Podľa Merza nemožno vojnu na Ukrajine ukončiť bez zapojenia USA

 Putin jednostranne nariadil dočasné prímerie, ktoré sa má zhodovať s moskovskou prehliadkou Dňa víťazstva v piatok, čo Ukrajina odmietla ako teatrálnosť.

„K 8:00 neboli v ukrajinskom vzdušnom priestore zaznamenané žiadne raketové útoky ani útočné drony. Počas noci však nepriateľ zintenzívnil taktické letecké útoky s použitím navádzaných leteckých bômb v regióne Sumy,“ uviedli vzdušné sily po tom, čo ráno nahlásili niekoľko odpálení.

Úder zasiahol obytnú oblasť neďaleko Bilopillya, dediny neďaleko hraníc medzi Sumy a ruskou Kurskou oblasťou, uviedli záchranné služby. Záchranárom sa podarilo vyslobodiť ženu uväznenú pod troskami, uvádza sa vo vyhlásení záchranných služieb.

Vedúci ukrajinského centra pre boj proti dezinformáciám Andrij Kovalenko tvrdil, že Rusko „útokom na región Sumy porušuje prímerie“. Taktiež informoval o útokoch na „frontovú líniu na východe a v Charkovskej oblasti“ na severovýchode Ukrajiny, hoci generálny štáb sa k tomu zatiaľ nevyjadril.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (SITA)

„Vzájomná politická dôvera medzi Čínou a Ruskom sa prehlbuje a väzby pragmatickej spolupráce sa posilňujú,“ vyhlásil Si počas návštevy.

„Tvárou v tvár medzinárodnému... unilateralizmu a hegemonistickému šikanóznemu správaniu bude Čína spolupracovať s Ruskom, aby prevzali osobitnú zodpovednosť ako hlavné svetové mocnosti,“ dodal čínsky prezident.

„História a realita úplne jasne ukazujú, že pokračujúci rozvoj a prehlbovanie čínsko-ruských vzťahov je nevyhnutnosťou pre pokračovanie stáročného priateľstva medzi oboma národmi a povinnosťou na dosiahnutie nových úspechov,“ poznamenal Si.

Putin s jeho vyjadreniami súhlasil a ocenil rozvíjanie vzťahov medzi Pekingom a Moskvou, ktoré sú podľa neho „(prospešné) pre národy oboch krajín“.

„Naše vzťahy sú rovnocenné a vzájomne výhodné a nezávisia od aktuálnej situácie. Odhodlanie budovať dobré susedské vzťahy, posilňovať priateľstvo a zvyšovať spoluprácu je voľba, ktorú Rusko a Čína urobili na základe strategickej interakcie,“ vyhlásil Putin.

Ruský líder sa tiež vyjadril k druhej svetovej vojne a vyhlásil, že obe krajiny budú brániť „historickú pravdu“ o tejto etape. „Spolu s našimi čínskymi priateľmi pevne bránime historickú pravdu, chránime pamiatku udalostí z vojnových rokov a bojujeme proti moderným prejavom neonacizmu a militarizmu,“ povedal Putin.

Ruský líder zároveň uviedol, že by rád navštívil Čínu pri príležitosti osláv 80. výročia víťazstva nad Japonskom. (TASR)

Pobaltský štát a člen NATO sa podľa AFP usiluje posilniť svoju obranu v reakcii na ruskú agresiu na Ukrajine.

„Je to oficiálne: Litva vystupuje z Ottawského dohovoru, čo dnes schválil parlament. Vystúpenie nadobudne účinnosť o šesť mesiacov,“ oznámilo ministerstvo obrany.

Za odstúpenie od dohovoru hlasovalo 107 poslancov, proti nehlasoval nik a traja zákonodarcovia hlasovali proti.

Agentúra Reuters informuje, že Litva, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko a Fínsko - všetko členské štáty EÚ a NATO susediace s Ruskom - uviedli, že plánujú vystúpiť z medzinárodnej dohody kvôli vojenskej hrozbe zo strany svojho oveľa väčšieho suseda.

Po vystúpení z dohody budú tieto krajiny môcť zhromažďovať a klásť míny šesť mesiacov po informovaní ostatných členov dohody a Organizácie Spojených národov (OSN) o svojom rozhodnutí. Žiadna z týchto piatich krajín tak ešte neurobila, píše Reuters.

Lotyšsko odstúpenie od tohto dohovoru odhlasovalo v apríli. Zámer odstúpiť od dohovoru začiatkom apríla oznámilo aj Fínsko. (TASR)

Poľský premiér Tusk vyjadril vďaku za rýchlu reakciu Nemecka pri ich rozmiestnení, ktorá nasledovala po stiahnutí amerických systémov. Podčiarkol, že prítomnosť týchto systémov je dôležitá nielen pre bezpečnosť Poľska, ale celej Európy a Ukrajiny.

„Preto som sa obrátil na pána kancelára s návrhom, aby nemecká strana zvážila predĺženie prítomnosti nemeckých systémov Patriot v Rešove do konca roka,“ povedal premiér.

Poľský premiér zdôraznil, že nemecká obranná infraštruktúra, vrátane systémov Patriot, tvorí významnú súčasť spoločného úsilia o obranu východného krídla NATO. Dodal, že hoci rozhodnutie nepadne okamžite, očakáva pochopenie a verí v pozitívny postoj nemeckej strany.

Nemecké batérie chránia letisko a logistický uzol Jasionka v Rešove pri hraniciach so Slovenskom, ktorý je kľúčový pre vojenskú pomoc Ukrajine. (TASR)

Predseda mimoparlamentnej strany TISZA (Rešpekt a sloboda) a europoslanec Péter Magyar zverejnil nahrávku prejavu ministra obrany Kristófa Szalay-Bobrovniczkého, z ktorej podľa Magyara vyplýva, že vláda premiéra Viktora Orbána už dlhšiu dobu klame.

Namiesto mierových aktivít, ktoré navonok prezentuje, sa totiž budovaním armády v skutočnosti pripravuje na vojnu.

„Piata Orbánova vláda sa rozhodla, že vybudujeme skutočne efektívnu, bojaschopnú maďarskú armádu. To znamená, že sa rozchádzame s našimi doterajšími mierovými aktivitami,“ hovorí v minútovej zvukovej nahrávke Szalay-Bobrovniczky.

Magyar, ktorý je najsilnejším oponentom Orbána, spresnil, že nahrávka vznikla v apríli 2023, teda viac ako rok po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny.

Minister obrany v nej vyhlásil, že v súlade s rozhodnutím maďarskej vlády „armáda prechádza z predchádzajúcej mierovej mentality do fáze nula na ceste k vojne“. Podľa slov Szalay-Bobrovniczkého tejto zmene poslúžil aj program omladenia maďarských ozbrojených síl z roku 2023.

Minister obrany požiadal o vykonanie uvedeného prechodu generálporučíka Gábora Böröndiho, ktorý bol následne v máji 2023 vymenovaný za náčelníka generálneho štábu maďarských ozbrojených síl.

„Je mi cťou, že túto zodpovednosť prijal, a očakávam, že tento proces v plnej miere vykoná,“ dodal.

„Vláda Viktora Orbána je vládou klamstiev a vojny. Je koniec, musia odísť. Orbánovi ľudia klamali Maďarom o mieri, ale ukázalo sa, že našu úžasnú krajinu chcú zatiahnuť do vojny,“ komentoval záznam Magyar. Podľa neho minister obrany priznáva, ba dokonca hrdo vyhlasuje, že „to, o čom hovoria už roky, je len holou lžou“.

Podľa vyjadrenia predsedu strany TISZA záznam objasňuje, prečo bol vtedajší náčelník generálneho štábu Romulusz Ruszin-Szendi náhle odvolaný a zároveň stavia do iného svetla bezprecedentné vojensko-priemyselné investície a medzinárodné kroky Orbánovej vlády.

„Ukázalo sa tiež, že zatiaľ čo Orbánova vláda už roky hovorí o ochrane maďarského ľudu, je to práve ona, ktorá je schopná obetovať bezpečnosť vlastných občanov za peniaze a moc. Toto nie je politická chyba. Toto je zločin. Zločin, za ktorý niet a nikdy nebude odpustenie,“ uzavrel Magyar. (TASR)

Agentúra Reuters upozornila, že tvrdenie Kyjeva nedokázala nezávisle overiť, hlásené neboli žiadne škody.

Okrem toho však bola podľa nej obloha nad veľkými ukrajinskými mestami pokojná v porovnaní s predchádzajúcimi dňami, píše TASR.

V príspevku na sieti Telegram ukrajinské letectvo uviedlo, že nepriateľské stíhacie lietadlá dvakrát zhodili v Sumskej oblasti navádzané letecké bomby.

Stalo sa tak približne dve hodiny po tom, čo vo štvrtok o polnoci moskovského času (streda 23.00 h SELČ) podľa agentúry TASS vstúpil do platnosti pokoj zbraní. Prípadné dôsledky bombardovania nateraz nie sú známe.

Medzitým boli vo štvrtok skoro ráno hlásené poplachy a útoky dronov v Lipeckej oblasti na západe Ruska, oznámil regionálny gubernátor Igor Artamonov.

Informácie poskytnuté oboma stranami nebolo možné nezávisle overiť, uviedla agentúra DPA.

Putin prímerie vyhlásil ešte koncom apríla pri príležitosti osláv konca druhej svetovej vojny. Ruské jednotky podľa neho od polnoci 8. mája do polnoci 11. mája, teda na 72 hodín, zastavia všetky vojenské akcie.

Ukrajina s týmto prímerím nikdy nesúhlasila a a namiesto toho trvala na svojom návrhu zastaviť útoky a boje aspoň na 30 dní. Rusko sa k návrhu podľa nej nevyjadrilo a odpovedalo iba novými údermi.

Kremeľ predtým uviedol, že ruské sily budú dodržiavať Putinov rozkaz, ale varoval, že ak Ukrajina podnikne akýkoľvek útok, budú reagovať „okamžite“. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj medzitým vyhlásil, že Kyjev naďalej trvá na svojej ponuke najmenej 30-dňového pokoja zbraní, ale Moskva na tento návrh podľa neho nereagovala.

Putin prímerie vyhlásil ešte koncom apríla pri príležitosti osláv konca druhej svetovej vojny. Ruské jednotky podľa neho od polnoci 8. mája do polnoci 11. mája, teda na 72 hodín, zastavia všetky vojenské akcie. Ukrajina s týmto prímerím nikdy nesúhlasila a odmietla ho ako politické divadlo, pripomenula AFP.

Kremeľ počíta s tým, že ruské sily budú dodržiavať Putinov rozkaz, ale varoval, že ak Ukrajina podnikne akýkoľvek útok, budú reagovať „okamžite“.

Zelenskyj v pravidelnom večernom posolstve zopakoval, že návrh Ukrajiny na zastavenie útokov a nastolenie aspoň 30-dňového pokoja zbraní stále platí. „Tento návrh nestiahneme, vďaka čomu by mohla diplomacia dostať šancu,“ povedal.

Súčasne tiež podľa Reuters pripustil ukrajinské útoky dronov, ktoré v uplynulých dňoch cielili niekoľkokrát aj na Moskvu. „Je absolútne spravodlivé, že na ruskej oblohe, oblohe agresora, dnes tiež nie je pokoj,“ podotkol Zelenskyj s tým, že Moskva na ponuku Kyjeva reagovala iba novými údermi. "To všetkým jasne a zjavne ukazuje, kto je príčinou tejto vojny,“ dodal.

Rusko na počesť 80. výročia víťazstva v druhej svetovej vojne usporiada 9. mája na Červenom námestí v Moskve vojenskú prehliadku. (TASR)