Estónsko sa pokúsilo zadržať tanker z ruskej tieňovej flotily

Obranný plán na roky 2021 – 2025 platí od 12. novembra 2020 a jeho cieľom bolo určiť smerovanie obrany Ruskej federácie v kontexte aktuálnych bezpečnostných výziev a geopolitickej situácie. Vo zverejnenom dokumente Putin nariaďuje zmeniť termíny v pôvodnom texte tak, aby sa jeho platnosť predĺžila až do roku 2027.

Prvý obranný plán v histórii Ruska bol schválený v januári 2013. Definuje potenciálne riziká a hrozby pre bezpečnosť štátu, ako aj koordinované opatrenia v základných oblastiach, ako sú rozvoj ozbrojených síl, realizácia zbrojných programov, mobilizačná príprava a územná obrana.

Obranný plán Ruskej federácie na roky 2021 – 2025 je strategický dokument, ktorý určuje hlavné smerovanie ruskej obrany a bezpečnostnej politiky v danom období. Podrobnosti dokumentu sú verejnosti neprístupné.

Analytici naznačujú, že tento obranný plán definuje priority v oblastiach, ako je modernizácia armády, jadrové odstrašovanie a pripravenosť na konfliktné scenáre zahŕňajúce NATO alebo susedné štáty. Súčasný geopolitický kontext – vrátane ruskej vojny proti Ukrajine – naznačuje, že dokument bol pravdepodobne upravený tak, aby zahŕňal dlhodobé ciele týkajúce sa kontroly nad okupovanými ukrajinskými územiami. (TASR)

Ukrajinský Krymský polostrov v rozpore s medzinárodným právom anektovalo Rusko ešte v roku 2014. Tomu predchádzala krátka vojenská operácia Ruska a referendum, ktoré Kyjev a západné mocnosti označujú za nezákonné. Erdogan aj v minulosti vyhlásil, že Rusko by malo Ukrajine Krym vrátiť.

Skutočnosť, že Turecko uznáva Krym za súčasť Ukrajiny, označil Zelenskyj za veľmi dôležitý signál a znak politickej podpory.

Moskva podľa Sky News chce, aby sa Kyjev v rámci mierovej dohody Krymu oficiálne vzdal. Zelenskyj túto požiadavku niekoľkokrát odmietol s tvrdením, že formálne odovzdanie tohto územia Rusku bolo pre Ukrajinu vždy červenou čiarou a taktiež je v rozpore s ukrajinskou ústavou.

Rokovanie za zatvorenými dverami s Erdoganom trvalo podľa agentúry Anadolu takmer tri hodiny. Zúčastnil sa na ňom aj turecký minister obrany Yasar Güler, Erdoganov hlavný poradca pre zahraničnú politiku a bezpečnosť Akif Cagatay Kilic či šéf spravodajskej služby Ibrahim Kalin. (TASR)

Podľa vyhlásenia tohto rezortu sa stretli šéfovia rezortov diplomacie Poľska, Nemecka, Francúzska a Ukrajiny, teda Radoslaw Sikorski, Johann Wadephul, Jean-Noël Barrot

a Andrij Sybiha na okraj neformálneho stretnutia ministrov zahraničných vecí štátov NATO v Antalyi. Na stretnutí hovorili aj o aktuálnych snahách zameraných na dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru medzi Ruskom a Ukrajinou.

Formát nazvaný Weimarský trojuholník združuje Poľsko, Nemecko a Francúzsko, zatiaľ čo Weimar+ je rozšírený o ďalšie veľké európske štáty, pripomína PAP. (TASR)

Potvrdil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Povedal, že on osobne by v Istanbule nemal čo robiť a že ukrajinská strana teraz čaká na informácie od Turecka a Spojených štátov o začiatku rokovaní.

O zložení delegácie sa rozhoduje v týchto chvíľach, povedal pre agentúru AFP vysokopostavený predstaviteľ ukrajinskej vlády.

Samotný Zelenskyj, ktorý dve a pol hodiny rokoval v Ankare s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdogan, do Istanbulu podľa tohto zdroja nepôjde.

„Neverím, že k niečomu dôjde, kým sa my dvaja nestretneme - či sa vám to páči alebo nie,“ povedal Trump novinárom na palube prezidentského špeciálu Air Force One na ceste z Kataru do Spojených arabských emirátov.

V Istanbule by sa vo štvrtok mali začať priame rokovania medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou. Pôjde o prvé priame stretnutie znepriatelených strán od marca 2022. Ich uskutočnenie minulú nedeľu navrhol ruský prezident Vladimir Putin. Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj ho následne vyzval na osobné stretnutie v Turecku. Ruský líder však účasť na rokovaniach odmietol.

Napriek plánovanému programu v Katare a SAE Trump do poslednej chvíle nevylučoval, že by do Turecka mohol vo štvrtok vycestovať. Cestu Biely dom definitívne vylúčil až v noci na štvrtok krátko po tom, čo Kremeľ oficiálne oznámil, že ruskú delegáciu nepovedie Putin, ale vyjednávač Vladimir Medinskij.

Trump však nevylúčil, že by mohol zajtra poletieť do Turecka v prípade, že na štvrtkovom rokovaní medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou v Istanbule dôjde k pokroku. (TASR)

„Ruská armáda údajne generuje dostatok síl na nahradenie strát a zároveň posilňuje veľkosť svojho zoskupenia na Ukrajine, aj keď čelí zvýšenej miere strát na každom získanom kilometri štvorcovom,“ uvádza inštitút.

Podľa analytikov ruský prezident Vladimir Putin akceptuje značné straty výmenou za minimálne územné zisky, aby ovplyvnil vnímanie ruských vojenských schopností a vyvíjal počas rokovaní tlak na Ukrajinu.

Putin v utorok vyhlásil, že do ruskej armády sa každý mesiac dobrovoľne hlási 50 až 60-tisíc ľudí. ISW sa domnieva, že Rusko je schopné nahrádzať straty a zároveň zvyšovať celkový počet vojakov na Ukrajine. „Ruské sily pravdepodobne dokážu udržať tempo dopĺňania a rozširovať svoju prítomnosť na Ukrajine rýchlym nasadzovaním zle vycvičeného personálu,“ konštatuje ISW.

Noví ruskí vojaci často absolvujú len mesačný výcvik pred odchodom na front. „Ruská armáda v súčasnosti uprednostňuje nasadzovanie zle vycvičených regrútov do vysoko stratových pechotných útokov, aby dosiahla pomalé územné zisky, aj za cenu vyšších strát,“ uvádza inštitút. (SITA)

„Musíme pochopiť úroveň ruskej delegácie a jej mandát, či je schopná sama prijímať rozhodnutia,“ povedal Zelenskyj. „Sme v kontakte s americkou stranou, verím, že aj oni budú v Turecku prítomní na vysokej úrovni,“ uviedol.

„Čo sa týka Rusov, uvidíme. Oficiálne nebolo nič potvrdené, ale podľa toho, čo sme videli, to vyzerá skôr na atrapu ako na niečo vážne. Čo vieme s istotou, je to, kto v skutočnosti rozhoduje na ruskej strane. A podľa toho budeme konať,“ dodal.

Podľa Zelenského si Ukrajina „po rozhovore s Erdoganom premyslí, čo urobí a aké budú ďalšie kroky“.

Ruskú delegáciu v Istanbule vedie Putinov poradca Vladimir Medinskij, ktorý bol aj na doteraz posledných priamych rozhovoroch s Ukrajinou v marci 2022. Moskva do Turecka nevyslala ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova ani Putinovho poradcu pre zahraničnú politiku Jurija Ušakova, ktorí viedli rokovania so Spojenými štátmi v Saudskej Arábii, uviedol britský denník The Guardian.

Zloženie ukrajinskej delegácie zatiaľ nie je známe, bude však na najvyššej úrovni, povedal Zelenskyj po príchode do Ankary. Jej súčasťou by mali byť zástupcovia ministerstva zahraničných vecí, prezidentskej kancelárie, armády a tajných služieb.

Na slová ukrajinského prezidenta už reagovala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, ktorá Zelenského označila za „klauna“ a „porazeného“.

„Kto používa slovo 'atrapa'? Šašo? Neúspešný kandidát? Niekto bez akéhokoľvek vzdelania,“ vyhlásila hovorkyňa ruskej diplomacie. (TASR)