Nový nemecký minister vnútra rozhodol o odmietaní migrantov na hraniciach

niekoľko mesiacov pred svojím zvolením zdieľal na sociálnych sieťach články kritizujúce amerického prezidenta Donalda Trumpa a viceprezidenta USA J.D. Vancea. Išlo najmä o články týkajúce sa otázok migrácie, informuje TASR podľa agentúry AFP.

Lev XIV., bývalý kardinál Robert Francis Prevost, je historicky prvým americkým pápežom a bol zvolený po štvrtkovom konkláve.

Vo februári tohto roka vtedy ešte kardinál Prevost na platforme X zdieľal titulok a odkaz na esej, v ktorej sa uvádza, že Vance sa „mýlil“, keď na podporu zrušenia zahraničnej pomoci Washingtonom citoval katolícku doktrínu.

Spomínaný článok protirečil Vanceovi, ktorý konvertoval na katolicizmus v roku 2019 a tvrdil, že kresťania by mali v prvom rade milovať svoju rodinu a uprednostniť ju pred zvyškom sveta, píše AFP.

„J.D. Vance sa mýli: Ježiš nás nežiada o to, aby sme stupňovali našu lásku k ostatným,“ znel titulok zverejnený na Prevostovom účte spolu s odkazom na článok z amerických novín National Catholic Reporter.

Po tom, čo sa stal viceprezidentom, Vance odôvodnil zrušenie takmer všetkej zahraničnej pomoci USA citáciou konceptu „ordo amoris“ alebo „poriadku lásky“ teológa Tomáša Akvinského z 12. storočia, vysvetľuje AFP.

Zosnulý pápež František v liste adresovanom americkým biskupom krátko po tom uviedol, že „pravý ordo amoris“ zahŕňa budovanie „bratstva otvoreného všetkým, bez výnimky“.

O niekoľko dní neskôr Prevost zverejnil titulok a odkaz na ďalší článok o Vanceových doktrinálnych argumentoch, ktorý sa odvolával na Františkovu kritiku Trumpových masových deportácií migrantov.

Poslednou aktivitou budúceho pápeža na platforme X pred jeho štvrtkovým zvolením bolo prezdieľanie komentára iného používateľa kritizujúceho omylom zrealizovanú deportáciu migranta do Salvádoru Trumpovou administratívou. V príspevku sa hovorilo o „utrpení“, pričom sa kládla otázka: „Neznepokojuje vás svedomie?“

Vatikán vo štvrtok potvrdil, že účet je autentický a patril Prevostovi, ktorý sa narodil v Chicagu.

Americký prezident ani viceprezident sa pri blahoželaní k zvoleniu nového pápeža vôbec nezmienili o jeho predchádzajúcich vyjadreniach, pripomína AFP. Vance, ktorý sa so zosnulým Františkom nakrátko stretol na Veľkonočnú nedeľu - len niekoľko hodín pred jeho smrťou - povedal: „Nech mu Boh žehná!“

Samotný Trump, ktorý pred niekoľkými dňami zverejnil svoju fotografiu v pápežskom oblečení, vygenerovanú umelou inteligenciou, uviedol, že zvolenie prvého pápeža zo Spojených štátov je pre USA „veľkou cťou“. (TASR)

TASR informuje podľa agentúry AFP.

„Útok na deti. Útok na vzdelávanie. Smutný deň v okupovanom východnom Jeruzaleme... Vpád do škôl a ich nútené zatvorenie je do očí bijúcim ignorovaním medzinárodného práva,“ napísal Lazzarini na platforme X.

Hovorca UNRWA Jonathan Fowler pre AFP potvrdil, že izraelské jednotky „vo štvrtok zatvorili šesť škôl (prevádzkovaných) OSN v anektovanom východnom Jeruzaleme, na šesť budov umiestnili nariadenia na zatvorenie a násilne vnikli do troch zo šiestich škôl“.

Fotograf agentúry AFP prítomný v dvoch školách v utečeneckom tábore Šuafat informoval, že izraelské sily vstúpili do týcto priestorov a vyvesili oznam o zatvorení, v ktorom sa uvádzalo, že školy fungujú bez „povolenia“. Deti museli priestory opustiť, mnohé z nich odchádzali v slzách. UNRWA uviedla, že jeden z jej zamestnancov bol zadržaný.

Zatvorenie škôl odsúdila aj Palestínska samospráva, podľa nej predstavuje „porušenie práva detí na vzdelanie“.

Izraelskí predstavitelia už dlhšie vedú s UNRWA spory a jej zamestnancov podozrievajú z napomáhania palestínskemu militantnému hnutiu Hamas. Niektorí pracovníci agentúry sa podľa Izraela zapojili do útoku militantov napojených na Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023, po ktorom vypukla vojna v Pásme Gazy.

Izraelskí poslanci v októbri schválili zákon o zákaze pôsobenia UNRWA v Izraeli s platnosťou od januára. Ďalší zákon zakazuje izraelským orgánom akýkoľvek kontakt s UNRWA.

Východný Jeruzalem, Západný breh Jordánu i Pásmo Gazy obsadil Izrael v rámci tzv. šesťdňovej vojny v roku 1967. (TASR)

výročie konca druhej svetovej vojny spomienkovými oslavami, došlo však i k protestom. Prezident Petr Pavel v prejave na pražskom Vítkove vyzdvihol podporu svojej krajiny Ukrajine, informuje TASR podľa správ portálov iDnes.cz a Novinky.cz.

Pavel vo štvrtok večer pred koncertom na Pražskom hrade na počesť 80. rokov od ukončenia druhej svetovej vojny uviedol, že Rusko sa v súčasnosti v niektorých ohľadoch správa ako nacistické Nemecko. Vyzval zároveň, aby voliči hlasovali za strany, ktoré to s bezpečnosťou ČR myslia vážne.

„Dnešné Rusko sa bohužiaľ v niektorých ohľadoch správa tak, ako sa kedysi správalo nacistické Nemecko. Nerešpektuje medzinárodné právo, rešpektuje právo silnejšieho, napadlo suverénnu krajinu a vedie s ňou už viac ako tri roky agresívnu vojnu,“ povedal český prezident v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine.

V závere svojho prejavu uviedol, že by si želal, aby ľudia volili politikov a strán, ktorí to budú „s bezpečnosťou našej krajiny myslieť vážne“.

Ukrajinský veľvyslanec v ČR Vasyl Zvaryč na pietnom akte na Olšanských cintorínoch pripomenul, že pri oslobodzovaní pred 80 rokmi padlo aj mnoho Ukrajincov, píšu Novinky.cz.

Oslavy v Česku sprevádzali tento rok aj protestné akcie organizované opozičnými silami, ktoré hlásajú, že sú proti vojne alebo pre urovnanie vzťahov s Ruskom, pripomína server.

Poslednou udalosťou osláv Dňa víťazstva v Prahe bolo rozsvietenie laserového „lúča mieru“ z vysielacej veže na pražskom Žižkove, na ktorom sa zúčastnil aj prezident Pavel s manželkou. Podľa organizátorov má lúč pripomínať nielen koniec druhej svetovej vojny, ale aj upozorniť na súčasné konflikty. Svietiť bude v noci na piatok a v noci z piatka na sobotu. (TASR)

, informuje TASR podľa agentúry AFP.

„V čase hlbokých globálnych výziev nech je jeho pontifikát poznačený múdrosťou, schopnosťou rozlišovať, hlbokým záväzkom k spoločnému dobru a dôstojnosti všetkých,“ uviedol kanadský premiér, ktorý zároveň dodal, že novozvolenej hlave katolíckej cirkvi venoval modlitbu.

K blahoželaniam novému pápežovi sa vo štvrtok podľa agentúry DPA pridal aj írsky premiér Micheál Martin. „Scény veľkej radosti a osláv na Námestí svätého Petra sú odrazom nádejí a dobrej vôle, ktorú voči novému pápežovi cítia ľudia katolíckej viery z celého sveta,“ uviedol.

„Blahoželám tiež ľudu Spojených štátov, krajiny, s ktorou má Írsko taký hlboký a silný vzťah," dodal írsky premiér v súvislosti so zvolením prvého amerického pápeža. Bývalý kardinál Robert Francis Prevost totiž pochádza z Chicaga.

Zvolenie historicky prvého amerického pápeža privítal predtým vo štvrtok aj britský premiér Keir Starmer, ktorý to označil za „významný moment“.

„Ako ukázal pápežský úrad pápeža Františka, Svätá stolica má osobitnú úlohu pri spájaní ľudí a národov s cieľom riešiť hlavné problémy našej doby, najmä pokiaľ ide o zmenu klímy, zmierňovanie chudoby a podporu mieru a spravodlivosti na celom svete,“ povedal ďalej britský premiér.

Lev XIV. bol zvolený vo štvrtom kole voľby, rovnako ako v roku 2005 nemecký kardinál Joseph Ratzinger, ktorý prijal meno Benedikt XVI. (TASR)

Trump zdôraznil, že akékoľvek jeho porušenie by bolo trestané sankciami.

„Rokovania s Ruskom/Ukrajinou pokračujú. USA vyzývajú na, ideálne, 30-dňové bezpodmienečné prímerie,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social krátko po svojom telefonickom rozhovore s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

„Ak prímerie nebude rešpektované, USA a ich partneri uvalia ďalšie sankcie,“ dodal Trump. Ako podotkol, „obe krajiny budú zodpovedné za rešpektovanie posvätnosti týchto priamych rokovaní“ s cieľom zastaviť konflikt, ktorý sa začal po tom, čo Rusko v roku 2022 napadlo Ukrajinu, cituje AFP.

Americký prezident zároveň vyhlásil, že chce, aby akékoľvek prímerie viedlo k „trvalému mieru“. „Všetko sa dá urobiť veľmi rýchlo a budem k dispozícii hneď, ako budú potrebné moje služby,“ dodal. (TASR)

Zelenskyj Trumpovi potvrdil, že Ukrajina je pripravená na rokovania s Ruskom „v akomkoľvek formáte“.

Telefonický rozhovor medzi Zelenským a Trumpom trval podľa nemenovaného vysokopostaveného ukrajinského predstaviteľa približne 20 minút a zameriaval sa na „diplomaciu a prímerie“, ktoré sa Spojené štáty a Ukrajina pokúšajú nastoliť s Ruskom.

Obaja lídri pritom diskutovali aj o dohode o nerastných surovinách medzi Ukrajinou a USA, ktorú vo štvrtok jednomyseľne ratifikoval ukrajinský parlament.

Zelenskyj uistil Trumpa, že Ukrajina je pripravená na rokovania s Ruskom v „akomkoľvek formáte“, nástojil však na tom, že najprv musí byť vyhlásené úplné prímerie, cituje AFP.

Ukrajinský prezident v príspevku na sociálnej sieti dodal, že potvrdil pripravenosť Kyjeva na vyjednávanie.

„Avšak, aby sa toto mohlo stať, Rusko musí ukázať, že ukončenie vojny myslí vážne, a to tak, že začne s úplným a bezpodmienečným prímerím,“ napísal Zelenskyj.