Rusko-ukrajinské rokovania v Istanbule sú podľa Merza veľmi malým pozitívnym signálom

Potrebu upraviť medzinárodné predpisy a námorné právo zdôraznili 11 ministri zahraničných vecí členských krajín po piatkovom stretnutí v lotyšskej metropole Riga.

„Nemáme problém so schopnosťou reagovať i silou, máme problém s medzinárodným právom,“ vyhlásil hostiteľ stretnutia, estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.

„Potrebujeme lepšiu reguláciu, ktorá vytvorí predvídateľné a bezpečné prostredie pre fungovanie medzinárodného obchodu a námorníctiev,“ dodal jeho poľský náprotivok Radosław Sikorski.

Ministri svojimi vyjadreniami narážali na utorkový incident, počas ktorého ruská stíhačka nakrátko vstúpila do estónskeho vzdušného priestoru. Estónske námorníctvo sa predtým pokúšalo skontrolovať tanker plaviaci sa bez vlajky.

Ide o prvý prípad, keď Rusko oficiálne dokázalo svoje spojenie s tieňovou flotilou tvorenou loďami s nejasným vlastníctvom. Rusko tieňovú flotilu používa na obchádzanie sankcií, ktoré naň uvalili západné krajiny v spojitosti s vojnou na Ukrajine.

Európska únia už uvalila sankcie na stovky lodí, predpokladá sa však, že skutočná veľkosť flotily je omnoho väčšia. Podľa lotyšskej ministerky zahraničných vecí Baiby Bražeovej prúdi vďaka tieňovej flotile Baltským morom približne 84 percent ruského exportu surovej ropy, ktorá tvorí viac než tretinu rozpočtových príjmov Moskvy.

Štáty v okolí Baltského mora počas uplynulých mesiacov sprísnili dohľad nad podmorskou infraštruktúrou po tom, ako sa objavili podozrenia, že poškodenia káblov a potrubí boli sabotážami zo strany tieňovej flotily, píše DPA.

CBSS bola založená v roku 1992. Jej členmi je osem štátov s prístupom k Baltskému moru (Dánsko, Estónsko, Fínsko, Litva, Lotyšsko, Nemecko, Poľsko a Švédsko) a tiež Island, Nórsko a Európska únia.

Členstvo Ruska bolo začiatkom marca 2022 pozastavené po tom, ako vojensky napadlo Ukrajinu. Rusko sa z rady stiahlo v máji 2022. (TASR)

Ako informovala agentúra AFP, francúzsky prezident to uviedol po prvých priamych rokovaniach medzi Kyjevom a Moskvou, ktoré sa konali v piatok v Istanbule, ale skončili sa bez prelomovej dohody, aj keď o možnosti vyhlásiť prímerie sa diskutovalo.

Na stretnutí lídrov Európskeho politického spoločenstva (EPC) v albánskej metropole Tirana Macron súčasne informoval, že americký prezident Donald Trump plánuje v najbližších hodinách alebo dňoch nadviazať kontakt s ruskou stranou, aby sa pokúsil posunúť rokovania vpred. Macron však dodal, že je na Trumpovi, aby túto iniciatívu potvrdil a verejne oznámil.

Francúzsky prezident v Tirane potvrdil svoju podporu pre bezpodmienečné 30-dňové prímerie vo vojne rozpútanej Ruskom voči Ukrajine. 

Súčasne opäť vyjadril poľutovanie nad tým, že ruský prezident Vladimir Putin odmietol výzvu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na stretnutie na najvyššej úrovni v Turecku.

Aj ukrajinský minister obrany Rustem Umerov počas krátkej tlačovej konferencie po rokovaniach v Istanbule vyhlásil, že „ďalším krokom by malo byť stretnutie na úrovni lídrov.“

Tlačové agentúry v piatok podvečer citovali vyjadrenie šéfa ruskej delegácie v Istanbule Vladimira Medinského, podľa ktorého si ukrajinská strana vyžiadala priame rozhovory Putina so Zelenským. „Vzali sme to na vedomie,“ konštatoval Medinskij. (TASR)

Podľa kardinála Pietra Parolina pápež Lev XIV. v prípade potreby poskytne Vatikán ako miesto na takého rozhovory.

„Je to všetko tragické, pretože sme dúfali, že sa začne proces, možno pomalý, ale vedúci k mierovému riešeniu konfliktu. Namiesto toho sme späť na začiatku,“ povedal v piatok Parolin.

Situáciu opísal ako veľmi náročnú a dramatickú. Ak to bude potrebné, pápež „poskytne Vatikán, Svätú stolicu, na priame stretnutie medzi oboma stranami,“ dodal vatikánsky štátny tajomník.

Pápež sa vo štvrtok vo Vatikáne stretol s hlavou ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi arcibiskupom Sviatoslavom Ševčukom. Išlo o jednu z prvých audiencií nového rímskeho pontifika. Ševčuk pápeža pozval na návštevu Ukrajiny a odovzdal mu zoznam ukrajinských zajatcov zadržiavaných Ruskom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok telefonoval s Levom XIV. a pozval ho na návštevu Ukrajiny. Parolin vo štvrtok povedal, že je „predčasné“ uvažovať o možnej pápežskej návšteve Kyjeva. (TASR)

V stĺpčeku pre denník Detroit Free Press Brinková, ktorá pred vyslaním na Ukrajinu pôsobila tri roky ako veľvyslankyňa USA na Slovensku, ozrejmila, že sa nemôže „prizerať tomu, ako je nejaká krajina napadnutá, demokracia bombardovaná a deti beztrestne zabíjané.“

Vo svojom texte Brinková vyjadrila presvedčenie, že „jediný spôsob, ako zabezpečiť záujmy USA, je postaviť sa na stranu demokracií a proti autokratom“.

„Mier za každú cenu nie je mier – je to ústupok (agresorovi), čo vedie k novým vojnám a utrpeniu,“ napísala podľa webu britskej stanice BBC.

Brinková nastúpila na veľvyslanecký post v Kyjeve v máji 2022 – tri mesiace po tom, ako Rusko podniklo inváziu na územie Ukrajiny. Západ vzápätí začal Ukrajinu masívne podporovať – vojensky aj v podobe humanitárnej pomoci vrátane prijatia vojnových utečencov.

V apríli tohto roku ministerstvo zahraničných vecí USA oznámilo, že Brinkovú, ktorú ako veľvyslankyňu USA na Ukrajinu vyslal demokratický exprezident Joe Biden, z Kyjeva sťahuje.

Brinková vo svojom texte napísala, že ako diplomatka pôsobila za piatich prezidentov – demokratov aj republikánov –, a že vždy rešpektovala prezidentovo právo určovať zahraničnú politiku USA – „s náležitou kontrolou zo strany amerického Kongresu“.

Vo svojom článku však Brinková konštatovala, že Trumpova administratíva od začiatku svojho pôsobenia vyvíjala tlak na obeť – Ukrajinu, a nie na agresora, ktorým bolo Rusko.

To bol podľa Brinkovej aj dôvod, pre ktorý už nemohla vykonávať politiku administratívy USA a považovala za svoju povinnosť odstúpiť. Urobila tak „po takmer troch desaťročiach služby“ Spojených štátom.

Zdroj podľa britskej spravodajskej stanice Sky News tvrdí, že Rusi neboli pripravení hovoriť o technických detailoch prímeria na Ukrajine a čakali na schválenie zo strany svojich nadriadených.

Agentúra Reuters ešte pred informáciou britskej stanice s odvolaním sa na svoj zdroj uviedla, že Rusko na rokovaniach predložilo neprijateľné požiadavky.

Zdroj vo vyjadrení pre Reuters konštatoval, že požiadavky Ruska sú „odtrhnuté od reality a ďaleko presahujú všetko, o čom sa predtým rokovalo.“ (TASR)

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov, ktorý bol vedúcim ukrajinskej delegácie na priamych rokovaniach s Ruskom v Istanbule, uviedol, že prioritou jeho tímu „boli ľudia“, preto sa strany dohodli na výmene po 1000 zajatcoch. O dohodnutej výmene už predtým informoval aj ruský hlavný vyjednávač Vladimir Medinskij.

„Druhým cieľom bolo prediskutovať prímerie,“ vyhlásil Umerov. Obe strany podľa neho budú pracovať na podrobných návrhoch. Ďalším krokom by malo byť stretnutie prezidentov Ruska a Ukrajiny, tvrdí.

„Opäť by sme radi zopakovali, že Ukrajina chce mier. Ukrajina sa sústredí na ľudí a sme schopní a pripravení pokračovať v boji,“ pokračoval ukrajinský minister. „Ale v konečnom dôsledku potrebujeme túto vojnu ukončiť,“ dodal.

Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj zopakoval, že ruská delegácia „vyslovila viaceré veci, ktoré považujeme za neprijateľné“.

„Máme dlhoročné skúsenosti so všetkými typmi rokovaní s Rusmi. Verte mi, od roku 2014 prebehlo mnoho kôl,“ povedal, pričom podľa Sky News odkazoval na rokovania medzi Kyjevom a Moskvou z roku 2014 po tom, čo Rusko anektovalo ukrajinský polostrov Krym.

„Povedal by som, že ukrajinská delegácia vie, ako si poradiť so všetkým, čo môže byť z tej strany vyslovené,“ vyhlásil hovorca rezortu diplomacie.

Ukrajinská delegácia mala podľa slov Tychého jasnú agendu dosiahnuť počas rozhovorov prímerie. „Je to logické, pretože ak chcete viesť vážne rokovania, zbrane musia mlčať,“ konštatoval. (TASR)

Európski predstavitelia uvažujú týmto smerom po tom, čo Putin naďalej odmieta 30-dňové prímerie vo vojne proti Ukrajine.

Lídri EÚ a Británie preto hľadajú spôsoby, ako uštedriť ruskej ekonomike ničivú ranu, ktorá by prekonala akékoľvek predchádzajúce kolo sankcií. Diskutované opatrenia pritom vychádzajú z myšlienky amerického republikánskeho senátora Lindseyho Grahama, ktorý navrhol uvaliť 500-percentné clo na ruský export. Medzi možné opatrenia patrí tiež úplný zákaz obchodu s Ruskom.

EÚ v stredu schválila už 17. balík sankcií voči Rusku. Schválila tiež dodatočné sankcie voči Rusku za porušovanie ľudských práv, hybridné intervencie po celom svete a šírenie chemických zbraní.

Samotný Biely dom pripravil niekoľko možností ekonomického tlaku na Rusko. Trump opakovane pohrozil Kremľu novými sankciami, ak nenastane prímerie na Ukrajine

Nemecký kancelár Friedrich Merz predtým vyhlásil, že Európska únia je pripravená zaviesť voči Rusku oveľa prísnejšie sankcie, ak tento týždeň nenastane ozajstný pokrok v snahách o ukončenie vojny na Ukrajine. (SITA, Politico)