Lavrov a Fidan hovorili o potenciálnych mierových rokovaniach v Istanbule

S odvolaním sa na tri zdroje oboznámené s plánmi cesty o tom v utorok informovala agentúra Reuters.

Účasť na priamych rozhovoroch medzi Kyjevom a Moskvou predtým nevylúčil ani samotný Trump, ktorý je momentálne na návšteve Blízkeho východu. Svoju cestu začal v Saudskej Arábii, potom sa presunie do Spojených arabských emirátov a Kataru. Na rokovania do Turecka pôjde, ak usúdi, že v nich bude možné dosiahnuť pokrok.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý už dal najavo ochotu osobne sa stretnúť s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, v pondelok večer povedal, že Moskva nepotvrdila, či šéf Kremľa napokon do Istanbulu príde, hoci priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou bez predbežných podmienok sám navrhol.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa agentúry AP v utorok už druhý deň po sebe odmietol novinárom povedať, či Putin odcestuje do Istanbulu alebo kto iný by mohol Rusko na rokovaniach zastupovať. Ruský prezident podľa neho predstaví zloženie ruskej delegácie vtedy, keď to uzná za vhodné.

Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v utorok ozrejmil, že Zelenskyj sa v Istanbule nestretne so žiadnym ruským predstaviteľom okrem Putina. Podľa Jermakovho poradcu Mychajla Podoľaka by totiž rokovania na nižšej úrovni znamenali len „naťahovanie“ mierového procesu. (TASR)

Ukrajinské sily zajali v lymanskom smere občana Uzbekistanu. Na Facebooku o tom informovala 63. samostatná mechanizovaná brigáda ukrajinských ozbrojených síl „Oceľové levy“.

Muž počas vykonávania bojových operácií utrpel zranenie a stratil sa. Skončil na pozíciách ukrajinskej armády, kde ho zadržali. Zajatec povedal, že ukrajinskí vojaci ho nebili ani neurážali, ale správali sa k nemu dobre.

Uzbek tvrdil, že prišiel do Ruska pracovať ako stavebný robotník, pretože platy v jeho krajine sú nízke. Dúfal, že získa ruské občianstvo. Mužovi sľúbili ruský pas za rok služby v armáde, ako aj značné finančné prostriedky.

„Zaplatili mi dva milióny rubľov, z toho 100-tisíc som už minul, 800-tisíc som poslal domov a na karte mi zostalo 1 100 000 rubľov,“ priznal zajatec.

Povedal tiež, že nikdy predtým neslúžil v armáde. Podľa jeho slov si po niekoľkých dňoch na fronte uvedomil, že nechce vojnu a oľutoval, že sa vydal touto cestou.

„Myslel som si, že budem slúžiť v armáde a vrátim sa. Ukazuje sa, že toto nie je armáda, tu musíte zabíjať ľudí,“ poznamenal uzbecký vojnový zajatec.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (SITA)

Dary sa uskutočnili prostredníctvom ruskej dcérskej spoločnosti firmy De Heus.

Denník Volkskrant upozornil, že spoločnosť De Heus, ktorú vlastní jedna z najbohatších rodín v Holandsku, sa nedištancovala od svojej ruskej dcérskej pobočky.

Video zverejnené na sociálnych sieťach vlani v decembri ukazuje, ako dvaja ruskí dobrovoľníci ďakujú firme De Heus a ukazujú pritom na škatuľku liekov proti bolesti. Dobrovoľníci spresnili, že lieky proti bolesti sú súčasťou „obrovskej zásielky s tovarom“ od holandskej spoločnosti, určenej na pomoc ruským vojakom na fronte.

Polovica darov mala putovať v prospech 103. mechanizovanej pešej brigáde v Donecku a druhá polovica ruskej delostreleckej divízii na území Luhanska.

O uvedenom videu ako prvý na sieti X informoval už minulý týždeň novinár z regionálneho holandského periodika BN/De Stem, ktorý tiež upozornil, že firma De Heus zavrela webovú stránku, na ktorej vyjadrovala podporu Ukrajine.

Podľa Volkskrant k zavretiu webovej stránky došlo po tom, ako sa firma De Heus vlani v decembri dostala na ruský čierny zoznam spoločností, ktoré podporujú Ukrajinu. Cieľom ruského zoznamu bolo „systematicky vyčistiť domáci trh od tých, ktorí hrajú dvojitú hru“.

Hovorca spoločnosti De Heus pre Volkskrant povedal, že darovanie liekov bolo „miestnou akciou“, o ktorej spoločnosť nevedela a na ktorú nedala súhlas. Zdôraznil, že „takéto akcie sa nebudú opakovať“. Webová stránka podľa jeho slov bola odstránená z dôvodu bezpečnosti zamestnancov v ruskej továrni.

NL Times pripomenul, že firma De Heus je „veľkým hráčom“ v rámci holandského agrosektora. Firmu vlastní rodina De Heusovcov, ktorá je podľa holandskej webovej stránky Quote jednou z najbohatších rodín v krajine, s odhadovaným majetkom okolo 1,9 miliardy eur.

V Rusku má spoločnosť De Heus väčšinový podiel v spoločnom podniku s ruskou spoločnosťou MKorma s názvom PJSC De Heus. Na rozdiel od iných spoločností De Heus v posledných rokoch nezmrazil a ani nezmenšil svoje ruské podnikateľské aktivity. Iné holandské spoločnosti, ako napríklad Heineken či Unilever, predali svoje ruské dcérske spoločnosti ruskej strane, pričom prišli o stovky miliónov eur.

Hovorca De Heus pre Volkskrant potvrdil že firma sa už rok a pol snaží znížiť svoj podiel v spoločnom ruskom podniku prevodom akcií, ide však o veľmi zložitý proces, pretože je potrebný aj súhlas vlády. (TASR)

Vzhľadom na sankcie Európskej únie voči Rusku „je bývalý európsky model hospodárskeho rastu založený na vyspelých západných technológiách a lacných východných energetických zdrojoch minulosťou,“ povedal maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó na medzinárodnej konferencii o automobilovom priemysle v Budapešti.

„Nikto neponúkol nový model, ktorý by ho nahradil,“ dodal minister.

„Teraz sú ceny energií na európskom kontinente dva-, tri-, štyrikrát vyššie ako v iných častiach sveta vrátane Spojených štátov a Číny. Európska komisia chce zároveň zasadiť posledný úder tým, že spôsobí bezprecedentný nárast cien energií v strednej Európe. Chce prakticky zakázať dovoz energie z Ruska,“ povedal Szijjártó.

Eurokomisia predložila plán, na základe ktorého by sa členské krajiny EÚ mali do konca roka 2027 úplne odpútať od ruskej energie vrátane plynu, ropy a jadrového paliva. Maďarsko, ktoré odoberá väčšinu svojich energetických zdrojov z Ruska, sa postavilo proti tejto iniciatíve a varovalo, že sa pokúsi právnymi prostriedkami zabrániť jej realizácii. (TASR)

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak pre agentúru Reuters ozrejmil, že Zelenskyj sa v Turecku nestretne so žiadnym iným ruským predstaviteľom, iba s prezidentom Putinom.

„Ak Vladimir Putin odmietne prísť do Turecka, bude to konečný signál toho, že Rusko nechce ukončiť túto vojnu, že Rusko nie je ochotné a nie je pripravené na žiadne rokovania,“ uviedol Jermak.

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu navrhol uskutočnenie priamych rokovaní s Ukrajinou 15. mája v Istanbule bez akýchkoľvek podmienok. Podľa neho chce Rusko „reštartovať“ mierové rozhovory, ktoré obe krajiny viedli v roku 2022. Zelenskyj reagoval, že je pripravený stretnúť sa tento týždeň v Turecku s Putinom, no malo by to byť osobne. Doposiaľ však nie je zrejmé, či Putin odpovie na Zelenského návrh.

Americký prezident Donald Trump avizoval, že v prípade uskutočnenia rokovaní by do Turecka mohol pricestovať aj on. (TASR)

Nová zbraň Dragon H73 je určená na útoky na bezpilotné lietadlá a bojové lietadlá. „Táto mobilná strelná zbraň vychádza z prvého Humvee,“ uviedol veliteľ jednotky, známy pod menom Šaman.

„Je určená na zničenie taktických lietadiel aj veľkých dronov, ako je Orlan alebo Šáhid. Používame ju nepretržite, vo dne aj v noci,“ dodal.

Dragon H73 je vyzbrojený dvojitým odpaľovacím zariadením nesúcim sovietske rakety vzduch-vzduch R-73, ktoré bolo pôvodne vyvinuté v 80. rokoch pre stíhacie lietadlá.

Odvtedy niekoľko krajín túto strelu upravilo pre pozemnú a námornú protivzdušnú obranu. V ukrajinskej verzii bol raketový systém namontovaný na podvozok vozidla Humvee, čím vznikol hybrid na bojisku - skutočná „Frankensteinova“ zbraň. (SITA, KyivPost)

Podľa štátnej agentúry TASS to povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Podľa agentúry AFP nechcel oznámiť, či sa rozhovorov v Turecku zúčastní samotný Putin.

Rokovania sa očakávajú tento štvrtok v Istanbule, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už skôr uviedol, že tam bude na Putina čakať osobne.

„Je poľutovaniahodné, že líder krajiny, ktorá je súčasťou NATO aj Európskej únie, sa rozhodne vycestovať do hlavného mesta štátu, ktorý pácha vojnové zločiny na Ukrajine, vedie agresiu proti svojim susedom, a ide tam niečo oslavovať,“ povedal v televíznej relácii šéf litovskej diplomacie.

„Je to pre mňa úplne nepochopiteľné,“ dodal.

Litva spolu s ďalšími pobaltskými štátmi, Estónskom a Lotyšskom, minulý týždeň nepovolila slovenskému vládnemu špeciálu prelet cez svoj vzdušný priestor do ruského hlavného mesta. Slovenská delegácia na čele s premiérom Ficom preto musela do Moskvy letieť obchádzkou.

Slovenský premiér do Moskvy pricestoval ako jediný predstaviteľ členského štátu EÚ. Nezúčastnil sa na slávnostnej vojenskej prehliadke na Červenom námestí a pamiatku padlých si uctil pri Hrobe neznámeho vojaka. Potom absolvoval bilaterálne stretnutia s prezidentmi Číny, Ruska, Brazílie a najvyšším predstaviteľom Vietnamu. (TASR)