Obaja prezidenti sa zúčastňujú na pohrebe pápeža Františka na Námestí sv. Petra vo Vatikáne.

Zelenskyj predtým uviedol, že je pripravený sa s Trumpom stretnúť. Agentúra pripomína, že to bola ich prvá schôdzka od ich hádky v Bielom dome z 28. februára.

„Schôdzka sa uskutočnila," povedal Zelenského hovorca Serhij Nykyforov novinárom bez uvedenia ďalších podrobností.

Podľa riaditeľa oddelenia pre komunikáciu Bieleho domu Stevena Cheunga sa Trump a Zelenskyj „dnes súkromne stretli a mali veľmi produktívnu diskusiu“. Ako dodal, „viac podrobností o schôdzke bude nasledovať“.

Po skončení pohrebných obradov sa podľa portálu Rai News očakáva druhé stretnutie medzi Trumpom a Zelenským. Malo by sa konať vo Vatikáne. Trump priletel do Ríma v piatok večer o 22.50. Do centra ho previezla jeho limuzína Cadillac One, ktorý dostal prezývku Beštia.

K stretnutiu Trumpa so Zelenským došlo po tom, čo Washington vyhlásil, že Kyjev a Moskva „sú veľmi blízko k dohode“, pripomína AFP.

Trump tento týždeň viackrát vyjadril názor, že prípadná mierová dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou bude zahŕňať uznanie Krymu za ruské územie. Toto stanovisko šéf Bieleho domu zopakoval v rozhovore pre časopis TIME, ktorý bol zverejnený v piatok.

V piatok ukrajinský prezident novinárom potvrdil svoje stanovisko ohľadom polostrova Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

„Náš postoj sa nezmenil: iba ukrajinský ľud má právo rozhodnúť, ktoré územie patrí Ukrajine. Ústava krajiny hovorí, že všetky dočasne okupované oblasti... patria Ukrajine, ukrajinskému ľudu,“ vyhlásil Zelenskyj. (TASR)

Truhla s je z dreva a zinku. Jorge Bergoglio nebude pochovaný do troch truhiel, ako jeho predchodcovia. Aj to je vyjadrením jeho skromnosti, ktorú pri svojom pohrebe žiadal.

Desiatky tisíc ľudí už podľa záberov zahraničných médií takmer zaplnili námestie, kde sa pohreb začne o 10:00. Ďalšie tisícky ľudí sú zhromaždené v priľahlých uliciach, aby sa s hlavou katolíckej cirkvi mohli naposledy rozlúčiť.

Obrad sa bude konať pred Bazilikou svätého Petra, kde je pripravené miesto pre rakvu s pápežovými pozostatkami a pri ňom sú rady stoličiek pre štátnické delegácie. Na námestí je päť obrovských obrazoviek, na ktorých budú môcť ľudia obrad sledovať.

V davoch ľudí na námestí sú veriaci z celého sveta a vidieť tam vlajky Brazílie, Albánska, Španielska, pápežovej rodnej Argentíny a ďalších mnohých krajín. (ČTK)

Až do jeho skončenia o 18:00 je zakázaný hazard. Súkromné ani verejné podujatia štát podľa legislatívy nemôže zakázať.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Na Slovensku začal pre úmrtie pápeža Františka platiť štátny smútok Čítajte 

Vlajky na budovách verejnej správy by mali byť spustené na pol žrde, čierna vlajka sa k nim vyvesuje len v niektorých prípadoch. Informoval o tom hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann.

Informuje o tom agentúra AP.

Trump krátko po príchode do Ríma na pohreb pápeža Františka na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že to bol „dobrý deň, čo sa týka rozhovorov a stretnutí s Ruskom a Ukrajinou“. Jeho osobitný vyslanec Steve Witkoff navštívil v piatok Moskvu, aby sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Sú veľmi blízko k dohode a obe strany by sa teraz mali stretnúť na veľmi vysokej úrovni, aby to dotiahli do konca,“ uviedol americký prezident.

„Väčšina hlavných bodov je dohodnutá. Zastavte krviprelievanie IHNEĎ. Budeme všade, kde to bude potrebné, aby sme pomohli ukončiť túto krutú a nezmyselnú vojnu!“, napísal Trump.

Trumpovo vyhlásenie nasledovalo po tom, ako v piatok zverejnenom rozhovore pre časopis TIME povedal, že „Krym zostane s Ruskom“, čo je najnovší príklad toho, ako vyvíja tlak na Ukrajinu, aby urobila ústupky a ukončila vojnu, zatiaľ čo krajina je stále obliehaná, píše AP.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok novinárom potvrdil svoje stanovisko ohľadom polostrova Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. „Náš postoj sa nezmenil: iba ukrajinský ľud má právo rozhodnúť, ktoré územie patrí Ukrajine. Ústava krajiny hovorí, že všetky dočasne okupované oblasti patria Ukrajine, ukrajinskému ľudu,“ vyhlásil Zelenskyj.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Uznanie okupácie a ústupok Kremľu. Čo ukazuje posledný Trumpov návrh na prímerie Čítajte 

Pokrok v otázke ukončenia vojny sa v priebehu mesiacov od Trumpovho návratu do Bieleho domu zdal byť nedosiahnuteľný a jeho predchádzajúce tvrdenia o okamžitom prelome sa nenaplnili, konštatuje AP. Rusko v piatok pokračovalo v bombardovaní Ukrajiny a pri dronovom útoku na bytový dom v meste na juhovýchode krajiny zabilo troch ľudí.

Trump taktiež v piatok na sociálnych sieťach požadoval, aby ukrajinský prezident „OKAMŽITE“ podpísal dlho odkladanú dohodu, ktorá by Spojeným štátom poskytla prístup k nerastným zdrojom jeho krajiny. (TASR)

Trojhodinové rokovanie Putina s Witkoffom bolo konštruktívne a užitočné, vyhlásil podľa agentúr Putinov poradca Jurij Ušakov.

Podľa ruskej agentúry RIA Novosti doplnil, že diskusia sa týkala aj možného obnovenia priamych rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou.

Administratíva prezidenta Trumpa sa teraz snaží dohodnúť zastavenie vojny, ktorú Rusko rozpútalo vo februári 2022 inváziou na Ukrajinu.

Rokovania podľa Ušakova zblížili postoje Moskvy i Washingtonu nielen v otázke Ukrajiny, ale tiež pri rade ďalších medzinárodných tém. (ČTK)

Hodinový rozhovor vznikol 22. apríla, teda deň predtým, než Trump skritizoval Zelenského za odmietnutie uznať ruskú okupáciu Krymu, ktorý rusko v roku 2014 nelegálne anektovalo. Takýto krok by bol podľa Zelenského v rozpore s ukrajinskou ústavou.

Trump zase tvrdí, že postoj ukrajinskej hlavy štátu škodí mierovým rokovaniam s Ruskom a je prekážkou pre dosiahnutie dohody o prímerí.

„Ak Krym zostane Rusku - musíme hovoriť len o Kryme, pretože ten sa vždy spomína. Krym zostane s Ruskom. A Zelenskyj to chápe a všetci chápu, že im (Rusom) patrí už dlho,“ uviedol Trump podľa prepisu rozhovoru s TIME.

Riaditeľ ruskej Služby zahraničnej rozviedky Sergej Naryškin počas minulotýždňovej návštevy Bieloruska vyhlásil, že Rusko naďalej trvá na svojich podmienkach ukončenia vojny na Ukrajine. Zopakoval, že Ukrajina sa okrem iného musí vzdať svojej ambície vstúpiť do NATO a aj svojich území, ktoré anektovalo Rusko.

Trump si podľa svojich slov nemyslí, že sa Ukrajina bude niekedy môcť stať členom Severoatlantickej aliancie a v tejto súvislosti znovu obvinil Kyjev z rozpútania vojny. „Podľa mňa práve to spôsobilo začiatok vojny, keď začali hovoriť o vstupe do NATO. Keby sa o tom nehovorilo, bola by oveľa väčšia šanca, že by sa nezačala,“ je presvedčený Trump.

V súvislosti so svojím predvolebným prísľubom, že vojnu na Ukrajine ukončí do 24 hodín od prevzatia úradu, ak nie skôr, americký prezident teraz povedal, že šlo o zveličenie.

„No, povedal som to obrazne a povedal som to ako nadsádzku, pretože aby som vyjadril názor... Samozrejme, ľudia vedia, že keď som to povedal, bolo to povedané v žarte, ale bolo to povedané aj tak, že sa (vojna) skončí,“ uviedol Trump.

Na otázku, či sa s Ruskom pokúša rokovať aj o iných otázkach ako o Ukrajine, odpovedal stroho „Nie“. Súčasne ale dodal, že v prípade, že sa Kyjev a Moskva dohodnú, vie si predstaviť, že Spojené štáty budú s Ukrajinou a Ruskom obchodovať. (ČTK, TASR)

Hoci na súde už odzneli záverečné reči a v piatok sa očakával verdikt, sudca Milan Cisarik oznámil, že po opakovanej zmene Trestného zákona koncom vlaňajška prípad môže posúdiť aj podľa iného paragrafu, než bola podaná obžaloba.

„Nie je možné trestné stíhanie obžalovaného zastaviť, pretože tu prichádza do úvahy právna kvalifikácia podľa paragrafu 334 Trestného zákona,“ povedal sudca Cisarik.

Ide o paragraf hovoriaci o prečine podplácania týkajúceho sa zdrojov EÚ.

Kažimír na súd neprišiel, prítomní v Pezinku sú len jeho obhajcovia. Tí povedali, že sa k oznámenej zmene nevedia vyjadriť, pretože sa neporadili s klientom a bez neho nemôžu zaujať jeho stanovisko.

Advokáti bývalého ministra financií čakali zastavenie stíhania z dôvodu premlčania už dávnejšie a neskrývali nespokojnosť už na jeseň, keď sudca Cisarik pristúpil k záverečným rečiam. Neskôr sa sudcu snažili zbaviť prostredníctvom námietok zaujatosti, avšak neúspešne.

Obžaloba hovorila o tom, že ešte ako minister financií za Smer v roku 2016 odovzdal úplatok 48-tisíc eur bývalému prezidentovi finančnej správy Františkovi Imreczemu. Spravil tak vraj s požiadavkou, aby Imrecze zistil stav a urýchlil daňové odvolacie konania spoločnosti Loject, ktorú spoluvlastní Kažimírov známy, podnikateľ Ladislav Rehák.

A práve Rehák je aj väčšinovým vlastníkom firmy S.I.Developer, ktorá v roku 2020 predala Kažimírovi vilu na bratislavskej kalvárii. Podľa portálu Aktuality.sk to bolo za podozrivo nízku cenu.

Piatkové pojednávanie súd odročil na 23. máj. Obhajoba totiž dostala desať dní na zaujatie stanoviska k oznámenej zmene. (SME)