Ukrajina podnikla dronový útok na Moskvu

Dohodu v tejto veci chcú dosiahnuť ešte pred júnovým samitom NATO v Haagu. Agentúre Reuters to povedal nemenovaný zdroj oboznámený s diskusiami.

Medzi možných dodávateľov protivzdušných raketových systémov Patriot, o ktoré Kyjev čoraz viac prejavuje záujem, podľa zdroja patria Spojené štáty a Grécko.

Zelenskyj v apríli povedal, že jeho vláda je pripravená nakúpiť desať Patriotov, ktoré sú kľúčové pre zostreľovanie ruských balistických rakiet. O systémoch PVO podľa svojich slov diskutoval s Trumpom na nedávnom stretnutí pred pohrebom pápeža Františka vo Vatikáne.

Ukrajina mala podľa vojenských analytikov ukrajinského portálu Defence Express v apríli tohto roku sedem plné funkčných systémov Patriot. Podľa istého amerického predstaviteľa ich má v súčasnosti osem, ale len šesť je funkčných. Zvyšné dva sa teraz modernizujú.

Denník The New York Times - s odvolaním sa na amerických predstaviteľov napísal, že USA plánujú presunúť jeden systém Patriot z Izraela na Ukrajinu, keď bude zmodernizovaný. Príslušnú dohodu s Izraelom - podľa bývalého predstavitelia Bieleho domu - dosiahol exprezident USA Joe Biden ešte v septembri minulého roka. Podľa citovaných amerických novín spojenci rokujú aj o tom, že Nemecko a Grécko by mohli dodať ďalší.

Nemenované zdroje odmietli povedať, ako Trump vníma rozhodnutie presunúť viac systémov Patriot na Ukrajinu. Americký prezident sa v súčasnosti snaží sprostredkovať mierovú dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom, no on aj predstavitelia jeho administratívy dali v uplynulých dňoch najavo, že sú z nedostatočného pokroku frustrovaní a zvažujú, že sa z rozhovorov stiahnu.

„Nebudeme lietať po celom svete na zavolanie, aby sme sprostredkovali stretnutia,“ povedala minulý týždeň hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová a dodala, že Washington je naďalej odhodlaný pomôcť dosiahnuť dohodu. Podľa nej však nastal čas, aby Rusko a Ukrajina „predložili a rozpracovali konkrétne predstavy, ako sa tento konflikt skončí“.

Spolu s jedným z Izraela a ďalším z Nemecka alebo Grécka by Ukrajina mala celkovo desať systémov Patriot, ktoré by mali chrániť najmä hlavné mesto Kyjev, dodal NYT. (TASR)

Spoločne s európskymi partnerskými stranami z Aliancie liberálov a demokratov pre Európu rokovali s najvyššími predstaviteľmi Ukrajiny a okrem Kyjeva navštívili aj Černihivskú oblasť, ktorú na začiatku vojny v roku 2022 niekoľko týždňov obliehali ruské vojská. O ceste poslankýň PS na Ukrajinu informovali mediálneho oddelenia PS.

Plaváková pripomenula, že viac ako 19-tisíc ukrajinských detí bolo podľa úradov deportovaných na územie Ruska alebo ich osud nie je známy. Skutočný počet zmiznutých detí je však podľa Plavákovej oveľa vyšší.

„Je veľmi smutné, že slovenská vláda pod vedením Roberta Fica sa nepridala ani do medzinárodnej koalície pre navrátenie ukrajinských detí, ktorá bola oficiálne spustená pred vyše rokom. Apelujeme na premiéra Roberta Fica, aby túto medzinárodnú hanbu napravil,“ uviedla Plaváková.

Poslankyne navštívili obec Jahidne, kde ruské jednotky držali mesiac v podzemí základnej školy vyše 300 obyvateľov. „Keď preživší opisovali, ako s nimi Rusi zaobchádzali, všetci v miestnosti sme plakali,“ povedala Jurík, ktorá bola na Ukrajine tento rok už tretíkrát.

Podľa Kleinert Rusi v Černihive okrem iného zničili 109 budov kultúrnej infraštruktúry. Poslankyne mali podľa vlastných slov možnosť vidieť, ako za tri roky vojny Ukrajinci zrekonštruovali napriek pokračujúcim útokom väčšinu infraštruktúry vrátane 38 mostov, mnohých základných škôl, domov či zdravotníckych zariadení.

„Napriek vojne a strašným príbehom, ktoré s nami Ukrajinci a Ukrajinky zdieľali, sú už teraz v mnohom pred nami. Majú cenné, dôležité skúsenosti a nadobudnuté znalosti, ktoré vedia a chcú zdieľať aj so zahraničnými partnermi. Ide o inovácie, IT systémy, medicínske postupy, sociálne programy, ale aj skutočne inkluzívne prístupy na podporu kultúry, umenia a ochrany kultúrneho dedičstva,“ uzavrela Kleinert.

Už teraz sa učí na trenažéroch českej výroby, povedal novinárom po stretnutí so Zelenským český premiér Petr Fiala.

Popri široko citovanej muničnej iniciatíve pripomenul, že Česko poslalo na Ukrajinu, ktorú napadlo Rusko, 2000 kusov ťažkej techniky.

Na tlačovej konferencii po zhruba dvojhodinovom rokovaní Fiala potvrdil Zelenskému ďalšiu podporu zo strany Česka. Poďakoval aj Čechom za podporu politiky pomoci Ukrajine. Spomenul aj vznik stredísk pre návrat utečencov do vlasti.

Zelenskyj po rokovaní s Fialom ocenil diskusiu so zástupcami českého obranného priemyslu. Očakáva, že sa vzájomné vzťahy odrazia na posilnení kapacít výroby na Ukrajine. Povedie to podľa neho k technologickému rozvoju na Ukrajine aj v Česku.

Zelenskyj novinárom povedal, že diskusia so zbrojármi bola plodná a vecná a týkala sa konkrétnych vecí. "Máme záujem, aby sa naše bilaterálne vzťahy odrazili vo väčšej výrobe a nových kapacitách na Ukrajine," povedal. Prinesie to podľa neho pracovné miesta a pomôže ekonomike oboch krajín. Najmenej najbližších päť rokov je vďaka pripravovaným projektom "čo na robote", poznamenal.

Zelenskyj prišiel popoludní do sídla Senátu, kde ho čaká rokovanie s jeho vedením. Na prvom nádvorí ho privítal predseda Senátu Miloš Vystrčil (ODS), ktorý so Zelenským najprv absolvuje krátke bilaterálne stretnutie.

Ide o druhú prezidentskú návštevu Zelenského v Senáte. V roku 2023 tam ako dar dostal symbolický kľúč od hornej parlamentnej komory.

Organizácia Reportéri bez hraníc ju prepašovala preč z Ruska.

„Bolo to veľmi ťažké,“ povedala na Ukrajine narodená novinárka Jekaterina Barabašová, ktorá čelí až 10 rokom väzenia za kritiku ruskej armády.

Jej cesta trvala približne dva a pol týždňa. „Prišla som pred tromi dňami,“ dodala s tým, že nemôže zverejniť všetky podrobnosti. „Chystám sa požiadať o politický azyl,“ podotkla na tlačovej konferencii v sídle Reportérov bez hraníc v Paríži.

V Rusku po vypuknutí vojny na Ukrajine otvorili úrady tisíce vykonštruovaných prípadov voči ľuďom obvineným z „diskreditácie“ ruskej armády. Zatkli aj 64-ročnú Barabašovú, keďže ju podozrievali, že šírila „falošné informácie“ o ruských ozbrojených silách v niekoľkých príspevkoch na sociálnych sieťach.

Pri úteku z Ruska sa zbavila svojho monitorovacieho náramku. „Leží niekde v ruskom lese,“ podotkla s úsmevom a dodala: „Počas úteku som sa skrývala dva týždne.“

Hranicu prekročila 26. apríla, na svoje narodeniny. „Vtedy som vedela, že všetko bude v poriadku.“ (SITA)

Ukrajinským utečencom by mali uľahčiť cestu späť do vlasti. Dokument podpísali pri príležitosti návštevy ukrajinského prezidenta Zelenského v Prahe.

Na konci marca bolo v Česku podľa údajov ministerstva vnútra 364 600 utečencov s dočasnou ochranou.

Ukrajincom by takzvané unity huby mali ponúknuť všetky informácie o možnostiach ich návratu, k dispozícii by im mala byť aj právna pomoc a podpora. Cieľom vlády je motivovať utečencov, aby sa do krajiny vrátili kvôli povojnovej obnove. Podobné centrá by mali vzniknúť aj v Nemecku alebo v Poľsku.

Uviedli to podľa serveru The Moscow Times miestne úrady.

Prehliadka sa konala k takzvanému Dňu víťazstva, ktorý sa v Rusku oslavuje 9. mája, a zároveň týždeň po tom, ako Moskva a Pchjongjang priznali, že severokórejské jednotky boli nasadené v Kurskej oblasti na západe Ruska, aby pomohli odraziť vpád ukrajinských síl.

"Školáci z Prímorského kraja vzdali hold svojim dedom a pradedom - víťazom Veľkej vlasteneckej vojny," napísal na Telegrame gubernátor Prímorského kraja Oleg Kožemako. Vladivostokom podľa neho pochodovalo celkovo 1500 žiakov základných škôl.

"Som tiež rád, že môžem privítať delegáciu z Kórejskej ľudovodemokratickej republiky," uviedol na prehliadke Kožemako. "Je pre nás veľkou cťou pozvať deti zo susedného spriateleného štátu," dodal.

Médiá predtým informovali, že severokórejskí vojaci sa v piatok zrejme zúčastnia na prehliadke na Červenom námestí pri príležitosti víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tieto správy odmietol potvrdiť či vyvrátiť.

Po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 sa Moskva a Pchjongjang začali viac zbližovať. KĽDR vyslala do Ruska vojakov, aby tam pomohli ruským silám vytlačiť Ukrajincov z ruskej Kurskej oblasti. Jeden juhokórejský poslanec na základe informácií tajných služieb minulý týždeň uviedol, že v bojoch zahynulo na 600 severokórejských vojakov. (ČTK)

Uviedla to ruská štátna agentúra TASS.

Trump v predvolebnej kampani sľuboval, že deň po nástupe do funkcie ukončí vojnu na Ukrajine, ktorú Rusko vojensky napadlo vo februári 2022. Ani po viac ako 100 dňoch sa však Spojeným štátom nepodarilo vyjednať podmienky dohody prijateľné pre obe strany. Kým Ukrajina tvrdí, že je pripravená na okamžité prímerie bez podmienok, Putin predkladá požiadavky neprijateľné pre Kyjev i jeho západných spojencov.

"Takéto stretnutie je zjavne na spadnutie. V mnohých ohľadoch sa domnievame, že je nutné," poznamenal Peskov. "Vyžaduje si to pokračovanie kontaktov medzi Moskvou a Washingtonom, ktoré sa začali a teraz pokračujú. Zatiaľ v tom nie sú žiadne podrobnosti, "odpovedal na otázku, či by sa Putin mohol v máji stretnúť s Trumpom v Saudskej Arábii.

V posledných dňoch americkí činitelia dávajú najavo, že Trumpovej administratíve dochádza s vyjednávaním trpezlivosť. Ak podľa nich nebude mierová dohoda čoskoro dosiahnutá, Spojené štáty môžu rozhovory pozastaviť či sa vzdať úlohy sprostredkovateľa. Trump bol podľa agentúr Reuters v posledných dňoch voči Moskve kritickejší ako zvyčajne a vyjadril obavy, či ho Putin len nevyužíva. (ČTK)

Ukončiť zmluvy s Moskvou o dovoze plynu ale nebude pre nakupujúce krajiny jednoduché, uviedla agentúra Reuters.

Plán, ktorý zverejní Európska komisia, prichádza v čase, keď Spojené štáty tlačia Rusko k mierovej dohode s Ukrajinou. Ak by sa dosiahla dohoda, ruská energetika by mohla mať v Európe opäť svoje miesto a mohlo by byť tiež zmiernené sankcie voči Moskve, dodala agentúra.

Približne 19 percent európskeho plynu stále pochádza z Ruska, a to prostredníctvom plynovodu TurkStream a dodávok skvapalneného zemného plynu. Európska únia má nezáväzný cieľ ukončiť dovoz ruských fosílnych palív do roku 2027.

Európska komisia teraz skúma právne možnosti, ktoré by európskym spoločnostiam umožnili odvolať sa na vyššiu moc a ukončiť zmluvy o dovoze ruského plynu bez toho, aby im hrozili sankcie. Únijná exekutíva sa zaoberá aj tým, ako firmám zakázať uzatvárať nové zmluvy na ruský plyn, cituje Reuters nemenovaný vysokopostavený únijný zdroj.

Právnici a analytici sa však domnievajú, že ustanovenie o vyššej moci nepôjde použiť vzhľadom na to, koľko rokov uplynulo od chvíle, keď EÚ v roku 2022, po ruskej invázii na Ukrajinu, sľúbila ukončiť dovoz ruského plynu. Za vyššiu moc (vis maior) je považovaná mimoriadna, nepredvídateľná a neprekonateľná prekážka. Jej existencia by umožnila dovozcom ukončiť svoje záväzky bez platenia ďalších poplatkov.

Podľa právničky Agnieszky Asonovej, ktorá sa špecializuje na zmluvy o LNG, musí na vyhlásenie vyššej moci dodávateľ porušiť zmluvu, napríklad nedodaním. Zvyšné ruské dodávky sa však v posledných troch rokoch vojny ukázali ako fungujúce. Právni experti si myslia, že najúčinnejším opatrením, ktoré by viedlo k postupnému ukončeniu dodávok ruského plynu, by bolo uloženie sankcií na jeho dovoz. To by však vyžadovalo jednomyseľný súhlas všetkých krajín Európskej únie. Maďarsko a Slovensko pritom už niekoľkokrát zopakovali, že akékoľvek sankcie na energetický sektor zablokujú.

V súčasnosti sa v Bruseli diskutuje sedemnásty balík sankcií proti Rusku. Viaceré krajiny presadzovali, aby medzi obmedzeniami bol aj zákaz dovozu ruského LNG. Krok ale narazil na odpor niektorých vlád a zároveň panuje neistota ohľadom alternatívnych zdrojov. Nový balík by mal obsahovať iba ďalšie mená osôb či spoločností, na ktoré budú sankcie uložené, žiadne takzvané sektorové sankcie. Obmedzenia by sa mohli prerokovať už tento týždeň na úrovni veľvyslancov členských štátov pri EÚ, definitívne schválenie sa potom očakáva 20. mája pri rokovaní ministrov zahraničia krajín EÚ. (ČTK)