Zelenskyj: Rusko sa snaží zaistiť, aby rokovania nepriniesli žiadne výsledky

Súpravu tvorili cisterny na palivo a nákladné vagóny. Výbuch narušil kľúčovú logistickú tepnu ruskej armády na okupovaných ukrajinských územiach, uvádza ukrajinská vojenská rozviedka HUR.

Túto informáciu nemožno nezávisle overiť.

Ukrajinská vojenská rozviedka stojí za rôznymi útokmi proti vojenskej infraštruktúre na ruskom území, ktorých cieľom je podľa Kyjeva oslabiť bojaschopnosť nepriateľa.

Jeden z rušňovodičov utrpel zranenia, informujú agentúry TASS a Reuters.

Ide o druhý takýto incident za pár hodín. Most sa zrútil tiež v Brianskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou, do ktorého potom narazil osobný vlak a vykoľajil sa, čo si vyžiadalo najmenej sedem životov.

"Časť vlaku spadla dole na cestu, ktorá viedla pod mostom. Na lokomotíve vypukol požiar, ktorý pracovníci ministerstva pre mimoriadne situácie rýchlo lokalizovali. Zvyšok súpravy zostal na železničnom moste," citovala TASS gubernátora Kurskej oblasti Alexandra Chinštejna.

Na fotografii z miesta je vidieť vlak, ktorého vykoľajená časť balansuje na poškodenom moste.

"Podľa predbežných informácií má jeden z rušňovodičov poranené nohy, celá posádka bola prevezená do nemocnice. Sú pod dohľadom lekárov," uviedol tiež gubernátor. (ČTK)

V nemocniciach skončilo 44 zo 69 zranených ľudí. Zranené boli aj tri deti, z toho jedno ťažko.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok V ruskej Brianskej oblasti narazil vlak do zrúteného mosta, zahynulo najmenej sedem ľudí Čítajte 

Podľa úradov sa most zrútil v dôsledku zásahu zvonku.

Gubernátor oblasti Alexander Bogomaz dodal, že most sa zrútil vo Vygoničskom okrese v mieste, kadiaľ vedie federálna diaľnica. (TASR)

Návrat na ruský trh by mohol byť ešte nebezpečnejší.

Ako referuje web united24media.com s odvolaním sa na Kyjevskú ekonomickú školu, zo spomenutej sumy tvorili 167 miliárd dolárov odpisy aktív a tri miliardy dolárov tzv. výstupné dane. Najväčšie straty zaznamenali spoločnosti z USA (46 miliárd USD), Nemecka (44,5), Veľkej Británie (35,1), Francúzska (12,1), Rakúska (6,7) a Fínska (5,1).

Po invázii na Ukrajinu v roku 2022 mnohé medzinárodné spoločnosti ukončili činnosť v Rusku alebo predali aktíva miestnym subjektom.

Moskva však zaviedla v roku 2023 nové pravidlá, ktoré zahraničné firmy výrazne poškodili - povinnú 50-percentnú zľavu pri predaji aktív, tzv. dobrovoľný príspevok vo výške 10 % z predajnej ceny, ktorý by mohol stúpnuť na 90 %, ak by sa podnik predal s veľkou stratou, dodatočné dane za roky 2021 a 2022 či špeciálne povolenie na prevod kapitálu do zahraničia.

Firmy, ktoré odišli hneď po začiatku invázie, čelili nižším poplatkom, no neskôr Rusko poplatky a dane výrazne zvýšilo, aby financovalo svoju vojnu. V roku 2023 začal Kremeľ „de facto“ znárodňovať niektoré americké a európske aktíva, ktoré previedol pod „dočasnú správu“ štátnej agentúry Rosimuščestvo.

Oficiálne Rusko tvrdilo, že nejde o znárodnenie, v praxi však firmy prišli o kontrolu a utrpeli obrovské straty. Napríklad Carlsberg predal aktíva za 300 miliónov eur, hoci ich hodnota presahovala miliardu, a Danone stratila 56 % hodnoty.

Podobný osud postihol aj energetické firmy ako British Petroleum (strata 25,5 miliardy USD), Uniper (22), Fortum (4,07), ExxonMobil (4), Renault (2,4) či Société Générale (3,3). Predaje sa často udiali s veľkými stratami alebo boli zablokované priamo ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Od začiatku vojny úplne odišlo z Ruska 481 spoločností, ďalších 1 357 obmedzilo činnosť alebo plánuje odchod. Každá firma, ktorá zvažuje návrat na ruský trh, by však mala mať na pamäti, že jej aktíva môžu byť skonfiškované bez akéhokoľvek varovania, bez súdneho procesu a odovzdané záujmovým skupinám napojeným na Kremeľ, pričom to, čo kedysi sľubovalo miliónové zisky, sa môže rýchlo zmeniť na miliardové straty a odpisy. (SITA)

Uviedla, že tieto dve záležitosti sú „odlišnej povahy a vôbec sa nedajú porovnávať“.

Informovala o tom agentúra AFP.

„Porovnávať otázku Taiwanu s otázkou Ukrajiny je neprijateľné,“ uviedlo čínske veľvyslanectvo v Singapure na sociálnych sieťach deň po tom, ako Macron varoval ázijských predstaviteľov obrany, aby nevnímali ruskú inváziu na Ukrajinu ako vzdialený problém.

„Ak si uvedomíme, že Rusko by mohlo zabrať časť územia Ukrajiny bez akýchkoľvek obmedzení, bez akýchkoľvek zábran, bez akejkoľvek reakcie svetového poriadku, ako by ste vyjadrili to, čo by sa mohlo stať na Taiwane?“ povedal Macron na každoročnom bezpečnostnom fóre Dialóg Šangri-La v Singapure.

„Čo by ste robili v deň, keď sa na Filipínach niečo stane?“ dodal šéf Elyzejského paláca.

Čínske veľvyslanectvo odpovedalo, že „otázka Taiwanu je výlučne vnútornou záležitosťou Číny“. „Na svete je len jedna Čína a Taiwan je neodňateľnou súčasťou jej územia,“ uviedla čínska ambasáda v Singapure. Hoci Taiwan považuje sám seba za suverénny štát, Čína uviedla, že nevylučuje použitie sily na jeho ovládnutie.

Americký minister obrany Pete Hegseth v sobotu na rovnakom podujatí varoval, že Čína sa „nespochybniteľne pripravuje“ na použitie vojenskej sily s cieľom narušiť rovnováhu síl v indicko-tichomorskom regióne. Dodal, že čínska armáda buduje kapacity na napadnutie Taiwanu a „nacvičuje skutočný útok“.

„Je verejne známe, že čínsky prezident Si Ťin-pching nariadil svojej armáde, aby bola schopná invázie na Taiwan do roku 2027. PLA trénuje každý deň na to, aby to dokázala,“ povedal šéf Pentagónu s odkazom na Čínsku ľudovú oslobodeneckú armádu. (TASR)

Informovala o tom agentúra AFP.

Po uvalení protiruských sankcií po invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa Moskva spolieha na stovky lodí s často nejasným vlastníctvom a pochybným poistením. Európske vlády plavidlá „tieňovej flotily“ obviňujú z úmyselného či neúmyselného poškodzovania podmorských káblov a z environmentálnej hrozby pri námornej preprave ropy.

Švédska vláda vo vyhlásení uviedla, že nové pravidlá „posilňujú kontroly zahraničných plavidiel vyžadovaním informácií o poistení“. Cieľom je bojovať proti tejto flotile, a tým zlepšiť námornú bezpečnosť a ochranu životného prostredia.

Švédska pobrežná stráž a námorné úrady budú preverovať podrobnosti o poistení nielen lodí kotviacich vo švédskych prístavoch, „ale aj lodí prekračujúcich švédske výsostné vody alebo ich výhradnú ekonomickú zónu“ približne 200 námorných míľ od pobrežia.

„Sme svedkami rastúceho počtu znepokojujúcich incidentov v Baltskom mori, čo si vyžaduje, aby sme sa pripravili na najhoršie,“ uviedol v sobotňajšom vyhlásení švédsky premiér Ulf Kristersson.

Informácie získané podľa nových pravidiel budú zdieľané so spojencami a môžu byť pridané do databáz používaných na presadzovanie sankcií.

Švédsko a Fínsko boli dlhodobo neutrálne krajiny a po ruskej invázii na Ukrajinu v obave o svoju bezpečnosť nedávno vstúpili do NATO. Európska únia minulý týždeň prijala 17. balík sankcií proti Rusku, ktorý sa zameriava na takmer 200 plavidiel „tieňovej flotily“. (TASR)