Nemecko je pripravené podporovať Ukrajinu vojensky ešte mnoho rokov

Informovalo o tom ukrajinské letectvo. Jedného mŕtveho a niekoľkých zranených hlásia ukrajinské úrady.

"K 09:00 (8:00 SELČ) bolo 80 potvrdených zostrelov útočných bezpilotných lietadiel typu Šáhíd (a ďalších typov dronov) na východe, severe, západe a v strede krajiny," uviedlo ukrajinské letectvo.

Približne 42 strojov, ktoré označilo ako imitácie úderných dronov, podľa neho zmizlo z radarov bez toho, aby spôsobili škody.

Tie sú však po nočnom ruskom útoku podľa ukrajinských vzdušných síl v Sumskej, Charkovskej, Odeskej, Doneckej a Kirovohradskej oblasti. Podrobnosti letectvo neuviedlo.

V prihraničnej Sumskej oblasti zomrel jeden človek a ďalší dvaja boli zranení v dôsledku ruského útoku, ktorého cieľom bol nákladný automobil, uviedol starosta Sum Artem Kobzar.

O troch zranených po ruských nočných útokoch dronmi informuje charkovská oblastná prokuratúra. Šéf Rivnenskej oblasti na západe krajiny Oleksandr Koval uviedol, že pri ruskom útoku dvaja ľudia utrpeli zranenia. (ČTK)

Informovalo o tom nemecké generálne zastupiteľstvo. Podľa denníka Der Spiegel plánovali útočiť pomocou balíkov s výbušninou.

Týkajú sa hlavne tzv. ruskej tieňovej flotily tankerov, ktorú Moskva údajne využíva na obchádzanie sankcií na vývoz ropy. Šéfovia diplomacie štátov EÚ ich majú oficiálne schváliť v utorok 20. mája. S odvolaním sa na poľské predsedníctvo Rady EÚ o tom informuje agentúra AFP.

Najnovší balík cieli na približne 200 ropných tankerov, ktoré Rusko údajne využíva na obchádzanie západných sankcií. Dotkne sa aj zahraničných spoločností pre dodávanie tovarov ruskej armáde. Na sankčný zoznam údajne pribudnú aj desiatky ďalších ruských predstaviteľov, ktorým bude zakázaný pobyt v štátoch EÚ a zmrazia sa tam aj ich aktíva.

Balík zavádza sankcie aj voči osobám z Ruska zodpovedným za kybernetické útoky, porušovanie ľudských práv a sabotáže v Európe. Podľa zdrojov agentúry AFP je 17. balík sankcií v porovnaní s predchádzajúcimi pomerne obmedzený, pretože EÚ sa ťažšie dokáže dohodnúť na nových cieľoch. Bol pripravovaný ešte pred posledným ultimátom európskych lídrov v súvislosti s mierovým úsilím na Ukrajine pod vedením USA.

Európski lídri Moskve cez víkend pohrozili „masívnymi sankciami“, ak nepristúpi na 30-dňové prímerie podporované Ukrajinou, Európou a Spojenými štátmi. Nemecký kancelár Friedrich Merz v utorok Moskvu varoval, že bude čeliť ďalším sankciám, ak tento týždeň nedôjde k „skutočnému pokroku“ pri dosiahnutí mieru na Ukrajine.

Putin navrhol, aby sa priame a bezpodmienečné rokovania Moskvy s Kyjevom konali 15. mája v Istanbule. Zelenskyj vyhlásil, že sa na nich zúčastní osobne. Účasť na rokovaniach zvažoval aj Trump, no nakoniec vyhlásil, že sa ich zúčastní šéf americkej diplomacie Marco Rubio. (TASR)

„Spojeneckí ministri budú pokračovať v politickej príprave samitu lídrov NATO, ktorý sa uskutoční koncom júna v holandskom Haagu. Absolvujú aj pracovnú večeru na pozvanie tureckého ministra zahraničných vecí Hakana Fidana,“ priblížil rezort zahraničia.

Podotkol, že neformálne ministerské zasadnutie a plánovaný samit lídrov sa uskutočňujú v čase výrazných geopolitických zmien, ktorým dominuje aj otázka mierového ukončenia vojny na Ukrajine.

„Hlavnými témami rokovania aliančných spojencov preto ostávajú prispôsobovanie výdavkov na obranu, možnosti obranného priemyslu, spolupráca s partnerskými krajinami a budúcnosť transatlantických vzťahov s cieľom potvrdiť princíp kolektívnej obrany a posilniť európsky pilier Severoatlantickej aliancie,“ dodalo (TASR)

Luiz Inácio Lula da Silva je na návšteve Číny a ruského prezidenta chce osobne navštíviť v Moskve na ceste späť do Brazílie.

„Pokúsim sa hovoriť s Putinom,“ povedal Lula na tlačovej konferencii v Pekingu pred odchodom. „Nič ma nestojí povedať: 'Hej, kolega Putin, choďte do Istanbulu a vyjednávajte, sakra',“ vyhlásil.

Ruský prezident v nedeľu navrhol uskutočnenie priamych rokovaní s Ukrajinou 15. mája v Istanbule bez akýchkoľvek podmienok. Podľa neho chce Rusko „reštartovať“ mierové rozhovory, ktoré obe krajiny viedli v roku 2022.

Zelenskyj reagoval, že je pripravený stretnúť sa s ním osobne tento týždeň v Turecku. Doposiaľ však nie je zrejmé, či Putin odpovie na Zelenského návrh.

Výzva brazílskeho prezidenta prichádza po tom, čo ukrajinský minister zahraničných vecí v utorok vyzval Brazíliu, aby využila svoj vplyv na Rusko a dopomohla k realizácii stretnutia Putina so Zelenským.

Brazília a Peking tiež v utorok vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzvali na priame rokovania ako „jediný spôsob ukončenia konfliktu“. (TASR)

Táto schôdzka závisí od vývoja rokovaní Ukrajiny s Ruskom, ktoré by sa mali uskutočniť tento týždeň v Istanbule, doplnila agentúra AFP, píše TASR.

AFP doplnila, že Zelenskyj to uviedol v rozhovore pre päť zahraničných médií, s ktorých novinármi sa stretol dva dni pred avizovanými rusko-ukrajinskými rokovaniami v Istanbule.

Pápež Lev bude v nedeľu na Námestí svätého Petra vo Vatikáne slúžiť svoju inauguračnú omšu, na ktorej sa očakáva aj účasť niekoľkých zahraničných lídrov.

Rokovania delegácií Ruska a Ukrajiny by sa v Istanbule mali konať od štvrtka. Zelenskyj už avizoval, že do Turecka odcestuje a že sa v Ankare stretne s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Rusko zatiaľ neoznámilo, či sa na rokovaní v Istanbule zúčastní aj prezident Vladimir Putin.

„Dostali sme sa do bodu, keď nevieme, čo sa stane zajtra,“ uviedol Zelenskyj v rozhovore pre zahraničné médiá.

Zelenskyj mal v pondelok svoj prvý telefonát s pápežom Levom, ktorého pri tejto príležitosti pozval na návštevu Ukrajiny. Lev vo svojom prvom nedeľnom príhovore k pútnikom vo Vatikáne vyzval na „skutočný, spravodlivý a trvalý mier“ na Ukrajine. (TASR)

Upozornil, že bez prímeria na Ukrajine prijme EÚ v najbližších dňoch nové sankcie proti Rusku a bude sa koordinovať so Spojenými štátmi.

"Ako vždy čakáme na postoj Ruska," povedal Macron v rozhovore pre stanicu TF1. Podľa neho súčasným cieľom európskych štátov a Ukrajiny je dosiahnuť 30-dňové prímerie.

Ak Rusko na prímerie nepristúpi, Európska únia zavedie nové sankcie. Stane sa tak "v najbližších dňoch v úzkej spolupráci so Spojenými štátmi", dodal Macron.

Spomenul prísnejšie sankcie napríklad na predaj ropy a plynu či vo finančnom sektore. Francúzsky prezident sa ale vyjadril skepticky k zhabaniu zmrazeného ruského majetku v EÚ. Podľa neho na to neexistuje právny rámec. Poukázal však, že výnosy z tohto majetku sa už teraz používajú na podporu Ukrajine.

"Rozhodli sme sa pomôcť Ukrajine bez toho, aby sme zvyšovali napätie," uviedol Macron ohľadom možného vyslania európskych vojakov na Ukrajinu po možnom uzatvorení prímeria či mieru.

Poukázal na pomoc, ktorú Ukrajina dostáva z Francúzska, či na posilňovanie francúzskej armády a zbrojárskeho priemyslu. Macron uviedol, že tempo výroby stíhacích bojových lietadiel Rafale sa od začiatku vojny na Ukrajine zvýšilo.

Francúzsko je podľa Macrona ochotné rozšíriť svoj "jadrový dáždnik" nad ďalšie európske krajiny rozmiestnením lietadiel s jadrovými bombami v zahraničí. "Francúzsko nebude platiť za bezpečnosť iných," spomenul Macron jednu z podmienok takéhoto kroku. Zdôraznil, že rozhodnutie o použití jadrovej zbrane zostane v rukách francúzskeho prezidenta. "Stanovím pre to rámec veľmi oficiálnym spôsobom v najbližších týždňoch a mesiacoch," uviedol Macron o možnom rozmiestnení zbraní v zahraničí. (ČTK)