Ruská armáda podľa Kremľa vytvára v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti nárazníkovú zónu

Lídri na samite podpísali vyhlásenie odsudzujúce ruskú inváziu, v ktorom okrem iného vyzvali na vstup Ukrajiny do NATO a odsúdili vojnové zločiny spáchané Ruskom.

Na zasadnutí sa zúčastnili aj lídri z Rumunska, Chorvátska, Moldavska a Grécka. Ukrajinu navštívil aj srbský prezident Aleksandar Vučič, ktorý dlhodobo udržiava úzke vzťahy s Ruskom, píše AFP. Išlo o jeho prvú návštevu Ukrajiny od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Vučič na Ukrajine vyhlásil, že podporuje územnú celistvosť krajiny.

Podľa agentúry však Vučič nebol na zozname lídrov, ktorí podpísali spomínané vyhlásenie zverejnené kanceláriou ukrajinského prezidenta.

Lídri vo vyhlásení vyzvali Rusko, aby stiahlo svoje jednotky z Ukrajiny a odsúdili tiež „deportáciu tisícov ukrajinských civilistov vrátane detí“ zo strany Ruska.

„Slobodná, mierová a prosperujúca Európa nie je možná bez slobodnej, mierovej a prosperujúcej Ukrajiny,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Zelenskyj na úvod stretnutia vyzval na jednotu medzi lídrami regiónu. „Žiaľ, náš región je jedným z hlavných cieľov Ruska, hlavných cieľov na vyvolanie chaosu,“ povedal ukrajinský prezident. „Už predtým sme to videli, naprieč Balkánom, kde Rusko podnecovalo etické napätie, sabotáž a dokonca aj pokusy o prevrat,“ pokračoval Zelenskyj.

„Boli sme svedkami pokusov o manipuláciu verejnej mienky v Rumunsku, s účasťou Moskvy. A už tri desaťročia sa Rusko usiluje udržať Moldavsko v chudobe a nestabilite, aby ho úplne dostalo pod svoju kontrolu,“ dodal.

Odesa - miesto konania stredajšieho samitu - je počas viac ako tri roky trvajúcej vojny opakovane terčom ruských útokov dronmi a raketami, pripomína AFP. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v stredu informovalo, že počas nočného dronového útoku došlo k poškodeniu domovov, civilných lodí a skladov v Odeskej oblasti.

Kyjev po prvýkrát organizoval samit Ukrajina - juhovýchodná Európa v roku 2022 s cieľom posilniť vzťahy s týmto regiónom počas ruskej vojny. Minuloročný summit sa konal v chorvátskom Dubrovníku a Zelenskyj počas neho vyzval Európu na „zjednotenie“. Taktiež vyzval Brusel, aby urýchlil proces prijímania nových členov do Európskej únie, a to vrátane Ukrajiny, pripomína AFP. (TASR)

Vyhlásil, že podporuje územnú celistvosť krajiny.

Srbsko si počas viac než tri roky trvajúcej invázie Ruska na Ukrajinu zachováva oficiálnu politiku neutrality a odmieta, že by vyzbrojovalo ktorúkoľvek zo znepriatelených strán.

V uplynulých dňoch však Rusko obvinilo srbské zbrojovky z toho, že sa „pokúšajú bodnúť Rusku nôž do chrbta" predajom munície pre Ukrajinu. Ani Belehrad, ani Kyjev to pritom nepotvrdil ani nevyvrátil.

Vučič sa zúčastnil na summite organizovanom ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v prístavnom meste Odesa, kde sa zišli lídri z viacerých krajín juhovýchodnej Európy.

„V mene mojej krajiny môžem povedať, že Srbsko bude naďalej veľmi pevné v dodržiavaní Charty OSN a medzinárodného verejného práva, ktoré zahŕňa ochranu územnej celistvosti krajín uznaných OSN ako najdôležitejšiu zásadu,“ povedal Vučič.

Srbský prezident sa len pred niekoľkými týždňami zúčastnil na oslavách 80. výročia konca druhej svetovej vojny na Červenom námestí v Moskve, pripomína AFP.

Vučič sa podľa agentúry pokúsil nájsť kompromis medzi tradičným spojencom Ruskom a túžbou Srbska vstúpiť do Európskej únie, ktorá je jedným z hlavných podporovateľov Ukrajiny vo vojne proti ruskej invázii.

Súd ju uznal vinnou z terorizmu, žoldnierstva a ďalších zločinov, uviedol na svojom webe ruský denník Kommersant, ktorý sa odvoláva na svojho spravodajcu v súdnej sieni. Obhajoba sa plánuje odvolať.

Podľa verdiktu má odsúdená tiež zaplatiť pokutu 1,7 milióna rubľov. Súd tiež nariadil zabaviť 600-tisíc rubľov, ktoré žena podľa rozsudku dostala ako mzdu za sedem mesiacov služby v ukrajinských silách. Kontrakt Dánka ukončila predčasne vlani v novembri, keď takmer zahynula v prestrelke s ruskými vojakmi.

Obžaloba navrhovala pre Dánku 30 rokov za mrežami a pokutu 2,5 milióna rubľov, zatiaľ čo obhajca žiadal o oslobodenie viny. Argumentoval, že obžaloba proti jeho klientke sa opierala o svedectvo zajatého 22-ročného Brita Jamesa Andersona, odsúdeného v Rusku v marci na 19 rokov väzenia, a dvoch zajatých ukrajinských vojakov.

Žiaden zo svedkov ale pred súd nepredstúpil, pretože súd nebol schopný zistiť, kde sa nachádzajú. Ich svedectvo obhajca spochybnil.

"Značná časť dôkazov v prípade pochádza zo sociálnych sietí, nebola preverená, a tak ich nemožno pokladať za prípustné," povedal obhajca. Dodal, že súd nebol schopný zistiť, či Dánka slúžila v ukrajinských silách ako zdravotníčka, alebo ako vojak. (ČTK, Komersant)

Podpredseda mimoparlamentnej liberálnej strany Jabloko bol obvinený okrem iného z diskreditácie armády, informovala ruská štátna tlačová agentúra TASS.

Šlosberg sa podľa obžaloby dopustil diskreditácie ruského vojska svojím vyjadrením v televíznych debatách, kde sa vyslovil za okamžité ukončenie vojny Ruska proti Ukrajine. Konflikt podľa agentúry Reuters označil za "krvavé šachy".

Šlosberg bol predtým za kritiku vojny dvakrát pokutovaný. Úrady ho tiež označili hanlivou nálepkou "zahraničný agent" a teraz ho trestne stíhajú za vyhýbanie sa povinnostiam, ktoré sú s týmto označením spojené, pripomenul server BBC News.

Krátko po tom, ako ruské vojská na rozkaz Putina vo februári 2022 vpadli do susednej krajiny, prijali ruskí zákonodarcovia nové zákony, ktoré hrozia vysokými trestami za šírenie nepravdivých informácií o ozbrojených silách. Za klamlivé pritom ruské úrady a súdy pokladajú všetky informácie, ktoré sa rozchádzajú s oficiálnym výkladom udalostí. Účelom týchto zákonov je umlčať všetok nesúhlas s vojnou a s Putinovým režimom, tvrdia kritici ruských pomerov.

Ruský vyšetrovací výbor v marci uviedol, že za posledné tri roky začal 600 trestných prípadov po obvineniach z diskreditácie armády a šírenia neprávd o jej činnosti.

Portál Meduza uviedol, že v Samare bola odsúdená na 20 rokov väzenia miestna umelkyňa a aktivistka Irina Izmajlovová, ktorá vystupovala proti ruskej invázii na Ukrajinu. Obžaloba tvrdila, že na príkaz ukrajinských tajných služieb vyrobila bombu. (ČTK)

Takýto krok neprinesie stabilitu na svetové trhy s ropou a energiami, vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Informuje o tom agentúra DPA.

„Rusko nežije v obmedzeniach len jeden deň - už dlho fungujeme v takýchto podmienkach, ktoré naďalej považujeme za nezákonné,“ uviedol Peskov.

„Rusko získalo cenné a významné skúsenosti, ktoré nám umožňujú minimalizovať nepriaznivé účinky takýchto opatrení,“ dodal.

EÚ sa usiluje o zníženie súčasného cenového stropu zo 60 na 45 amerických dolárov (39,37 eura) za barel (159 litrov) v rámci sprísnenia západných sankcií voči Moskve. Rusko v súčasnosti predáva väčšinu svojej ropy Číne a Indii, čím si udržiava zdroje príjmov, ktoré pomáhajú financovať jeho vojnové hospodárstvo.

Cieľom stratégie EÚ je vyvinúť finančný tlak na Kremeľ, ktorý sa vo veľkej miere spolieha na vývoz surovín, aby udržal svoj štátny rozpočet. Moskva opakovane dáva najavo, že blok svojimi doterajšími 17 balíkmi sankcií nedosiahol svoj cieľ zastaviť ruskú inváziu na Ukrajinu. (TASR)

Ide o ďalšiu fázu výmeny tisícky vojnových zajatcov, na ktorom sa znepriatelené strany dohodli na minulotýždňových rokovaniach v Istanbule.

Informovala o tom agentúra AFP.

„Zajtra začneme s naliehavou výmenou ťažko zranených zajatcov,“ vysvetlil Medinskij a dodal, že Ukrajina v stredu odovzdala telá 27 zabitých ruských vojakov.

Rusko už v stredu Ukrajine odovzdalo telá viac ako 1200 padlých ukrajinských vojakov. S výmenami obe strany začali v pondelok a podľa dohody si celkovo vymenia na každej strane vyše 1000 zajatcov a zhruba 6000 tiel padlých.

Výmena vojnových zajatcov je jednou z mála vecí, na ktorých sa Kyjev a Moskva dokážu dohodnúť. Naposledy tak spravili koncom mája, keď si vymenili po 1000 zajatcov. Širšie rokovania ich však dosiaľ nepriblížili k ukončenia vojny, ktorú Rusko rozpútalo napadnutím susednej Ukrajiny vo februári 2022. (TASR)

Vyplýva to z prieskumu, ktorý zverejnilo združenie technologických firiem Agoria a Belgický bezpečnostný a obranný priemysel (BSDI). Na správu denníka The Brussels Times upozornil spravodajca TASR.

Denník pripomenul, že Agoria a BSDI robili prieskum naprieč belgickými technologickými spoločnosti v apríli a máji. Zo 414 doručených odpovedí záujem o rozšírenie svojich aktivít do obranného priemyslu prejavilo 47,1 % podnikov.

Spomedzi celkovo 195 spoločností ochotných sa angažovať v oblasti obrany 75,4 % pôsobí vo Flámsku, 28,2 % vo Valónsku a 10,8 % v regióne Brusel, viaceré z nich však vyvíjajú svoje činnosti naprieč regiónmi federácie.

Primárnou oblasťou ich záujmu je výskum a vývoj v oblasti obrany. Takmer tri štvrtiny (72 %) spoločností, ktoré chcú expandovať do obranného sektora, plánujú vyrábať obranné systémy, komponenty a softvér a 43 % sa zameriava na vývoj nových technológií.

Takmer všetky firmy (96 %) sa zameriavajú na produkty s dvojakým použitím, vhodné pre civilné aj vojenské aplikácie.

Tretina (32,8 %) zainteresovaných spoločností vyjadrila nádej, že do piatich rokov vygeneruje viac ako 10 % svojich príjmov práve vďaka spojeniu s obranným sektorom.

Podľa denníka The Brussels Times však firmy čelia trom hlavným výzvam. Po prvé, 62,6 % respondentov považuje sektor obrany za zložitý, ktorý si vyžaduje viac konzultácií s úradmi. Po druhé, vyše 25 % podnikov so záujmom o sektor obrany uvádza ťažkosti so zabezpečením dostatočného financovania a do tretice, 19,5 % z nich verí, že bude potrebovať pomoc pri vývoze svojich produktov.

Prekážkou je aj nedostatok certifikácií, ktoré poskytujú prístup k dôverným informáciám počas výberových konaní.

Belgické úrady plánujú zvýšiť rozpočtové výdavky na obranu najskôr na 2 % a potom na úroveň 5 %, čo je cieľom NATO, do ktorého Belgicko patrí. Uprostred súčasnej napätej geopolitickej klímy to z obranného sektora robí veľmi atraktívneho partnera pre mnohé domáce spoločnosti. (TASR)

Ako Merz uviedol na spoločnej tlačovej konferencii s holandským premiérom Dickom Schoofom, Rusko v uplynulých dňoch „cieľavedome a bezohľadne“ útočilo na civilné obyvateľstvo Ukrajiny početnými dronmi a riadenými strelami.

Merz označil rozsiahle ruské útoky za „teror proti civilistom“ a zdôraznil, že „v žiadnom prípade nejde o primeranú reakciu“ na „veľmi presné“ ukrajinské útoky na ruské vojenské letiská.

V pondelok Rusko zaútočilo na Ukrajinu 322 vzdušnými prostriedkami, pričom ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 284 z nich.

Pri útokoch na Kyjev bola poškodená aj budova v blízkosti delegácie EÚ na Ukrajine. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha vyzval po masívnych náletoch na neodkladné prijatie nových silných sankcií voči Rusku. (SITA, Ukrajinská pravda)