Aktivisti opozičného Momentumu žiadali v Budapešti slobodu tlače

V stĺpčeku pre denník Detroit Free Press Brinková, ktorá pred vyslaním na Ukrajinu pôsobila tri roky ako veľvyslankyňa USA na Slovensku, ozrejmila, že sa nemôže „prizerať tomu, ako je nejaká krajina napadnutá, demokracia bombardovaná a deti beztrestne zabíjané.“

Vo svojom texte Brinková vyjadrila presvedčenie, že „jediný spôsob, ako zabezpečiť záujmy USA, je postaviť sa na stranu demokracií a proti autokratom“.

„Mier za každú cenu nie je mier – je to ústupok (agresorovi), čo vedie k novým vojnám a utrpeniu,“ napísala podľa webu britskej stanice BBC.

Brinková nastúpila na veľvyslanecký post v Kyjeve v máji 2022 – tri mesiace po tom, ako Rusko podniklo inváziu na územie Ukrajiny. Západ vzápätí začal Ukrajinu masívne podporovať – vojensky aj v podobe humanitárnej pomoci vrátane prijatia vojnových utečencov.

V apríli tohto roku ministerstvo zahraničných vecí USA oznámilo, že Brinkovú, ktorú ako veľvyslankyňu USA na Ukrajinu vyslal demokratický exprezident Joe Biden, z Kyjeva sťahuje.

Brinková vo svojom texte napísala, že ako diplomatka pôsobila za piatich prezidentov – demokratov aj republikánov –, a že vždy rešpektovala prezidentovo právo určovať zahraničnú politiku USA – „s náležitou kontrolou zo strany amerického Kongresu“.

Vo svojom článku však Brinková konštatovala, že Trumpova administratíva od začiatku svojho pôsobenia vyvíjala tlak na obeť – Ukrajinu, a nie na agresora, ktorým bolo Rusko.

To bol podľa Brinkovej aj dôvod, pre ktorý už nemohla vykonávať politiku administratívy USA a považovala za svoju povinnosť odstúpiť. Urobila tak „po takmer troch desaťročiach služby“ Spojených štátom.

Zdroj podľa britskej spravodajskej stanice Sky News tvrdí, že Rusi neboli pripravení hovoriť o technických detailoch prímeria na Ukrajine a čakali na schválenie zo strany svojich nadriadených.

Agentúra Reuters ešte pred informáciou britskej stanice s odvolaním sa na svoj zdroj uviedla, že Rusko na rokovaniach predložilo neprijateľné požiadavky.

Zdroj vo vyjadrení pre Reuters konštatoval, že požiadavky Ruska sú „odtrhnuté od reality a ďaleko presahujú všetko, o čom sa predtým rokovalo.“ (TASR)

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov, ktorý bol vedúcim ukrajinskej delegácie na priamych rokovaniach s Ruskom v Istanbule, uviedol, že prioritou jeho tímu „boli ľudia“, preto sa strany dohodli na výmene po 1000 zajatcoch. O dohodnutej výmene už predtým informoval aj ruský hlavný vyjednávač Vladimir Medinskij.

„Druhým cieľom bolo prediskutovať prímerie,“ vyhlásil Umerov. Obe strany podľa neho budú pracovať na podrobných návrhoch. Ďalším krokom by malo byť stretnutie prezidentov Ruska a Ukrajiny, tvrdí.

„Opäť by sme radi zopakovali, že Ukrajina chce mier. Ukrajina sa sústredí na ľudí a sme schopní a pripravení pokračovať v boji,“ pokračoval ukrajinský minister. „Ale v konečnom dôsledku potrebujeme túto vojnu ukončiť,“ dodal.

Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj zopakoval, že ruská delegácia „vyslovila viaceré veci, ktoré považujeme za neprijateľné“.

„Máme dlhoročné skúsenosti so všetkými typmi rokovaní s Rusmi. Verte mi, od roku 2014 prebehlo mnoho kôl,“ povedal, pričom podľa Sky News odkazoval na rokovania medzi Kyjevom a Moskvou z roku 2014 po tom, čo Rusko anektovalo ukrajinský polostrov Krym.

„Povedal by som, že ukrajinská delegácia vie, ako si poradiť so všetkým, čo môže byť z tej strany vyslovené,“ vyhlásil hovorca rezortu diplomacie.

Ukrajinská delegácia mala podľa slov Tychého jasnú agendu dosiahnuť počas rozhovorov prímerie. „Je to logické, pretože ak chcete viesť vážne rokovania, zbrane musia mlčať,“ konštatoval. (TASR)