Čína dočasne zruší víza piatim štátom Latinskej Ameriky

Obranný plán na roky 2021 – 2025 platí od 12. novembra 2020 a jeho cieľom bolo určiť smerovanie obrany Ruskej federácie v kontexte aktuálnych bezpečnostných výziev a geopolitickej situácie. Vo zverejnenom dokumente Putin nariaďuje zmeniť termíny v pôvodnom texte tak, aby sa jeho platnosť predĺžila až do roku 2027.

Prvý obranný plán v histórii Ruska bol schválený v januári 2013. Definuje potenciálne riziká a hrozby pre bezpečnosť štátu, ako aj koordinované opatrenia v základných oblastiach, ako sú rozvoj ozbrojených síl, realizácia zbrojných programov, mobilizačná príprava a územná obrana.

Obranný plán Ruskej federácie na roky 2021 – 2025 je strategický dokument, ktorý určuje hlavné smerovanie ruskej obrany a bezpečnostnej politiky v danom období. Podrobnosti dokumentu sú verejnosti neprístupné.

Analytici naznačujú, že tento obranný plán definuje priority v oblastiach, ako je modernizácia armády, jadrové odstrašovanie a pripravenosť na konfliktné scenáre zahŕňajúce NATO alebo susedné štáty. Súčasný geopolitický kontext – vrátane ruskej vojny proti Ukrajine – naznačuje, že dokument bol pravdepodobne upravený tak, aby zahŕňal dlhodobé ciele týkajúce sa kontroly nad okupovanými ukrajinskými územiami. (TASR)

Ukrajinský Krymský polostrov v rozpore s medzinárodným právom anektovalo Rusko ešte v roku 2014. Tomu predchádzala krátka vojenská operácia Ruska a referendum, ktoré Kyjev a západné mocnosti označujú za nezákonné. Erdogan aj v minulosti vyhlásil, že Rusko by malo Ukrajine Krym vrátiť.

Skutočnosť, že Turecko uznáva Krym za súčasť Ukrajiny, označil Zelenskyj za veľmi dôležitý signál a znak politickej podpory.

Moskva podľa Sky News chce, aby sa Kyjev v rámci mierovej dohody Krymu oficiálne vzdal. Zelenskyj túto požiadavku niekoľkokrát odmietol s tvrdením, že formálne odovzdanie tohto územia Rusku bolo pre Ukrajinu vždy červenou čiarou a taktiež je v rozpore s ukrajinskou ústavou.

Rokovanie za zatvorenými dverami s Erdoganom trvalo podľa agentúry Anadolu takmer tri hodiny. Zúčastnil sa na ňom aj turecký minister obrany Yasar Güler, Erdoganov hlavný poradca pre zahraničnú politiku a bezpečnosť Akif Cagatay Kilic či šéf spravodajskej služby Ibrahim Kalin. (TASR)

Podľa vyhlásenia tohto rezortu sa stretli šéfovia rezortov diplomacie Poľska, Nemecka, Francúzska a Ukrajiny, teda Radoslaw Sikorski, Johann Wadephul, Jean-Noël Barrot

a Andrij Sybiha na okraj neformálneho stretnutia ministrov zahraničných vecí štátov NATO v Antalyi. Na stretnutí hovorili aj o aktuálnych snahách zameraných na dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru medzi Ruskom a Ukrajinou.

Formát nazvaný Weimarský trojuholník združuje Poľsko, Nemecko a Francúzsko, zatiaľ čo Weimar+ je rozšírený o ďalšie veľké európske štáty, pripomína PAP. (TASR)

Potvrdil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Povedal, že on osobne by v Istanbule nemal čo robiť a že ukrajinská strana teraz čaká na informácie od Turecka a Spojených štátov o začiatku rokovaní.