Biely dom: Štvrtkový telefonát medzi Trumpom a Zelenským bol dobrý a produktívny

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 964 580, uviedol v sobotu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o štyri tanky, sedem obrnených bojových vozidiel pechoty a 49 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 790 tankov, 22 440 obrnených bojových vozidiel pechoty a 27 637 delostreleckých systémov.

Friedrich Merz spolu s Emmanuelom Macronom a Keirom Starmerom pricestovali ráno vlakom do ukrajinskej metropoly Kyjev, kde sa plánujú stretnúť s poľským premiérom Donaldom Tuskom a ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským.

Predmetom rokovaní má byť plnohodnotné a bezpodmienečné 30-dňové prímerie v bojoch na Ukrajine. Toto časové okno má podľa lídrov poslúžiť na mierové rokovania s Ruskom.

Požiadavku na bezpodmienečné a úplné prímerie v trvaní jedného mesiaca predtým predostrel aj americký prezident Donald Trump a následne ho spomínaní štátnici podporili, pripomína DPA. "Potvrdzujeme našu podporu pre požiadavku prezidenta Trumpa o mierovú dohodu. Rusko je vyzvané, aby úsilie o trvalý mier už dlhšie nemarilo," uvádza sa v spoločnom vyhlásení, ktoré bolo zverejnené počas cesty lídrov do Kyjeva.

V Kyjeve si chcú Merz, Macron, Starmer a Tusk okrem rokovaní so Zelenským pripomenúť aj obete vojny. Pre nového spolkového kancelára Merza je to po štyroch dňoch v úrade po Paríži, Varšave a Bruseli už štvrté hlavné mesto, ktoré navštívil.

Cieľom Merza je, aby Nemecko na seba prevzalo opäť viac zodpovednosti na medzinárodnej úrovni. Francúzsko, Poľsko a Veľkú Britániu pritom stále častejšie označuje za najdôležitejších partnerov v Európe, píše DPA. (TASR)

Kim obhajoval účasť svojej krajiny vo vojne proti Ukrajine ako výkon „zvrchovaného práva“. Informovala o tom juhokórejská agentúra Jonhap s odvolaním sa na severokórejské štátne médiá.

Podľa agentúry KCNA Kim predniesol tieto slová počas piatkovej návštevy ruského veľvyslanectva v Pchjongjangu pri príležitosti 80. výročia porážky nacistického Nemecka Sovietskym zväzom, známeho ako Deň víťazstva.

Odvolávajúc sa na zmluvu o vzájomnej obrane, ktorú Severná Kórea a Rusko podpísali minulý rok, Kim uviedol, že rozkázal vyslať severokórejské jednotky na front v ruskom meste Kursk, aby „oslobodili“ toto územie a splnili dohodnuté záväzky.

„Naša účasť na vojne bola opodstatnená a ide o výkon našich zvrchovaných práv,“ vyhlásil Kim vo svojom príhovore, pričom severokórejských vojakov bojujúcich proti Ukrajine označil za „hrdinov“.

Severná Kórea minulý mesiac po prvýkrát oficiálne priznala, že do bojov na strane Ruska nasadila svoje jednotky. Juhokórejská spravodajská služba tvrdí, že Pchjongjang poslal do Ruska približne 15 000 vojakov, pričom zaznamenal viac ako 4 700 obetí, vrátane približne 600 mŕtvych.

Kim zároveň obvinil Ukrajinu z údajného útoku na ruské územie a varoval, že v prípade ďalšej agresie zo strany USA a ich „vazalských štátov“ bude Severná Kórea pripravená znova nasadiť vojenskú silu.

„Ak budeme ignorovať vojenské kroky ukrajinských bábok proti územiu jadrovej mocnosti, dodá im to odvahu. A vtedy aj juhokórejská armáda, hlavný poskok USA, ešte viac vystupňuje svoju bezohľadnosť,“ varoval Kim.

Rusko v piatok oslávilo 80. výročie Dňa víťazstva vojenskou prehliadkou na Červenom námestí za účasti viacerých zahraničných lídrov, vrátane čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Kim sa napriek očakávaniam na slávnosti nezúčastnil, pravdepodobne z dôvodu bezpečnostných a logistických obáv. (TASR)

Lídri sa chcú v sobotu stretnúť s poľským premiérom Donaldom Tuskom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby podporili výzvu na 30-dňové prímerie medzi Moskvou a Kyjevom.

V sobotu sa v ukrajinskej metropole koná rokovanie takzvanej koalície ochotných, ku ktorému sa má cez internet pripojiť tiež český premiér Petr Fiala.

Starmer sa stretol s partnermi na stretnutí lídrov Spoločných expedičných síl (JEF) v Osle, ktorým sa prihovoril cez videohovor aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Starmer po samite vyhlásil, že najvyššou prioritou skupiny vedenej Spojeným kráľovstvom je obrana hodnôt „ťažko vybojovaných“ počas druhej svetovej vojny a pokračovanie v podpore Kyjeva.

V rozhovore s médiami dostal premiér otázku, aké posolstvo má pre Rusko a Peking, keďže čínsky prezident Si Ťin-pching sa zúčastnil podujatí v Moskve pri príležitosti 80. výročia porážky nacistického Nemecka.

Starmer povedal: „Posolstvo lídrov tu je veľmi, veľmi jasné – a tým je, že sme zameraní na Ukrajinu. Prezident Zelenskyj sa do časti tohto stretnutia zapojil prostredníctvom videoprenosu. A to je naša priorita – Ukrajina a obrana hodnôt, na ktoré sme si včera na Deň víťazstva v Európe spomínali a ktoré boli ťažko vybojované počas druhej svetovej vojny.“

JEF je vojenská koalícia prevažne severných a východoeurópskych krajín, vrátane Dánska, Fínska, Nórska, Švédska, Islandu, pobaltských štátov a Holandska, ktorá je aktívna od roku 2018.

Summit sa konal zároveň s oznámením nového kola britských sankcií, zameraných na tzv. tieňovú flotilu prezidenta Vladimira Putina, ktorá preváža náklad v rozpore s existujúcimi obmedzeniami na vývoz ropy a plynu.

Podľa úradníkov britská vláda plánuje zasiahnuť až proti 100 ropným tankerom, ktoré od minulého roka previezli tovar v hodnote viac ako 24 miliárd dolárov (21 miliárd eur)

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa v piatok cez videoprenos pripojil na stretnutie v mestskom úrade v Osle, kde oznámil, že v sobotu bude hostiť lídrov britsko-francúzskej „koalície ochotných“.

Downing Street nepotvrdila, či má Starmer v pláne sa na stretnutí zúčastniť.

Po piatkovom summite sa premiér stretol s posádkou na palube britskej fregaty zakotvenej v prístave v Osle, predtým ako si vymenil srdečné slová s nórskym premiérom Jonasom Gahr Storem na palube lode nórskej pobrežnej stráže.

V prejave silnej podpory pred bilaterálnym rokovaním nórsky premiér naznačil, že Spojené kráľovstvo je „možno náš najlepší priateľ“, zatiaľ čo Starmer povedal, že vzťahy medzi oboma krajinami sú silnejšie ako „možno kedykoľvek predtým“.

Starmer uviedol: „Sme lídri, ktorí zmýšľajú rovnako, politicky si rozumieme a dobre spolupracujeme. Sme kolegovia a sme priatelia.“

Deje sa tak v čase, keď kritici tvrdia, že labouristická vláda sa bude musieť rozhodnúť medzi spoluprácou s Európou alebo so Spojenými štátmi, po tom, čo vo štvrtok došlo k dohode o obchodnej zmluve s Bielym domom, zatiaľ čo Británia sa zároveň usiluje o posilnenie ekonomických vzťahov s Bruselom.

Na otázku, či by prehĺbenie vzťahov s USA malo byť vykúpené slabšími väzbami s EÚ, Starmer trval na tom, že jeho vláda bude „nanovo nastavovať aj tento vzťah“.

„A to preto, že budeme neúnavne vytvárať bohatstvo, posúvať našu ekonomiku vpred a zabezpečiť, aby sa pracujúcim ľuďom v celej krajine žilo lepšie,“ dodal. (TASR)

Informovala o tom agentúra AFP.

„Dvaja maďarskí diplomati musia do 48 hodín opustiť našu krajinu,“ uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v príspevku na platforme X. „Konáme tak v reakcii na kroky Maďarska v rámci reciprocity a našich národných záujmov,“ doplnil.

„Dnes boli z Maďarska vyhostení dvaja agenti pracujúci pod diplomatickým krytím na ukrajinskom veľvyslanectve v Budapešti,“ vyhlásil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

„My Maďari chceme mier a odmietame vojnu, nedovolíme, aby bolo Maďarsko zatiahnuté do vojny. To sú niektoré z dôvodov diskreditačnej kampane, ktorú spustila Ukrajina. Navyše Maďari v súčasnosti rozhodujú o tom, či sa Ukrajina má stať členom EÚ,“ povedal Szijjártó vo videu zverejnenom na platforme Facebook po tom, čo Ukrajinská bezpečnostná služba v piatok dopoludnia oznámila zadržanie dvoch príslušníkov maďarských tajných služieb.

SBU podozrieva dvojicu príslušníkov maďarských tajných služieb zo zhromažďovania spravodajských informácií v Zakarpatskej oblasti susediacej s Maďarskom, okrem iného o polohe systémov protivzdušnej obrany. (TASR)

Zajtra sa skončí trojdňové prímerie, ktoré počas osláv 80. výročia porážky nacistického Nemecka jednostranne vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin.

"Veľvyslanectvo v Kyjeve dostalo informáciu o potenciálne významnom vzdušnom útoku, ktorý môže nastať kedykoľvek v najbližších niekoľkých dňoch," uviedla ambasáda na svojej internetovej stránke.

Odporučila Američanom, aby sa v prípade vzdušného poplachu ihneď ukryli. (ČTK)