Na Ukrajine západne od Dnepra by mohli byť zahraničné sily

Girkin tvrdí, že akékoľvek mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou sú odsúdené na neúspech.

Na Telegrame uviedol, že Rusko nedosiahlo víťazstvo nad Ukrajinou, a tak „skrátka nemá nič, čím by podložilo svoje požiadavky na kapituláciu“ Kyjeva.

„Rusko je neprimerane chamtivé, ale svoju chamtivosť nedokáže ničím podložiť. Ukrajina sa nikdy nevzdá. Vojna bude pokračovať, kým jedna strana nevyhrá a druhá neprehrá,“ poznamenal Girkin.

Zároveň vraví, že Putin „by prezidentovi Zelenskému mohol povedať veľa zaujímavých vecí“ na stretnutí v Istanbule, ktoré by sa mohlo uskutočniť vo štvrtok.

Girkin je tiež presvedčený, že vojna bude pokračovať ešte dlho. „Ukrajina využije akékoľvek prímerie na hromadenie zbraní a munície a presun vojsk. Európa už naznačila, že poskytne Ukrajine vojenskú podporu,“ napísal.

Bývalý vodca proruských separatistov na východe Ukrajiny Girkin, ktorého v Rusku odsúdili na štyri roky väzenia za extrémizmus, podporoval inváziu na Ukrajinu, ale ostro kritizoval ruských predstaviteľov a tvrdil, že vojnu vedú hlúpo a nerozhodne. Putina označil človeka „zbabelej priemernosti“. (SITA)

Takýto krok by podľa Kremľa neprispel k európskej bezpečnosti. Informovala o tom agentúra AFP.

„Rozširovanie jadrových zbraní na európskom kontinente je niečo, čo európskemu kontinentu nepridá na bezpečnosti, predvídateľnosti a stabilite,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Francúzsky prezident takýto krok naznačil v utorok a porovnal ho s nukleárnym dáždnikom, ktorý Európe poskytujú USA. „Američania majú bomby v lietadlách v Belgicku, Nemecku, Taliansku a Turecku,“ objasnil Macron v rozhovore v štúdiu televízie TF1.

Francúzsko je jediným štátom EÚ s jadrovými zbraňami. Diskusia o rozšírení francúzskych jadrových zbraní aj do partnerských štátov v Európe sa začala po invázii ruskej armády na Ukrajinu.

Poľsko, ktoré je podobne ako Francúzsko kľúčovým spojencom Ukrajiny a čoraz významnejším bezpečnostným pilierom v EÚ, už jasne dalo najavo, že by francúzsky jadrový „dáždnik“ využilo. (TASR)

Informovala o tom ruská štátna agentúra TASS.

"Ruská delegácia bude čakať na ukrajinskú delegáciu v Istanbule 15. mája," povedal hovorca. Ohľadom zloženia delegácie sa podľa neho čaká na príslušný pokyn Putina.

Putin, na ktorého príkaz Rusko vo februári 2022 začalo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, v noci na nedeľu prejavil ochotu viesť priame rokovania s Ukrajinou vo štvrtok v Istanbule. Najprv sa podľa neho majú konať rokovania o "základných príčinách" konfliktu a až počas nich potom bude prípadne možné dosiahnuť dohodu o pokoji zbraní.

Ruský prezident tak nepriamo reagoval na výzvu Ukrajiny a vrcholných predstaviteľov kľúčových európskych krajín na 30-dňové bezpodmienečné prímerie, ktoré sa malo začať v pondelok. V prípade, že by Rusko termín nedodržalo, pohrozili mu ďalšími sankciami.

Uviedli pritom, že tento postup má podporu Spojených štátov a prezidenta Donalda Trumpa. Rusko podľa Kyjeva svoje útoky neobmedzilo, len za dnešnú noc ale vyslalo na Ukrajinu 145 dronov.

Zelenskyj na Putinov návrh na priame rozhovory uviedol, že vo štvrtok bude v Turecku osobne a bude tam čakať na Putina. O možnosti pricestovať do Istanbulu sa v pondelok zmienil americký prezident Trump, ktorý sa prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou snaží sprostredkovať. (ČTK)

Lipavský to povedal pred odletom na neformálne stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín NATO v Turecku.

Ruská hrozba podľa neho nezmizne ani po pokoji zbraní na Ukrajine. Jej realistické chápanie by malo byť základom pre všetky zmeny v rámci NATO vrátane modernizácie a posilňovania obranyschopnosti, uviedol Lipavský.

Dodal, že Rusko nevedie len konvenčnú vojnu na Ukrajine, ale bojuje proti všetkým krajinám, ktoré Ukrajinu podporujú.

Cieľom stretnutia ministrov v Turecku je pripraviť obsah blížiaceho sa summitu NATO v Haagu, ktorý sa podľa slov šéfa českej diplomacie bude venovať najmä otázkam obrany a odstrašenia. „ČR podporuje návrh generálneho tajomníka (Marka) Rutteho, ktorý chce Alianciu posilniť – potrebujeme ju rýchlejšiu, silnejšiu a takú, kde si aj štáty férovejšie rozdelia svoje záväzky,“ povedal minister.

Očakáva, že v Haagu bude potvrdený záväzok z vlaňajšieho summitu vo Washingtone poskytovať Ukrajine bezpečnostnú pomoc v hodnote najmenej 40 miliárd dolárov ročne. Považuje za logické, že aj vzhľadom na zmeny v politike USA vzrastie rola európskych štátov. Lipavský tiež verí, že Aliancia si udrží či prípadne ešte posilní organizačnú rolu v koordinácii tejto pomoci.

Český minister by si želal, aby bola Ukrajina jedného dňa členom NATO. „Verím, že výsledkom akýchkoľvek mierových rokovaní bude obhajoba ukrajinskej suverenity vrátane možnosti, aby bola členom NATO. Jedným z cieľov ruskej agresie však je tomu zabrániť, to si musíme povedať na rovinu,“ podotkol. (TASR)

Má ísť aj o niektoré poľnohospodárske produkty. Informuje o tom agentúra TASS, ktorá sa odvolala na denník Financial Times.

Ak rozhodnutie vstúpi do platnosti, dotkne sa kukurice, cukru, medu a hydiny, uviedli zdroje denníka FT, podľa ktorých Brusel plánuje zaviesť clá na viaceré tovary, ktoré boli doteraz od ciel oslobodené. Už existujúce clá by sa mali „podstatne zvýšiť“.

FT spresnil, že Európska komisia rokuje s Kyjevom o novej obchodnej dohode, ale súbežne pracuje na prechode od voľného obchodu k protekcionistickým opatreniam.

Poľský minister pre európske záležitosti Adam Szlapka 10. apríla počas vystúpenia na podnikateľskom fóre EÚ - Ukrajina v Bruseli uviedol, že EÚ prijala konečné rozhodnutie nepredĺžiť Ukrajine obchodné preferencie po 5. júni.

Od roku 2016 platí medzi EÚ a Ukrajinou dohoda o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu, ktorá umožnila európskemu spoločenstvu zachovať clá na značný objem ukrajinského vývozu. Od 4. júna 2022 EÚ zrušila clá na ukrajinský vývoz pôvodne na jeden rok a následne toto zvýhodnenie predĺžila. (TASR)

Informovalo o tom ukrajinské letectvo. Jedného mŕtveho a niekoľkých zranených hlásia ukrajinské úrady.

"K 09:00 (8:00 SELČ) bolo 80 potvrdených zostrelov útočných bezpilotných lietadiel typu Šáhíd (a ďalších typov dronov) na východe, severe, západe a v strede krajiny," uviedlo ukrajinské letectvo.

Približne 42 strojov, ktoré označilo ako imitácie úderných dronov, podľa neho zmizlo z radarov bez toho, aby spôsobili škody.

Tie sú však po nočnom ruskom útoku podľa ukrajinských vzdušných síl v Sumskej, Charkovskej, Odeskej, Doneckej a Kirovohradskej oblasti. Podrobnosti letectvo neuviedlo.

V prihraničnej Sumskej oblasti zomrel jeden človek a ďalší dvaja boli zranení v dôsledku ruského útoku, ktorého cieľom bol nákladný automobil, uviedol starosta Sum Artem Kobzar.

O troch zranených po ruských nočných útokoch dronmi informuje charkovská oblastná prokuratúra. Šéf Rivnenskej oblasti na západe krajiny Oleksandr Koval uviedol, že pri ruskom útoku dvaja ľudia utrpeli zranenia. (ČTK)

Informovalo o tom nemecké generálne zastupiteľstvo. Podľa denníka Der Spiegel plánovali útočiť pomocou balíkov s výbušninou.

Týkajú sa hlavne tzv. ruskej tieňovej flotily tankerov, ktorú Moskva údajne využíva na obchádzanie sankcií na vývoz ropy. Šéfovia diplomacie štátov EÚ ich majú oficiálne schváliť v utorok 20. mája. S odvolaním sa na poľské predsedníctvo Rady EÚ o tom informuje agentúra AFP.

Najnovší balík cieli na približne 200 ropných tankerov, ktoré Rusko údajne využíva na obchádzanie západných sankcií. Dotkne sa aj zahraničných spoločností pre dodávanie tovarov ruskej armáde. Na sankčný zoznam údajne pribudnú aj desiatky ďalších ruských predstaviteľov, ktorým bude zakázaný pobyt v štátoch EÚ a zmrazia sa tam aj ich aktíva.

Balík zavádza sankcie aj voči osobám z Ruska zodpovedným za kybernetické útoky, porušovanie ľudských práv a sabotáže v Európe. Podľa zdrojov agentúry AFP je 17. balík sankcií v porovnaní s predchádzajúcimi pomerne obmedzený, pretože EÚ sa ťažšie dokáže dohodnúť na nových cieľoch. Bol pripravovaný ešte pred posledným ultimátom európskych lídrov v súvislosti s mierovým úsilím na Ukrajine pod vedením USA.

Európski lídri Moskve cez víkend pohrozili „masívnymi sankciami“, ak nepristúpi na 30-dňové prímerie podporované Ukrajinou, Európou a Spojenými štátmi. Nemecký kancelár Friedrich Merz v utorok Moskvu varoval, že bude čeliť ďalším sankciám, ak tento týždeň nedôjde k „skutočnému pokroku“ pri dosiahnutí mieru na Ukrajine.

Putin navrhol, aby sa priame a bezpodmienečné rokovania Moskvy s Kyjevom konali 15. mája v Istanbule. Zelenskyj vyhlásil, že sa na nich zúčastní osobne. Účasť na rokovaniach zvažoval aj Trump, no nakoniec vyhlásil, že sa ich zúčastní šéf americkej diplomacie Marco Rubio. (TASR)