Rokovania Kyjeva a Moskvy boli nesmierne dôležité pre dosiahnutie mieru

Ukrajinské vzdušné sily oznámili, že Moskva útočila 273 dronmi, z toho 88 sa podarilo zneškodniť. Rozsiahly útok si podľa ukrajinských predstaviteľov vyžiadal jednu obeť a najmenej troch zranených.

Rusko od piatkových rokovaní s Ukrajinou v tureckom Istanbule podľa Reuters zintenzívnilo svoje útoky. Ukrajinská protivzdušná obrana tvrdí, že 128 ruských dronov vypustených v noci na nedeľu nedosiahlo svoje ciele pravdepodobne z dôvodu použitia prostriedkov elektronického boja.

Cieľom útokov boli predovšetkým Kyjevská, Dnepropetrovská a Donecká oblasť. Gubernátor Kyjevskej oblasti Mykola Kalašnyk oznámil, že pri útoku zahynula jedna žena a traja ľudia sú zranení. Všetci zranení sú hospitalizovaní. Pri útoku bolo zničených niekoľko obytných budov.

Na základe údajov vzdušných síl išlo o dosiaľ najväčší ruský útok dronmi na Ukrajinu počas prebiehajúcej vojny. V predvečer tretieho výročia invázie Ruska na Ukrajinu - 23. februára - Moskva vypustila vtedy rekordných 267 dronov. (ČTK)

Podľa agentúry Reuters to uviedli miestne ukrajinské úrady. Moskva po piatkových mierových rokovaniach zintenzívnila svoje útoky.

"V dôsledku nepriateľského útoku v regióne Obuchov bohužiaľ zomrela na následky zranení žena," napísal na sociálnej sieti Telegram gubernátor Kyjevskej oblasti.

V Kyjeve, v jeho okolí a vo väčšine východnej polovice Ukrajiny trval niekoľko hodín letecký poplach. Jednotky protivzdušnej obrany zasahovali pri pokusoch o odrazenie útokov, uviedla armáda na Telegrame.

Všetko úsilie totiž podľa nich zameriava na dosiahnutie bezpodmienečného prímeria zo strany Ruska.

„Ďalším krokom musí byť vyjasnenie formátu mierových rozhovorov, ako aj toho, aké bezpečnostné záruky by mohli byť jedného dňa potrebné pre Ukrajinu,“ povedal nemecký kancelár.

„V súčasnosti nie je dôvod hovoriť o (vojakoch), od toho sme ďaleko. Chceme, aby sa zbrane zastavili, aby sa skončilo zabíjanie... teraz sa venujeme týmto otázkam, žiadnym iným.“

Lídri Francúzska, Nemecka, Británie a Poľska sa v piatok spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským zišli popri summite v Albánsku, aby prediskutovali situáciu. Telefonovali tiež prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi, ktorý v sobotu oznámil, že bude v pondelok hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Talianska premiérka Meloniová sa na stretnutí nezúčastnila. Talianske médiá tvrdia, že ju zámerne nepozvali, pretože si to neželal francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Meloniová uviedla, že jej krajina je otvorená pridať sa k akémukoľvek medzinárodnému formátu zameranému na ukončenie vojny, no varovala pred rozdelením v rámci Západu.

„Západná jednota je od začiatku invázie Ruska našou najväčšou silou,“ povedala. „V takomto chúlostivom čase je dôležité dať bokom osobné (rozpory), ktoré by mohli túto jednotu podkopať,“ zdôraznila.

Merz sa vyslovil za užšie zapojenie Talianska do európskych snáh o ukončenie vojny na Ukrajine. Podľa vlastných slov o tom chce hovoriť s európskymi partnermi. „Nesmieme sa v Európe nechať rozdeľovať. Nie sú členovia prvej alebo druhej kategórie,“ povedal.

Nemecký kancelár doplnil, že piatkové rozhovory Ruska a Ukrajiny v Istanbule nenaplnili očakávania napriek „mimoriadne konštruktívnej“ pozícii vyjednávačov Kyjeva. (TASR)

Inauguračná omša pápeža sa bude konať na námestí Svätého Petra. V poradí 267. pápež pôvodom z USA sa tak oficiálne ujme funkcie najvyššieho predstaviteľa katolíckej cirkvi. Slovensko bude pri tejto príležitosti zastupovať prezident Peter Pellegrini.

Americkú delegáciu povedie viceprezident J.D. Vance a jej súčasťou bude aj minister zahraničných vecí Marco Rubio.

Zelenskyj tento týždeň uviedol, že by sa popri inaugurácii chcel stretnúť aj s ďalšími lídrami, povedal pre Reuters vysokopostavený predstaviteľ Ukrajiny. Keď Zelenskyj odcestoval 26. apríla do Vatikánu na pohreb pápeža Františka, viedol rozhovory s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bazilike svätého Petra.

Americký šéf diplomacie povedal, že bude v sobotu diskutovať s kardinálom Matteom Zuppim o snahe ukončiť vojnu na Ukrajine. Zuppi v minulosti pôsobil ako mierový vyslanec pápeža Františka pre rusko-ukrajinský konflikt.

Vo vyjadreniach pre novinárov Rubio naznačil, že Vatikán by mohol byť miestom pre potenciálny dialóg. „Nenazval by som ho sprostredkovateľom, ale určite je to miesto, na ktoré by podľa mňa mohli pohodlne prísť obe strany,“ upresnil Rubio. (TASR)

Témou bude zastavenie vojny medzi Ukrajinou a Ruskom, napísal americký prezident na svojej sociálnej sieti Truth Social.

"V pondelok o 10:00 budem telefonicky hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom," napísal Trump, zrejme s odvolaním sa na čas vo Washingtone, ktorý zodpovedá 16:00 SELČ.

"Predmetom hovoru bude zastavenie 'krviprelievania', ktoré zabíja v priemere viac ako 5000 ruských a ukrajinských vojakov týždenne. A obchod," napísal americký prezident.

Následne chce hovoriť so svojím ukrajinským náprotivkom Zelenským a "rôznymi členmi NATO". "Dúfajme, že to bude produktívny deň, nastane prímerie, a táto veľmi násilná vojna, ktorá sa nikdy nemala stať, sa skončí," dodal šéf Bieleho domu.

Elysejský palác predtým uviedol, že v piatok telefonovali s Trumpom spoločne francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Friedrich Merz, britský premiér Keir Starmer, poľský predseda vlády Donald Tusk a Zelenskyj.

Európski lídri telefonovali krátko po ukončení priamych rokovaní medzi Ukrajincami a Rusmi v tureckom Istanbule. S Trumpom si zavolali z Tirany, kde sa zúčastnili na samite Európskeho politického spoločenstva (EPC).

Politici európskych krajín označili ruský prístup k rokovaniam za neprijateľný. "Ruská pozícia je jasne neprijateľná," povedal Starmer podľa agentúry Reuters.

Poznamenal, že európski lídri teraz svoje odpovede na ruskú pozíciu koordinujú a budú tak robiť aj v budúcnosti. Merz výsledok rokovaní z Istanbulu označil za rozčarovanie, zodpovednosť za to podľa neho nesie Moskva. (ČTK)

Lavrov podľa svojho rezortu poukázal na „pozitívnu úlohu“ Spojených štátov v tom, že pomohli zabezpečiť obnovenie rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou. Moskva je pripravená pokračovať v spolupráci s Washingtonom v tejto záležitosti, píše sa v tlačovej správe.

Rubio v telefonáte privítal dohodnutú výmenu vojnových zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou, ako aj dohodu oboch strán o prezentovaní svojich názorov na nevyhnutné podmienky prímeria, dodalo ruské ministerstvo. Telefonát sa podľa neho uskutočnil z iniciatívy USA.

„Tvárou v tvár cynizmu prezidenta Putina som si istý, že prezident Trump, ktorý si uvedomuje dôveryhodnosť Spojených štátov, zareaguje,“ vyhlásil Macron počas návštevy Albánska.

„Prezidenta zvolil americký ľud. Prišiel s chvályhodnou ambíciou: dosiahnuť mier. A vyhlásil, že zapojí všetkých do vytvárania mieru,“ dodal francúzsky prezident.

„Návrhy na prímerie, ktoré – pripomínam – sú iniciatívou Spojených štátov, neboli dodržané prezidentom Putinom a jeho armádou,“ zdôraznil v sobotu Macron.

„Zostavili sme koalíciu ochotných a potom sme spoločne kontaktovali prezidenta Trumpa so slovami: Pozrite, všetci podporujeme prímerie, všetci sa opätovne zaviažeme stáť za koalíciou ochotných s bezpečnostnými zárukami,“ uzavrel francúzsky prezident. (TASR)

Medzi zabitými sú podľa neho iba civilisti a tiež rodina - otec, matka a dcéra. Všetkým pozostalým vyjadril úprimnú sústrasť.

Zelenskyj tiež uviedol, že na Rusko treba vyvíjať tlak, aby zabíjanie zastavilo. "Bez prísnejších sankcií, bez silnejšieho nátlaku nebude Rusko usilovať o skutočnú diplomaciu," napísal.

"Očakávame prísne sankcie voči Rusku zo strany Spojených štátov, Európy a všetkých našich partnerov. Diplomacia musí začať fungovať. "