Diaľnica D3 má vydané rozhodnutia v procese EIA, uviedol minister Ráž

Uviedli to podľa agentúr ruskí prokurátori vo východoukrajinskej Luhanskej oblasti, ktorej veľkú časť Rusko okupuje.

Súd tridsaťtriročného Oscara Jenkinsa uznal vinným z účasti v ozbrojenom konflikte v úlohe žoldniera, stojí vo vyhlásení prokuratúry. V rozsudku súd uviedol, že Austrálčan sa zapojil do vojenských operácií proti ruským jednotkám medzi marcom a decembrom 2024.

Jenkins bol pôvodne učiteľom z Melbourne bez vojenských skúseností. V decembri bolo na sociálnych sieťach zverejnené video, na ktorom Austrálčana oblečeného vo vojenskej uniforme a so zviazanými rukami vypočúva a bije ruský vyšetrovateľ.

Austrálske úrady si v januári predvolali ruského veľvyslanca Alexeja Pavlovského kvôli správam, že Jenkins bol po zajatí ruskou armádou zabitý. Tieto informácie sa nakoniec ukázali ako nepravdivé.

Austrálska vojenská účasť na Ukrajine zahŕňa výcvikové misie, žiadne austrálske bojové jednotky sa ale do vojny nezapojili. Na Ukrajine už padlo najmenej sedem Austrálčanov, zatiaľ žiadny ale nezomrel v ruskom zajatí.

Ruský súd na začiatku marca uložil trest 19 rokov väzenia 22-ročnému britskému občanovi Jamesovi Andersonovi, ktorý bojoval na strane ukrajinskej armády v ruskej Kurskej oblasti, čiastočne kontrolovanej ukrajinskými jednotkami. (ČTK)

Píše to agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie tureckej diplomacie.

Obe krajiny si podľa Ankary tiež vymenia písomné dokumenty so svojimi podmienkami na dosiahnutie prímeria. Vo všeobecnej rovine sa tiež dohodli na ďalšom rokovaní.

Počas šiesteho samitu Európskeho politického spoločenstva v Tirane Merz vyzval na európsku jednotu s cieľom dosiahnuť mier na Ukrajine. Informovali o tom agetnúry AFP a DPA.

„Skutočnosť, že sa dnes stretávajú - prvýkrát po tri a pol roku - je veľmi malý, ale pozitívny signál,“ povedal nemecký kancelár na stretnutí európskych lídrov v albánskej Tirane. Ukrajina a Rusko predtým naposledy rokovali v Turecku v marci 2022.

„Veľmi dúfam v európsku súdržnosť. Dúfam, že presvedčíme aj Američanov, aby spolu s Európanmi pracovali na hľadaní riešení, ktoré ukončia túto vojnu,“ vyhlásil Merz ešte pred začiatkom summitu EPC, ktorého vznik inicioval v roku 2022 francúzsky prezident Emmanuel Macron. (TASR)

Ruskí predstavitelia sú s výsledkami priameho rokovania so zástupcami Ukrajiny v Istanbule spokojní. Uviedol to podľa agentúry Reuters šéf ruskej delegácie Vladimir Medinskij.

Medinskij tiež povedal, že Ukrajina požadovala, aby sa uskutočnila schôdzka medzi prezidentmi oboch krajín Putinom a Zelenským.

Potvrdil tiež, že sa obe strany dohodli na výmene 1000 zajatcov na každej strane. (ČTK)

Ak Rusko odmietne prímerie, mali by nasledovať tvrdé sankcie, napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sieti X.

Jeho vyjadrenie nasledovalo po tom, ako spolu s lídrami štyroch európskych krajín telefonicky hovoril s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Hlavnou témou telefonátu boli dnešné prvé priame rusko-ukrajinské rokovania v Istanbule, uviedol Zelenského hovorca podľa serveru RBK-Ukrajina.

Uviedol to pre agentúru AFP ukrajinský predstaviteľ oboznámený s rokovaniami v Istanbule. 

Zdroj doplnil, že ukrajinské „tímy sú pripravené pracovať, kým bude treba“. Vyjadril poľutovanie nad zložením ruskej delegácie na príliš nízkej úrovni, ktorá podľa neho nebola schopná „urobiť zmysluplné rozhodnutie o ukončení vojny“.

Ruské agentúry TASS a RIA zároveň informujú, že Rusko a Ukrajina si od rokovaní dali prestávku.

Zdroj agentúry Reuters z ukrajinskej delegácie uviedol, že Rusko na rokovaniach predložilo neprijateľné požiadavky. Zdroj vo vyjadrení pre Reuters konštatoval, že požiadavky Ruska sú „odtrhnuté od reality a ďaleko presahujú všetko, o čom sa predtým rokovalo.“

V rámci potenciálnych rokovaní o prímerí boli Ukrajine údajne predložené ultimáta, ktoré zahŕňali stiahnutie sa z častí vlastného územia výmenou za zastavenie bojov. Zdroj to označil za „neprijateľné a neproduktívne podmienky“, čo naznačuje, že Kyjev takýto návrh odmieta ako nelegitímny a v rozpore s princípom územnej celistvosti štátu.

Z ruskej strany zatiaľ neprišla žiadna reakcia, doplnil Reuters.

Podľa Reuters tento vývoj poukazuje na pretrvávajúce rozdiely medzi znepriatelenými stranami a na zložitosť akýchkoľvek mierových rokovaní, ak jedna strana kladie požiadavky, ktoré druhá považuje za neprípustné. (TASR)