Störe: Británia a severoeurópske krajiny podporujú 30-dňové prímerie

Informovala o tom agentúra AFP.

„Zúčastniť sa na prehliadke ku Dňu víťazstva tých, ktorí bombardujú mestá, nemocnice, škôlky, ktorí spôsobili smrť viac ako milióna ľudí... Zúčastniť sa na prehliadke armády takejto krajiny prináša hanbu,“ vyhlásil Tusk pred novinármi vo francúzskom Nancy.

Poľské ministerstvo zahraničných vecí už v utorok vyjadrilo kritický postoj k účasti slovenského premiéra na vojenskej prehliadke. „Je pre nás ťažko pochopiteľné, že lídri krajín, ktoré sa deklarujú ako stúpenci mieru a odporcovia pokračovania vojenských operácií, sa rozhodnú prijať pozvanie od Putina, ktorý vydal rozkaz na útok proti susednému štátu, začal nevyprovokované vojenské akcie a tým spôsobil masové presídlenia obyvateľstva, utrpenie a smrť tisícov ľudí (civilistov aj vojakov), ako aj deštrukciu, únosy civilistov - vrátane detí," uviedlo ministerstvo.

Snahy Kyjeva na víťazstvo vo vojne s Ruskom sú podľa jeho slov odsúdené na neúspech.

Informoval o tom portál Politico.

„Európa nemá vlastnú víziu pre ukončenie vojny a nastolenie mieru, ale pokračuje v investovaní do záležitosti, ktorá je podľa môjho názoru odsúdená na neúspech,“ napísal Radev na sociálnej sieti.

Posielanie ďalších zbraní na Ukrajinu podľa neho nepriblíži Kyjev k víťazstvu.

„Presný opak sa deje každý deň – ešte viac obetí, ešte väčšie ničenie, ešte viac stratenej pôdy," doplnil. „Bojí sa Európa návratu mieru? Pretože návrat mieru znamená aj návrat pozornosti verejnosti ku krízam, ktoré tlejú v našich krajinách a spoločnostiach.“

Radev, bývalý veliteľ letectva a prezident od roku 2016, patrí podľa Politica medzi malú skupinu európskych lídrov, ktorí po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 zaujali voči Moskve zmierlivejší postoj. Dlhodobo vystupuje proti poskytovaniu vojenskej pomoci Ukrajine.

Hoci funkcia bulharského prezidenta je prevažne reprezentatívna, Radevova pozícia v domácej politike podľa portálu nabrala na sile v dôsledku pretrvávajúceho patu v parlamente, ktorý za posledné štyri roky priviedol krajinu k siedmym parlamentným voľbám.

Radev už v minulosti označil víťazstvo Ukrajiny nad Ruskom za „nemožné“ a v januári obvinil európskych lídrov zo zodpovednosti za „státisíce obetí“ v dôsledku podpory ukrajinskej protiofenzívy. Jeho vyjadrenia kritizoval Zelenskyj. (TASR)

„Na Ukrajine sa pripravujeme na rokovania s lídrami koalície ochotných... na zajtra sú naplánované stretnutia,“ upresnil Zelenskyj na vojenskom summite v Osle prostredníctvom videohovoru. Ukrajinská hlava štátu však bezprostredne neuviedla, kto sa na rokovaniach zúčastní.

Kancelária fínskeho prezidenta Alexandra Stubba uviedla, že sa v sobotu zúčastní na „virtuálnom stretnutí“ koalície. Zároveň ozrejmila, že pozvanie dostala od britského premiéra Keira Starmera a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, píše AFP. Francúzsko ani Británia sa k rozhovorom nevyjadrili.

Podľa servera telex.hu to oznámil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

„My Maďari chceme mier a odmietame vojnu, nedovolíme, aby bolo Maďarsko zatiahnuté do vojny. To sú niektoré z dôvodov diskreditačnej kampane, ktorú spustila Ukrajina. Navyše Maďari v súčasnosti rozhodujú o tom, či sa Ukrajina má stať členom EÚ,“ povedal Szijjártó vo videu zverejnenom na Facebooku v po tom, čo Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) v piatok dopoludnia oznámila zadržanie dvoch príslušníkov maďarských tajných služieb.

„Dnes boli z Maďarska vyhostení dvaja agenti pracujúci pod diplomatickým krytím na ukrajinskom veľvyslanectve v Budapešti. Rozhodnutie v tomto zmysle bolo v uplynulých minútach odovzdané ukrajinskému veľvyslancovi v Budapešti,“ dodal šéf maďarskej diplomacie.

SBU podozrieva dvojicu príslušníkov maďarských tajných služieb ich zo zhromažďovania spravodajských informácií v Zakarpatskej oblasti susediacej s Maďarskom, okrem iného o polohe systémov protivzdušnej obrany.

„SBU prvýkrát v histórii Ukrajiny odhalila sieť agentov maďarskej vojenskej rozviedky, ktorá vykonávala špionážnu činnosť v neprospech našej krajiny,“ uvádza sa v jej vyhlásení.

Táto sieť mala podľa SBU okrem zhromažďovania informácií zisťovať názory miestnych obyvateľov Zakarpatskej oblasti, najmä scenáre ich správania v prípade vstupu maďarských vojsk do tohto regiónu.

Obaja podozriví boli vraj pod dohľadom maďarského vojenského spravodajského dôstojníka, ktorého SBU už identifikovala. Jedným zo zadržaných údajných agentov je 40-ročný bývalý vojak z ukrajinského mesta Berehovo, ktorého maďarská strana vraj naverbovala v roku 2021. Aktivovaný bol podľa SBU v septembri 2024.

Druhým zadržaným je bývalý príslušník ukrajinských ozbrojených zborov, ktorý odišiel do výslužby v roku 2025, tvrdí SBU.

„Je zrejmé, že na Ukrajine sa často používa protimaďarská propaganda, ktorá sa v mnohých prípadoch ukázala ako úplne nepodložená,“ znela dopoludnia prvá reakcia Szijjártóa pre televíziu ATV.

Šéf maďarskej diplomacie vyzval všetkých, aby boli opatrní v prípade akýchkoľvek správ, ktoré sa objavia „v takejto ukrajinskej propagande“. Naznačil, že od ukrajinskej strany zatiaľ nedostali oficiálne informácie. „Len čo dostaneme akékoľvek podrobnosti alebo oficiálne informácie, budeme sa s tým môcť zaoberať. Dovtedy by sa to malo brať ako propaganda, s ktorou treba zaobchádzať opatrne,“ dodal. (TASR)

„Ukrajina má perspektívu vstupu do Európskej únie,“ doplnil však Merz na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. Zdôraznil, že prípadný vstup do EÚ by sa podľa neho „určite“ uskutočnil skôr než členstvo v NATO.

Merz zdôraznil, že rozhodnutie o prípadnom členstve v EÚ či NATO musí zostať výlučne v rukách Ukrajiny. „Ukrajina je a musí zostať suverénna pri rozhodovaní o svojom členstve v politických a vojenských alianciách,“ povedal.

Odborníci podľa DPA odhadujú, že krajina nebude pripravená na vstup do Európskej únie skôr ako v roku 2030.

Nemecký kancelár na tlačovej konferencii tiež trval na tom, že v súčasnosti je „výlučne na strane Moskvy“, aby súhlasila s americkým návrhom na 30-dňové prímerie. Ukrajina s návrhom Spojených štátov súhlasila, ale z Ruska neprišlo žiadne jasné stanovisko.

Merz po predchádzajúcom spochybnení Trumpovej spoľahlivosti ako spojenca skonštatoval, že Spojené štáty sú naďalej „nenahraditeľné“ pre bezpečnosť Európy. Dodal, že správy z Washingtonu sa stali pozitívnejšími. „Teraz môžem byť optimistickejší, pokiaľ ide o budúcnosť NATO,“ povedal. (TASR)

Financie by boli vo forme humanitárnej pomoci. Povedal to počas neformálneho stretnutia šéfov diplomacií EÚ v ukrajinskom meste Ľvov. T

„Ukazujeme, že Európa stojí pri Ukrajine, a pripomíname ľuďom, že nacistický režim v značnej miere porazili aj ukrajinskí vojaci,“ uviedol Wadephul. Predstavitelia krajín počas stretnutia tiež zdôraznili, že aj mnohé ďalšie skupiny, ktoré boli v tom čase súčasťou Sovietskeho zväzu, pomohli poraziť nacistické Nemecko.

„Nedovolíme, aby tento právom pamätný deň ospravedlňoval dnešnú vojnu proti Ukrajine. V tom prípade by išlo o prekrútenie histórie, ktoré by nebolo spravodlivé voči ukrajinskej ani európskej histórii ako takej,“ priblížil minister.

Ministri zahraničných vecí navštívili rehabilitačné centrum pre závažne zranených vojakov a cintorín. „Toto je úplne nezmyselná vojna, ktorá si vyžaduje obete každý deň,“ uviedol Wadephul. Nemecký diplomat zároveň skonštatoval, že medzi jeho kolegami z EÚ vládne solidarita s Ukrajinou. „Stojíme spolu,“ zdôraznil.

Wadephul tiež uvítal snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa na zabezpečenie 30-dňového prímeria medzi Ruskom a Ukrajinou a označil ich za prvý krok na ceste k mierovému riešeniu. (TASR)

Uviedol, že so šéfom Bieleho domu telefonoval niekoľkokrát. 

„Včera v noci som niekoľkokrát hovoril s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Oceňujem jeho dôraznú výzvu na bezpodmienečné 30-dňové prímerie,“ napísal Macron na sieti X.

„Všetci musíme na tomto cieli pracovať bez meškania, falošných zámienok či obštrukčných taktík,“ pokračoval francúzsky prezident.

Macron dodal, že Ukrajina už pred takmer dvoma mesiacmi vyjadrila podporu prímeriu. „Teraz očakávam, že Rusko urobí to isté,“ dodal. „(Inak) sme pripravení rázne odpovedať, spoločne so všetkými Európanmi a v úzkej spolupráci so Spojenými štátmi,“ varoval francúzsky prezident. (TASR)

Ten by mal k zodpovednosti dohnať ruského prezidenta Vladimira Putina a ďalších ruských lídrov za vojenskú agresiu proti Ukrajine. Informuje o tom agentúra Reuters.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že pre Európu je morálnou povinnosťou, aby Rusko za vojnu popohnala k zodpovednosti. "Silný tribunál pre zločin agresie môže – a musí – prinútiť každého potenciálneho agresora, aby si to rozmyslel," povedal.

Tribunál, ktorý vznikne v rámci Rady Európy, by podľa predstáv jeho iniciátorov mohol začať pôsobiť na budúci rok. Takzvané Ľvovské vyhlásenie, teda dokument, ktorý završuje prípravu právnych nástrojov potrebných na vznik tribunálu, podpísali podľa Reuters ministri zahraničia najmenej 37 krajín, vrátane tých, ktorí dnes v Ľvove nie sú. (ČTK)