového deficitu a 5,9 miliardy dolárov na financovanie štátnych projektov. Ruský Národný fond bohatstva zriadili v roku 2008 s cieľom pokrývať rozpočtové deficity počas kríz. (SITA, Ukrajinská pravda)

Jedna z najvýznamnejších pamiatok Ukrajiny je zapísaná do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. O incidente informoval minister kultúry Mykola Točyckyj.

„Minulú noc nepriateľ opäť udrel do samotného srdca našej identity,“ napísal Točyckyj na sociálnej sieti Facebook. Katedrálu z 11. storočia označil za dušu celej krajiny. Podľa ministra výbuch poškodil rímsu na hlavnej apside katedrály.

Táto pamiatka bola poškodená prvýkrát od začiatku vojny, uviedli tamojšie úrady. Ruské drony, ktoré lietajú nízko nad povrchom zeme, podľa Reuters predstavujú hrozbu v súvislosti s neustálymi leteckými útokmi na hlavné mesto.

Chrám svätej Sofie bol v roku 1990 vďaka svojmu architektonickému významu zaradený do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V septembri 2023 ju organizácia zaradila na zoznam ohrozeného kultúrneho dedičstva "vzhľadom na hrozbu zničenia, ktoré predstavuje ruská ofenzíva". (TASR)

Premiér Petr Fiala na sociálnej sieti X vyjadril sústrasť rodinám a blízkym obetí, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Veľmi ma zasiahla tragická správa o útoku v škole v Grazi. Je nesmierne bolestivé, keď sa niečo také stane. Obzvlášť na mieste, ktoré by malo byť symbolom bezpečia,“ napísal Fiala. Dodal, že myslí na obete, ich rodiny a všetkých, ktorých tragédia zasiahla.

Sústrasť rodinám a blízkym obetí vyjadril aj český minister vnútra Vít Rakušan. „Pri čítaní správ z Grazu sa nám všetkým bolestne vybavujú spomienky na podobnú tragédiu, ktorú sme sami zažili,“ pripomenul Rakušan. Na Univerzite Karlovej v Prahe jej študent v decembri 2023 zastrelil 13 ľudí, ďalšia osoba neskôr zomrela v nemocnici.

Hlboký zármutok nad tragédiou na sieti X vyjadril tiež český minister školstva Mikuláš Bek. „Myšlienkami sme s rodinami obetí, so zranenými aj so všetkými pedagógmi a žiakmi, ktorí túto nepredstaviteľnú situáciu prežili,“ uviedol minister.

Podotkol, že vzdelávacie prostredie by malo byť priestorom bezpečia, rastu a vzájomného rešpektu. „Dnešná tragédia je otrasom pre celú európsku vzdelávaciu komunitu,“ dodal Bek. (TASR)

Napísal to na sieti X.

Polícia medzitým potvrdila, že operácia v strednej škole je na konci, nebezpečenstvo už nehrozí a útočník zrejme konal sám.

Podľa serveru Heute utrpelo zranenia najmenej 28 ľudí.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa zrejme domnieva, že si dokáže veci vyriešiť sám prostredníctvom ropy a plynu, a tak vsádza na dobrý vzťah s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a zlý vzťah s Ukrajinou. V rozhovore pre server valaszonline.hu o tom hovoril v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zelenskyj poskytol maďarskému médiu prvý rozhovor od vypuknutia vojny a podľa neho Orbánov postoj neodráža postoj celého Maďarska. „Toto je rozdiel medzi Maďarskom a Ruskom, Putinov postoj v Rusku je totiž identický s postojom jeho spoločnosti. Viktorova politika je, žiaľ, protiukrajinská a protieurópska. Využíva to vo svojej domácej politike: chce využiť vojnu na Ukrajine vo svoj prospech pre voľby. Čo je nespravodlivé,“ dodal.

Ukrajinský prezident sa vyjadril aj ku kauze údajných príslušníkov maďarskej vojenskej rozviedky pôsobiacich v Zakarpatskej oblasti. „Budapešť sa pokúšala zasahovať do vnútorných záležitostí Ukrajiny desiatkami rôznych spôsobov. Väčšinu prípadov sme riešili potichu, medzi sebou. Prečo sme tento prípad zverejnili? Máme ďalšie fotografie a videá z rôznych stretnutí organizovaných Maďarskou vojenskou národnou bezpečnostnou službou (KNBSZ) na ukrajinskom území, ktoré v prípade potreby tiež zverejníme. Nechcem sa nikomu vyhrážať, ale naozaj máme všetko. Aj to, ako KNBSZ platila svojmu agentovi," spresnil Zelenskyj.

V súvislosti s rusko-ukrajinskou vojnou zdôraznil, že mnohí stále neveria a nechápu, že Putin sa snaží o úplnú anexiu Ukrajiny.

„Jeho cieľom je, aby sme prestali existovať. Nikto by nemal len tak sedieť a čakať, pretože bojujeme v situácii, ktorá by veľmi dobre mohla vyzerať ako prechod do tretej svetovej vojny. Musíme každý deň pracovať na komunikácii medzi sebou. S mocnými krajinami, ktoré by mohli brzdiť ruskú ekonomiku sankciami a elimináciou hospodárskych vzťahov,“ povedal Zelenskyj v rozsiahlom rozhovore.

„Podľa prezidenta Zelenského všetci musia slúžiť Ukrajine! Aj Maďari! Pre nás je Maďarsko na prvom mieste! Alebo by sme mohli povedať aj: Sláva Maďarsku!“ reagoval na Facebooku komunikačný riaditeľ vládneho bloku Fidesz-KDNP Tamás Menczer.

Podľa jeho slov Ukrajina sa vyhráža. „Zelenskyj by zničil Maďarsko!“ napísal Menczer a pripomenul, že ukrajinský prezident tvrdí, že Orbánov postoj neodráža postoj Maďarska ako celku.

„To, čo si Maďari myslia o členstve Ukrajiny v EÚ, sa čoskoro ukáže, prebieha o tom totiž online hlasovanie VOKS 2025, ktoré sa blíži ku koncu. Počkajme si na koniec!“ podčiarkol Menczer. (TASR)