Zelenskyj sľubuje posilnenie domácej produkcie zbraní

Oznámil to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s tým, že ruský prezident Vladimir Putin zatiaľ neplánuje ani opätovne telefonovať s prezidentom USA Donaldom Trumpom.

„Pokiaľ viem, zatiaľ sme nedostali žiadnu odpoveď. Musíme počkať na reakciu ukrajinskej strany,“ povedal Peskov, podľa ktorého je teraz prioritou Ruska pokračovať v priamych rokovaniach.

Požiadavku Kyjeva, aby Moskva pred rokovaniami poskytla mierové podmienky, označil za „nekonštruktívnu“.

Prvé priame rusko-ukrajinské rokovania po viac ako troch rokoch sa konali v Istanbule 16. mája. Ukrajinskú delegáciu viedol minister obrany Rustem Umerov, ruskú Vladimir Medinskij, ktorý je poradcom ruského prezidenta. (TASR)

Už vybralo lokality, v ktorých bude umiestnený, oznámil to štátny tajomník bieloruskej bezpečnostnej rady Alexander Volfovič v bieloruských médiách.

Podľa neho sa otázka nasadenia systému „presunie do praktickej fázy“ ešte tento rok.

„Práce prebiehajú. Vyjadrenia niektorých ukrajinských predstaviteľov a ďalších lídrov – že ide o blaf, že sa nič nedeje – nech sa tým utešujú,“ povedal Volfovič podľa webu united24media.com.

Zároveň vyjadril presvedčenie o strategickej hodnote systému: „Orešnik bude schopný spôsobiť neprijateľné škody potenciálnemu protivníkovi v prípade agresie voči Bielorusku. Ale boli by sme radi, keby k tomu nikdy nedošlo.“

Orešnik, balistická raketa odvodená od ruského systému RS-26, sa dostala do pozornosti 21. novembra 2024, keď ju Rusko odpálilo smerom na mesto Dnipro na východe Ukrajiny.

Raketa s hmotnosťou 40 ton a šiestimi nezávislými hlavicami bola pôvodne považovaná za jadrovú medzikontinentálnu strelu, čo vyvolalo obavy z jej deštruktívneho potenciálu.

Incident bol pokračovaním ruskej stratégie vojenského zastrašovania. Po prvom útoku systémom Orešnik vydal prezident Putin varovanie o možných ďalších odpaleniach, pričom za možné ciele označil aj „rozhodovacie centrá“ v Kyjeve.

Šéf ukrajinskej zahraničnej rozviedky Oleh Ivaščenko predtým uviedol, že hoci sú v Bielorusku prítomné nosiče ako lietadlá a systémy Iskander, jadrové hlavice sa na území krajiny nenachádzajú. (SITA)

Vladimir Putin chce, aby západné štáty predložili „písomný“ záväzok, v ktorom sa stanoví, že NATO sa nebude rozširovať na východ a zabezpečí sa neutralita Ukrajiny.

Agentúra Reuters včera informovala, že tri ruské zdroje oboznámené s mierovými rokovaniami uviedli, že ruský prezident tiež žiada o zmiernenie sankcií, rozmrazenie ruských aktív a nešpecifikovanú ochranu rusky hovoriacich osôb na Ukrajine.

Americkí analytici uvádzajú, že predstavitelia Kremľa opakovane použili tvrdenia, že ukrajinská vláda diskriminuje rusky hovoriace osoby.

Rusko stále trvá aj na tom, aby sa nerozširovalo NATO, z Ukrajiny chce "neutrálny" štát. Ide o rovnaké požiadavky, aké zazneli pred inváziou na Ukrajinu v roku 2022.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov predložil podmienky počas telefonátu americkému ministrovi zahraničných vecí Marcovi Rubiovi 28. mája.

Rusko navrhlo usporiadať rokovania s Ukrajinou v Istanbule 2. júna.

Ruské ministerstvo ďalej oznámilo, že Lavrov „informoval Marca Rubia o implementácii dohôd z 19. mája, keď spolu telefonovali prezidenti Trump a Putin, ktorý opäť odmietol prímerie a presadzoval maximalistické požiadavky, ale zároveň vyjadril svoju pripravenosť rokovať o „memorande o potenciálnej budúcej mierovej zmluve“.

Počas telefonátu s Lavrovom Rubio zdôraznil Trumpov „zámer rýchlo ukončiť konflikt na Ukrajine a vyjadril pripravenosť Washingtonu pomôcť stranám zblížiť ich pozície,“ uvádza sa v ruskom vyhlásení.

Rusko sľúbilo predložiť svoje mierové memorandum, ale sľub zatiaľ nesplnilo, čo si vyslúžilo kritiku od ukrajinských, európskych a amerických predstaviteľov.

Donald Trump tiež opakovane naznačil, že z mierových snáh odstúpi, ak sa čoskoro nedosiahne pokrok. (Kyiv Independent)

Jednu obeť a jednu zranenú ženu hlásia z mesta Bilopillja pri ruských hraniciach v Sumskej oblasti a troch zranených z Dnepropetrovskej oblasti. V noci útočili aj ukrajinské drony, ktoré sa dostali nad okrajové časti Moskvy.

Z ukrajinskej Sumskej a Dnepropetrovskej oblasti miestni predstavitelia hlásia po ruských útokoch aj škody na obytných budovách a infraštruktúre. Rusko zničilo aj 30 solárnych panelov.

Ruským silám sa v priebehu noci podarilo zneškodniť 48 ukrajinských dronov, z toho tri nad juhozápadnými časťami Moskvy. Pre útoky dočasne pozastavilo letovú činnosť moskovské letisko Vnukovo.

Úlomky z dronov poškodili jedno vozidlo v moskovskej štvrti Odincovo a obytnú budovu v južnej časti metropoly. Zranenia z miesta nehlásia.

Na otázku novinárov, či Putin nesabotuje úsilie o dosiahnutie mieru na Ukrajine a či naozaj chce ukončiť vojnu, Trump v Bielom dome odpovedal: „Nedokážem sa vyjadriť, ale odpoviem vám asi o dva týždne.“ Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Zistíme, či to len predstiera alebo nie, a ak áno, zareagujeme trochu inak, ale bude to trvať asi týždeň a pol, dva týždne,“ povedal Trump v súvislosti s otázkou, či Putin v rokovaniach o mieri nepoužíva len zdržiavaciu taktiku.

„Môžem povedať toto: Som veľmi sklamaný z toho, čo sa stalo pred niekoľkými dňa, keď boli ľudia (na Ukrajine) zabíjaní počas toho, čo by sa dalo nazvať rokovaniami. Som z toho veľmi sklamaný. Veľmi, veľmi sklamaný," konštatoval americký prezident. (SITA)

Uviedla to poradkyňa vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Darija Zarivná.

Deti podľa Zarivnej zachránili v rámci programu Bring Kids Back (Priveďme deti späť). Program inicioval Zelenskyj v roku 2023 na záchranu detí, ktoré boli násilne a nezákonne deportované z okupovaného územia Ukrajiny. Ukrajinská vláda pri tom spolupracuje s partnerskými krajinami a medzinárodnými organizáciami.

Zarivná informovala, že medzi zachránenými deťmi bolo aj dievča, ktorého matku a brata Moskva tri roky zadržiavala. Matka sa počas výmeny zajatcov stretla so svojím synom a všetci traja sú podľa poradkyne už spolu.

„Podarilo sa nám zachrániť aj osiroteného chlapca, ktorého Rusi uniesli zo školy, odviedli do pivnice a mučili,“ vyhlásila Zarivná. Rusko sa k správe bezprostredne nevyjadrilo.

Od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 Ukrajina identifikovala viac ako 19 500 detí, ktoré boli násilne deportované do Ruska, Bieloruska alebo na územia okupované Ruskom.

Podľa oficiálnych údajov bolo dosiaľ do oblastí kontrolovaných Ukrajinou vrátených len približne 1 300 detí. Ukrajina tieto únosy označila za prejav genocídy.

Medzinárodný trestný súd (ICC) v roku 2023 vydal na ruského prezidenta Vladimira Putina zatykač pre obvinenia z vojnových zločinov v súvislosti s únosmi ukrajinských detí. Kremeľ obvinenia odmieta. (TASR)

Uviedol to v stredu večer ukrajinský minister obrany Rustem Umerov, ktorý stál na čele ukrajinskej delegácie v polovici mája v Istanbule na prvých priamych rozhovoroch s ruskou delegáciou za viac ako tri roky.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zelenskyj do Turecka prišiel, Putin poslal tretiu ligu Čítajte 

Ministrovo vyjadrenie nasledovalo po tom, ako ruská strana oznámila, že navrhla usporiadať ďalšie kolo rokovaní 2. júna opäť v Istanbule. Z Umerovovho vyjadrenia podľa agentúry Unian vyplýva, že ukrajinská strana počíta so schôdzkou najneskôr 2. júna.

"Odovzdal som náš dokument, vyjadrujúci ukrajinské stanovisko, šéfovi ruskej delegácie," napísal Umerov na sociálnych sieťach.

"Znovu potvrdzujeme pripravenosť Ukrajiny na úplné a bezpodmienečné prímerie. Nebránime sa ďalším stretnutiam s Rusmi a čakáme na ich 'memorandum', aby schôdzka nebola prázdna a mohla nás naozaj priblížiť k ukončeniu vojny. Ruská strana má ešte minimálne štyri dni, aby nám poskytla svoj dokument na posúdenie," upozornil minister, podľa ktorého sa Moskva snaží o prieťahy.

Umerov zdôraznil, že rokovania musia priniesť výsledky, a preto musí byť každé stretnutie riadne pripravené. Vyzval preto ruskú stranu, aby bezodkladne splnila svoj sľub odovzdať svoje 'memorandum' s ruskými návrhmi na ukončenie konfliktu bezprostredne po výmene vojnových zajatcov, ktorá sa uskutočnila počas uplynulého víkendu.

Výmena zajatcov, doteraz najväčšia od vypuknutia vojny, bola jediným zrejmým výsledkom istanbulského rokovania oboch strán z 16. mája, kde ruskú delegáciu viedol poradca ruského prezidenta Vladimir Medinskij. (ČTK)