Prístavné mesto Port Sudan bol opäť terčom dronových útokov

Informovala o tom agentúra AFP.

Dick Schoof spresnil, že Rutte v liste adresovanom všetkým 32 členským krajinám navrhuje, aby v priebehu nasledujúcich siedmich rokov dosiahli výdavky 3,5 percenta HDP na „ťažké (priame) vojenské výdavky“ a ďalších 1,5 percenta HDP na výdavky súvisiace s obranou a bezpečnosťou, napríklad na kybernetickú bezpečnosť, infraštruktúru a iné oblasti.

Kritéria toho, čo by mohlo byť zahrnuté do 1,5 percenta voľne súvisiacich výdavkov na obranu sa podľa zdrojov agentúry budú ešte definovať.

Návrh prichádza v čase, keď americký prezident Donald Trump zintenzívňuje tlak na spojencov z Aliancie, aby výrazne zvýšili svoje obranné rozpočty. Samotná hranica piatich percent, ktorú šéf Bieleho domu požaduje, však presahuje aj súčasné výdavky Spojených štátov.

Rutte odmietol potvrdiť konkrétne čísla, ktoré sú predmetom debát. Potvrdil však, že v NATO prebiehajú „interné diskusie“ o ambicióznejšom nastavení obranných výdavkov. Summit NATO bude v júni hostiť holandské mesto Haag.

Diplomati z Aliancie, ktorí si želali zostať v anonymite, uviedli, že návrh rozoslaný minulý týždeň počíta s každoročným zvyšovaním priamych vojenských výdavkov o 0,2 percenta HDP až do roku 2032. Doplnili, že diskusie o novom cieli sú v počiatočnej fáze a zatiaľ neexistujú jasné náznaky, že by sa na týchto číslach dosiahol konsenzus.

Očakáva sa, že ministri zahraničných vecí krajín NATO sa touto otázkou budú zaoberať na budúci týždeň na neformálnom stretnutí v tureckej Antalyi.

Európske krajiny zvýšili svoje výdavky na obranu po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Rutte však tvrdí, že musia ísť podstatne ďalej, aby odradili Moskvu. V minulom roku 22 z 32 členov NATO dosiahlo súčasnú hranicu dvoch percent výdavkov na svoju armádu.

Viaceré krajiny, ako napríklad Taliansko, Španielsko, Kanada a Belgicko, ktoré stále zaostávajú za touto úrovňou, sa zaviazali dosiahnuť aktuálne dohodnutú hranicu v roku 2025. Spojené štáty minulý rok vynaložili na obranu 3,19 percenta svojho HDP, čím zaostali za krajinami východného krídla - Poľskom, Estónskom a Litvou. (TASR)

Po boku Putina zároveň ostro kritizoval obchodnú politiku Trumpa, informovala o tom  agentúra AFP.

„Moja návšteva je zameraná na posilnenie a obnovu nášho strategického partnerstva,“ vyhlásil Lula počas stretnutia v Kremli. Zdôraznil záujem o spoluprácu v oblasti obrany, vesmíru, vedy, technológií, vzdelávania či energetiky.

Brazílsky prezident pricestoval do Moskvy pri príležitosti 80. výročia porážky nacistického Nemecka, ktorú si Rusko pripomenulo za účasti približne dvoch desiatok svetových lídrov. Brazílsky prezident sa tak zaradil medzi predstaviteľov krajín ako Čína a India, s ktorými Rusko v čase vojny na Ukrajine prehlbuje vzťahy. Naposledy krajinu navštívil podľa agentúry TASS ešte v roku 2010.

Putin počas stretnutia ocenil doterajší vývoj vzťahov medzi oboma krajinami. „Za posledné roky sa nám podarilo urobiť veľa práce na posilnení našich bilaterálnych vzťahov,“ poznamenal. Obe krajiny podľa jeho slov tiež aktívne spolupracujú na medzinárodnej scéne, napríklad v rámci OSN či BRICS.

Lula tiež zopakoval kritiku Trumpových ekonomických opatrení, najmä ciel, ktoré podľa neho „jednostranne podkopávajú veľkú myšlienku voľného obchodu, posilňovania multilateralizmu a často aj rešpektovania zvrchovanosti krajín“. (TASR)

Snahy Kyjeva na víťazstvo vo vojne s Ruskom sú podľa jeho slov odsúdené na neúspech.

Informoval o tom portál Politico.

„Európa nemá vlastnú víziu pre ukončenie vojny a nastolenie mieru, ale pokračuje v investovaní do záležitosti, ktorá je podľa môjho názoru odsúdená na neúspech,“ napísal Radev na sociálnej sieti.

Posielanie ďalších zbraní na Ukrajinu podľa neho nepriblíži Kyjev k víťazstvu.

„Presný opak sa deje každý deň – ešte viac obetí, ešte väčšie ničenie, ešte viac stratenej pôdy," doplnil. „Bojí sa Európa návratu mieru? Pretože návrat mieru znamená aj návrat pozornosti verejnosti ku krízam, ktoré tlejú v našich krajinách a spoločnostiach.“

Radev, bývalý veliteľ letectva a prezident od roku 2016, patrí podľa Politica medzi malú skupinu európskych lídrov, ktorí po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 zaujali voči Moskve zmierlivejší postoj. Dlhodobo vystupuje proti poskytovaniu vojenskej pomoci Ukrajine.

Hoci funkcia bulharského prezidenta je prevažne reprezentatívna, Radevova pozícia v domácej politike podľa portálu nabrala na sile v dôsledku pretrvávajúceho patu v parlamente, ktorý za posledné štyri roky priviedol krajinu k siedmym parlamentným voľbám.

Radev už v minulosti označil víťazstvo Ukrajiny nad Ruskom za „nemožné“ a v januári obvinil európskych lídrov zo zodpovednosti za „státisíce obetí“ v dôsledku podpory ukrajinskej protiofenzívy. Jeho vyjadrenia kritizoval Zelenskyj. (TASR)

„Na Ukrajine sa pripravujeme na rokovania s lídrami koalície ochotných... na zajtra sú naplánované stretnutia,“ upresnil Zelenskyj na vojenskom summite v Osle prostredníctvom videohovoru. Ukrajinská hlava štátu však bezprostredne neuviedla, kto sa na rokovaniach zúčastní.

Kancelária fínskeho prezidenta Alexandra Stubba uviedla, že sa v sobotu zúčastní na „virtuálnom stretnutí“ koalície. Zároveň ozrejmila, že pozvanie dostala od britského premiéra Keira Starmera a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, píše AFP. Francúzsko ani Británia sa k rozhovorom nevyjadrili.

Podľa servera telex.hu to oznámil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

„My Maďari chceme mier a odmietame vojnu, nedovolíme, aby bolo Maďarsko zatiahnuté do vojny. To sú niektoré z dôvodov diskreditačnej kampane, ktorú spustila Ukrajina. Navyše Maďari v súčasnosti rozhodujú o tom, či sa Ukrajina má stať členom EÚ,“ povedal Szijjártó vo videu zverejnenom na Facebooku v po tom, čo Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) v piatok dopoludnia oznámila zadržanie dvoch príslušníkov maďarských tajných služieb.

„Dnes boli z Maďarska vyhostení dvaja agenti pracujúci pod diplomatickým krytím na ukrajinskom veľvyslanectve v Budapešti. Rozhodnutie v tomto zmysle bolo v uplynulých minútach odovzdané ukrajinskému veľvyslancovi v Budapešti,“ dodal šéf maďarskej diplomacie.

SBU podozrieva dvojicu príslušníkov maďarských tajných služieb ich zo zhromažďovania spravodajských informácií v Zakarpatskej oblasti susediacej s Maďarskom, okrem iného o polohe systémov protivzdušnej obrany.

„SBU prvýkrát v histórii Ukrajiny odhalila sieť agentov maďarskej vojenskej rozviedky, ktorá vykonávala špionážnu činnosť v neprospech našej krajiny,“ uvádza sa v jej vyhlásení.

Táto sieť mala podľa SBU okrem zhromažďovania informácií zisťovať názory miestnych obyvateľov Zakarpatskej oblasti, najmä scenáre ich správania v prípade vstupu maďarských vojsk do tohto regiónu.

Obaja podozriví boli vraj pod dohľadom maďarského vojenského spravodajského dôstojníka, ktorého SBU už identifikovala. Jedným zo zadržaných údajných agentov je 40-ročný bývalý vojak z ukrajinského mesta Berehovo, ktorého maďarská strana vraj naverbovala v roku 2021. Aktivovaný bol podľa SBU v septembri 2024.

Druhým zadržaným je bývalý príslušník ukrajinských ozbrojených zborov, ktorý odišiel do výslužby v roku 2025, tvrdí SBU.

„Je zrejmé, že na Ukrajine sa často používa protimaďarská propaganda, ktorá sa v mnohých prípadoch ukázala ako úplne nepodložená,“ znela dopoludnia prvá reakcia Szijjártóa pre televíziu ATV.

Šéf maďarskej diplomacie vyzval všetkých, aby boli opatrní v prípade akýchkoľvek správ, ktoré sa objavia „v takejto ukrajinskej propagande“. Naznačil, že od ukrajinskej strany zatiaľ nedostali oficiálne informácie. „Len čo dostaneme akékoľvek podrobnosti alebo oficiálne informácie, budeme sa s tým môcť zaoberať. Dovtedy by sa to malo brať ako propaganda, s ktorou treba zaobchádzať opatrne,“ dodal. (TASR)