Trump si stále ponecháva otvorenú možnosť účasti na rokovaniach v Istanbule

Ruskú delegáciu vo štvrtok povedie Putinov poradca Vladimir Medinskij, oznámila agentúra TASS.

Ruský prezident Vladimir Putin v debate so svojím poradcom Vladimirom Medinským. (zdroj: SITA/AP)

Na ceste do Turecka už je ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý dal vopred najavo, že chce rokovať priamo s Putinom.

Moskva dlho nechcela spresniť, kto ju v Istanbule bude reprezentovať.

Súčasťou ruskej delegácie budú tiež napríklad námestník ministra zahraničia Michail Galuzin, zástupca náčelníka generálneho štábu Igor Kosťukov či námestník ministra obrany Alexander Fomin.

Putin, ktorý vojnu proti Ukrajine pred viac ako tromi rokmi rozpútal, dokument určujúci zloženie ruskej delegácie podpísal v stredu.

Štvrtkové rusko-ukrajinské rokovania v Istanbule navrhol cez víkend práve ruský prezident, ktorý tak urobil po tom, ako Ukrajina, Británia, Francúzsko, Nemecko a Poľsko vyzvali Moskvu, aby pristúpila na 30-dňové prímerie počnúc 12. májom. Rusko ale aj po tomto dátume v útokoch pokračuje.

Ruské médiá a zdroje z Kremľa dopredu naznačovali, že najvyšší ruskí činitelia do Istanbulu nedorazia. Denník Kommersant napísal, že medzi ruskými zástupcami pravdepodobne nebude minister zahraničia Sergej Lavrov, a hovorca Kremľa Dmitrij Peskov oznámil, že Putin má na 15. mája naplánovanú pracovnú schôdzku.

Ako na neúčasť Putina bude reagovať Kyjev, zatiaľ nie je jasné. Ukrajinské zdroje počas dňa agentúre Reuters povedali, že ukrajinské vedenie rozhodne o ďalšom postupe v mierových rozhovoroch, až keď bude jasné, či sa ich zúčastní práve ruská hlava štátu. (ČTK)

Ukrajinský prezident však vo svojom tradičnom večernom videopríhovore dodal, že v súvislosti s možnými štvrtkovými rozhovormi v Istanbule budú ďalšie kroky Kyjeva závisieť od toho, kto tam za Rusko príde.

„Ukrajina je pripravená na akýkoľvek formát rokovaní a stretnutí sa nebojíme. Zajtra v Turecku," povedal Zelenskyj. „Čakám, kto príde z Ruska. Potom sa rozhodnem, aké kroky by mala podniknúť Ukrajina,“ dodal.

Štvrtkové priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule navrhol minulý týždeň ruský prezident Vladimir Putin. Zelenskyj na to zareagoval, že do Turecka pricestuje osobne a na to isté vyzval aj Putina, ktorý má podľa neho rozhodujúce slovo v Rusku v otázke vojny.

Kremeľ však doteraz odmieta jednoznačne povedať, či do Istanbulu pricestuje Putin, alebo pôjde niekto iný. Napokon nie je ani isté, či sa priame ukrajinsko-ruské rokovania v Istanbule vôbec uskutočnia.

„Zatiaľ sú signály z ich (ruskej) strany v médiách nepresvedčivé,“ povedal v stredu večer v prejave Zelenskyj. Dodal však, že aj k Ukrajine sa doniesli informácie, že americký prezident Donald Trump stále zvažuje možnosť, že si na rokovania do Istanbulu odskočí z turné po štátoch Perzského zálivu, čo by podľa Zelenského mohlo byť „najsilnejším argumentom“ pre účasť Putina.

Ukrajinský prezident dodal, že „práve teraz sa o všetkom rozhoduje“ a tento týždeň sa toho môže naozaj veľa zmeniť. Zdôraznil však pritom slovo „môže“.

Zelenskyj tiež uviedol, že Rusko len predlžuje vojnu a zabíjanie na Ukrajine. Poďakoval sa všetkým, ktorí na Moskvu vyvíjajú tlak, aby prestala s útokmi a umožnila zmysluplné rokovania na takej úrovni, na ktorej je možné prijať skutočné rozhodnutia.

„Všetkým, ktorí pomáhajú mieru a diplomacii - ďakujem vám,“ dodal. (TASR)

Andrij Jermak očakáva, že sa ruský prezident vo štvrtok zúčastní na rokovaniach v Istanbule. Inak by podľa neho išlo o jasný signál, že Moskva nechce mier a „nie je pripravená na seriózne rokovania,“ uviedol na platforme Telegram.

Jermak zároveň vyzval na uvalenie nových sankcií na Putina v prípade, že do Turecka nepricestuje. Okrem toho zdôraznil aj význam budúceho členstva Ukrajiny v NATO. „Bez toho nebudú žiadne skutočné (bezpečnostné) záruky,“ uviedol.

Bojové lietadlo typu Suchoj Su-35 vstúpilo bez povolenia na necelú minútu do estónskeho vzdušného priestoru v utorok vo večerných hodinách nad Baltským morom blízko polostrova Juminda na severe Estónska, spresnili estónske ozbrojené sily.

Ministerstvo zahraničných vecí v Talline si v tejto súvislosti vzápätí predvolalo chargé d'affaires ruského veľvyslanectva a adresovalo mu diplomatickú nótu.

„Z pohľadu Estónska je to veľmi vážny a poľutovaniahodný incident, ktorý je absolútne neprijateľný,“ povedal minister zahraničných vecí Margus Tsahkna. (TASR)

Guterres taktiež zdôraznil, že prímerie musí viesť k riešeniu, ktoré rešpektuje medzinárodné právo a územnú celistvosť Ukrajiny. 

„V deň, keď rezignujeme v súvislosti s obranou medzinárodného práva, dláždime cestu chaosu na celom svete,“ varoval Guterres na záver konferencie v Berlíne o reforme mierových misií.

Ak by Bezpečnostná rada OSN potvrdila prímerie a mierové riešenie konfliktu na Ukrajine, bol by to podľa Guterresa „významný krok vpred“.

Doposiaľ nie je bezprostredne jasné, kedy presne a v akom formáte sa prípadné mierové rozhovory v Istanbule uskutočnia, pripomína DPA.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň vyzval na priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule. Na to zareagoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, že do Istanbulu pricestuje vo štvrtok 15. mája osobne, a na to isté vyzval aj Putina. Ruský prezident však nepovedal, že sa na rokovaniach sám zúčastní, a doteraz nie je jasné, kto tam bude Rusko zastupovať - a či sa rokovania vôbec uskutočnia.

Guterres sa v stredu zúčastnil na tlačovej konferencii spolu s nemeckým ministrom zahraničných vecí Johannom Wadephulom a ministrom obrany Borisom Pistoriusom. Obaja spoločne prisľúbili ďalších približne 81,3 milióna eur na mierové misie OSN.

Generálny tajomník OSN zdôraznil potrebu reforiem v misiách OSN a poukázal na niektoré významné finančné problémy. „Je absolútne nevyhnutné, aby všetky členské štáty rešpektovali svoje finančné záväzky a platili svoje príspevky v plnej výške a včas,“ dodal. (TASR)

Tanky od nemeckej zbrojovky KNDS Deutschland budú dodané v rokoch 2028 - 2031. Nový tankový prápor s približne 500 vojakmi bude umiestnený v Lohheide v nemeckej spolkovej krajine Dolné Sasko, kde sa od roku 2016 nachádza približne 3000 holandských vojakov integrovaných do 1. obrnenej divízie nemeckej armády.

Holandská kráľovská armáda v roku 2011 zrušila tankový prápor z dôvodu rozpočtových škrtov a novej strategickej orientácie, ktorá nepočítala s ťažkými obrnenými vozidlami v bojových operáciách.

Geopolitický vývoj za posledné desaťročie, najmä vo východnej Európe, však viedol k prehodnoteniu vojenskej doktríny v NATO. Vzhľadom na agresiu Ruska voči Ukrajine a rastúce obavy z hybridných hrozieb sa sa holandská vláda rozhodla pre opätovné vytvorenie tankového práporu. (TASR)

Podiel Ukrajincov, ktorí vyjadrujú dôveru prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, začiatkom mája stúpol na 74 percent z úrovne 69 percent na začiatku marca.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, vyplýva to z prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu.

Vo všetkých regiónoch Ukrajiny väčšina obyvateľstva vyjadruje dôveru prezidentovi a regionálne rozdiely sú relatívne malé, uviedli sociológovia.

V prieskume, ktorý inštitút uskutočnil od 2. do 12. mája, oslovili 1 010 respondentov vo veku 18 a viac rokov metódou telefonického rozhovoru. (SITA, Ukrajinská pravda)

„Ukrajina preukázala všetku ochotu zrealizovať prímerie a mierové rokovania bez predchádzajúcich podmienok,“ povedal Wadephul na pôde nemeckého parlamentu.

"Teraz očakávame od pána Putina, aby prišiel k rokovaciemu stolu,“ dodal. Podľa neho každý, kto chce mier v Európe, musí rokovať teraz a „na ťahu je pán Putin“.