Si sa stretol s Putinom, hovorili o spolupráci aj o druhej svetovej vojne

Frank-Walter Steinmeier si vo štvrtok vo svojom prejave v Spolkovom sneme pripomenul porážku nacistického Nemecka a poďakoval spojeneckým vojskám a hnutiam odporu.

Ocenil rolu Červenej armády a zdôraznil, že bojovala bok po boku s ukrajinskými jednotkami. Steinmeier tiež odsúdil ruské „historické lži“ o vojne na Ukrajine. 

Všetkým, ktorí nacizmus počas druhej svetovej vojny porazili „zo všetkých síl a s veľkou obetavosťou“, poďakoval Steinmeier vo štvrtok v nemeckom parlamente v Berlíne.

Vyzdvihol úlohu Červenej armády a jej oslobodenie koncentračného tábora v Osvienčime v nacistami okupovanom Poľsku. „Nezabúdame na to,“ vyhlásil nemecký prezident.

Steinmeier však odsúdil Rusko za jeho rétoriku ohľadom svojej ofenzívy na Ukrajine. Podľa neho ju označuje za boj proti „neonacistom“ a svoje vlastné vojnové dedičstvo používa na ospravedlnenie tejto vojny.

„Práve preto sa dnes rozhodne staviame proti historickým klamstvám Kremľa... Vojna proti Ukrajine nie je pokračovaním boja proti fašizmu... Putinova útočná vojna, jeho kampaň proti slobodnej, demokratickej krajine, nemá nič spoločné s bojom proti nacistickej tyranii v druhej svetovej vojne,“ vyhlásil Steinmeier. (TASR)

Za ratifikáciu dohody podľa poslanca hlasovalo všetkých 338 zákonodarcov, pričom na schválenie bolo potrebných 226 hlasov.

Dohoda udeľuje Spojeným štátom výhodný prístup k ukrajinským nerastným surovinám a otvára cestu k možnej novej vojenskej pomoci pre Kyjev zo stany Washingtonu, hoci podľa agentúry Reuters neobsahuje jasné bezpečnostné záruky.

Túto dohodu podpísala v mene Ukrajiny minulý týždeň vo Washingtone ukrajinská ministerka hospodárstva a prvá podpredsedníčka vlády Julija Svyrydenková. Kyjev podľa jej slov v rámci dohody spolu so Spojenými štátmi vytvorí Investičný fond na obnovu Ukrajiny.

„So Spojenými štátmi vytvárame fond, ktorý do našej krajiny priláka globálne investície,“ napísala po podpise dohody na platforme X.

AFP tvrdí, že dosiahnutie tejto dohody je pre Kyjev vnímané ako diplomatický úspech po februárovom stretnutí ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s americkým náprotivkom Donaldom Trumpom v Bielom dome. Spomínanú dohodu mali prezidenti Ukrajiny a USA podpísať už na tomto stretnutí, k čomu však po ostro sledovanej výmene názorov nedošlo. (TASR)

„Rovnako ako pred 80 rokmi, keď bolo všetkým konečne jasné: zlo sa nedá upokojiť. Musí sa proti nemu bojovať. Spoločne. Rozhodne. Silou. Tlakom,“ vyhlásil Zelenskyj.

„Každé zlo sa nevyhnutne skončí. Každý okupant nakoniec opustí našu zem. Život sa vždy vráti,“ dodal. Podľa neho si mier na Ukrajine vyžiada buď zásadnú zmenu v Rusku alebo medzinárodný tlak.

V súvislosti s veľkolepou vojenskou prihladkou, na ktorej sa v ruskej metropole zúčastnia aj viacerí svetoví lídri, ukrajinský prezident uviedol, že to bude „prehliadka klamstiev“. „Bude to prehliadka cynizmu. Iný spôsob, ako to opísať, jednoducho neexistuje,“ dodal Zelenskyj.

Ukrajinský líder si tiež pripomenul straty, ktoré počas druhej svetovej vojny zaznamenal Kyjev. Zdôraznil aj paralely so súčasnou viac ako trojročnou vojnou s Ruskom. Ocenil ukrajinských vojakov a civilistov za to, že udržiavajú ukrajinské mestá živé a slobodné.

Zelenskyj taktiež prirovnal kroky Ruska ku krokom nacistického Nemecka a obvinil ho zo „zverstiev“.

„Predvídateľne sa Putinovo parádne prímerie ukazuje ako fraška,“ uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. „Ruské sily pokračujú v útokoch na celej frontovej línii. Od polnoci do poludnia Rusko uskutočnilo 734 porušení prímeria a 63 útočných operácií,“ dodal.

Kremeľ ešte predtým uviedol, že ruské sily budú dodržiavať Putinov rozkaz na prímerie, ale varoval, že ak Ukrajina podnikne akýkoľvek útok, budú reagovať „okamžite“.

„Napriek vyhláseniu prímeria jednotky ukrajinskej armády neprestali s bojovými akciami proti ruským jednotkám. Ruská armáda odpovedá na porušovanie prímeria zo strany ukrajinskej armády,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany. (TASR)

Pobaltský štát a člen NATO sa podľa AFP usiluje posilniť svoju obranu v reakcii na ruskú agresiu na Ukrajine.

„Je to oficiálne: Litva vystupuje z Ottawského dohovoru, čo dnes schválil parlament. Vystúpenie nadobudne účinnosť o šesť mesiacov,“ oznámilo ministerstvo obrany.

Za odstúpenie od dohovoru hlasovalo 107 poslancov.

Agentúra Reuters informuje, že Litva, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko a Fínsko - všetko členské štáty EÚ a NATO susediace s Ruskom - uviedli, že plánujú vystúpiť z medzinárodnej dohody kvôli vojenskej hrozbe zo strany svojho oveľa väčšieho suseda.

Po vystúpení z dohody budú tieto krajiny môcť zhromažďovať a klásť míny šesť mesiacov po informovaní ostatných členov dohody a Organizácie Spojených národov (OSN) o svojom rozhodnutí. Žiadna z týchto piatich krajín tak ešte neurobila, píše Reuters.

Lotyšsko odstúpenie od tohto dohovoru odhlasovalo v apríli. Zámer odstúpiť od dohovoru začiatkom apríla oznámilo aj Fínsko. (TASR)

Poľský premiér Tusk vyjadril vďaku za rýchlu reakciu Nemecka pri ich rozmiestnení, ktorá nasledovala po stiahnutí amerických systémov. Podčiarkol, že prítomnosť týchto systémov je dôležitá nielen pre bezpečnosť Poľska, ale celej Európy a Ukrajiny.

„Preto som sa obrátil na pána kancelára s návrhom, aby nemecká strana zvážila predĺženie prítomnosti nemeckých systémov Patriot v Rešove do konca roka,“ povedal premiér.

Poľský premiér zdôraznil, že nemecká obranná infraštruktúra, vrátane systémov Patriot, tvorí významnú súčasť spoločného úsilia o obranu východného krídla NATO. Dodal, že hoci rozhodnutie nepadne okamžite, očakáva pochopenie a verí v pozitívny postoj nemeckej strany.

Nemecké batérie chránia letisko a logistický uzol Jasionka v Rešove pri hraniciach so Slovenskom, ktorý je kľúčový pre vojenskú pomoc Ukrajine. (TASR)