V Česku ukončilo výcvik 18 ukrajinských pilotov

Nechcel hodnotiť, ako by to mohlo ovplyvniť vojnu na Ukrajine. Podotkol tiež, že napriek únave z viac než tri roky trvajúcej ruskej agresie sú Ukrajinci odhodlaní vzdorovať.

„Nie sme v súťaži vojen. Kľúčové je predísť eskalácii a destabilizácii v regióne. A nezabudnime, že Irán je krajina, ktorá dodáva zbrane Rusku,“ podotkol. Na otázku, či je Ukrajina rada, že Izrael na Irán zaútočil, priamo neodpovedal.

V panelovej diskusii s ním okrem iných bol aj americký diplomat Kurt Volker, ktorý bol veľvyslancom USA pri NATO za vlády Georgea W. Busha. Podľa neho je na hodnotenie príliš skoro, no mohlo by to Ukrajinu ovplyvniť jedným aj druhým smerom. Jedna možnosť je, že jej to nijako nepomôže.

Avšak, ak by Izrael v útokoch pokračoval a Irán by v reakcii použil konvenčné vojenské sily, mohlo by to donútiť USA, aby sa do konfliktu priamo zapojili. V takom prípade by to Irán podľa neho oslabilo v dodávaní výzbroje Rusku.

Sybiha na otázku, ako dlho ešte môže Ukrajina pokračovať vo vojne s Ruskom, odpovedal, že si nemôžu vyberať. „Je to existenčná vojna. Áno, ľudia sú unavení, ale sme pripravení odolať a ľudia prístup (prezidenta Volodymyra) Zelenského podporujú. Nikdy neprijmeme mier za každú cenu,“ vyhlásil. Dodal, že po troch rokoch agresie neverí na žiadne zázraky.

Zdôraznil, že podľa informácií ukrajinských tajných služieb Rusko začalo pripravovať strategické rezervy. To podľa neho znamená, že neuvažujú už len v rozmeroch boja na Ukrajine. „Takže je to globálna hrozba a na to, aby sme túto vojnu zastavili, potrebujeme plnú diplomatickú mobilizáciu. Keďže Putin rozumie len sile, sú v tejto chvíli veľmi dôležité sankcie,“ podotkol.

Na otázku, či Kyjev na dosiahnutie mieru nevyhnutne potrebuje amerického prezidenta Donalda Trumpa, odpovedal: „Samozrejme. Recept je veľmi jednoduchý. Líderstvo a zapojenie americkej strany, zvýšenie ceny za pokračovanie vojny pre Rusko, čím myslím sankcie, izoláciu a zmrazenie aktív a tretím bodom je posilnenie Ukrajiny... Skutočne veríme, že máme šancu dosiahnuť prímerie a mier tento rok,“ povedal ukrajinský minister.

Volker si však nemyslí, že k mierovej dohode v tomto roku dôjde. Prímerie za možné už považuje. Súhlasí s tým, že rola Trumpa je v ňom podstatná. „Nemyslím si, že na Ukrajine bude mier, a to z jednoduchého dôvodu. Putin má maximalistické ciele týkajúce sa vyhladenia Ukrajiny ako suverénneho štátu a ako ľudí s národnou identitou. A on sa nezmení,“ vysvetlil svoj postoj americký diplomat.

Informovala o tom agentúra TASS. Ruský vojenský súd jeho činy vyhodnotil ako terorizmus. 

Ukrajinec Vadym Tračuk sa podľa ruskej tajnej služby FSB v roku 2022 pripojil k teroristickému hnutiu vytvorenému pracovníkmi spravodajského riaditeľstva ukrajinského ministerstva obrany. Rusko akcie partizánov a príslušníkov ukrajinských síl na okupovanom ukrajinskom území označuje za terorizmus.

Tračuk podľa FSB vykonával okrem iného sledovanie, pomáhal skladovať zbrane, muníciu a výbušniny a tiež vyrábal výbušné zariadenia. Vlani v apríli sa pripojil k plánovanému útoku proti okupačným predstaviteľom mestskej správy v Enerhodare, Rusi ale muža zadržali. (ČTK)

Švédsky premiér to povedal počas spoločnej tlačovej konferencie so šéfom NATO Markom Ruttem v Štokholme.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Na nadchádzajúcom summite NATO v holandskom Haagu na konci júna plánuje Aliancia predstaviť návrh, aby členské štáty na obranu vynakladali celkovo päť percent svojho HDP. Z tejto sumy by malo ísť 3,5 percenta priamo na základné vojenské výdavky a ďalších 1,5 percenta na investície súvisiace s obranou a bezpečnosťou.

Švédsko, ktoré je spolu s Fínskom najnovším členom NATO, v súčasnosti vynakladá na obranu približne 2,7 percenta svojho HDP. V tomto roku oznámilo, že do roku 2030 chce dosiahnuť úroveň 3,5 percenta HDP v oblasti obranných výdavkov.

„Dodatočných 1,5 percenta bude smerovať na oblasti súvisiace s obranou – civilnú obranu, kybernetickú bezpečnosť a ďalšie dôležité oblasti,“ doplnil Kristersson.

Diskusia o potrebe zvyšovania obranných rozpočtov sa zintenzívnila po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 a po nástupe Trumpa do funkcie amerického prezidenta v januári tohto roka. Trump dal jasne najavo, že USA už nie sú ochotné byť hlavným garantom bezpečnosti v Európe, a vyzýva európskych spojencov, aby do obrany investovali päť percent HDP ročne. (TASR)

Svojim koaličným partnerom pripomína prijaté uznesenie v parlamente. „Uznesenie nielen odporúča, ale zaväzuje vládnych predstaviteľov, aby nepodporili sankcie proti Rusku. Uznesenie NR SR hovorí o tom, ako by mala a nemala vláda konať,“ zdôraznil Danko, ktorý verí ostatným slovám premiéra Fica o nepodporení ruských sankcií.

„Ja si neviem predstaviť, že nám EÚ zakáže nakupovať ruské jadrové palivo, ktoré sa nedá nahradiť. Že nás odstrihnú od ruských surovín. My si nemôžeme dovoliť úplne odstrihnúť sa od ruských energií, lebo by nám niekoľkonásobne zdraželi energie. Miesto toho čo platíme dnes 100 eur budeme platiť 400 eur. Bude to katastrofa,“ povedal Danko.

Európska únia chce v rámci 18. sankčného balíka proti Ruskej federácii okrem iného znížiť cenový strop na globálny vývoz ropy z Ruska či navrhnúť opatrenia na nedovolenie opätovného sprevádzkovania nefunkčného plynovodu Nord Stream.

Fico už avizoval, že nový sankčný balíček týkajúci sa aj energetiky bude vetovať, ak nesplní Európska komisia isté podmienky.

„Slovenská republika nepodporí pripravovaný 18. sankčný balík proti Ruskej federácii, pokiaľ jej Európska komisia neposkytne reálne riešenie krízovej situácie, do ktorej sa Slovensko dostane po úplnom zastavení dodávok plynu, ropy a jadrového paliva z Ruska,“ napísal na sociálnej sieti premiér Fico. (SITA)

"Putin rozumie len sile," uviedol na bezpečnostnej konferencii Globsec v Prahe.

Sybiha pripomenul, že budúci týždeň to bude 100 dní, čo Ukrajina prijala americký návrh na plnohodnotné a bezpodmienečné prímerie. Rusko ho neprijalo. Šéf ukrajinskej diplomacie považuje za potrebné zvýšiť tlak prostredníctvom silnejších sankcií.

Navrhovaný ďalší sankčný balík Európskej únie okrem iného zahŕňa ďalšie zníženie existujúceho cenového stropu na ruskú ropu prepravovanú po mori zo súčasných 60 dolárov na 45 dolárov za barel. Podľa Sybihu by bolo adekvátne znížiť strop až na 30 dolárov. Zasiahnuť je podľa neho potrebný tiež ruský bankový systém.

Rusko podľa ukrajinského ministra nezmenilo rétoriku, čo sa potvrdilo aj na rokovaniach delegácií v Istanbule. "Ich jazyk je jazykom ultimát a kapitulácie," poznamenal Sybiha. Ruská hrozba je podľa neho globálna. Sybiha tiež zdôraznil nutnosť návratu deportovaných detí. Odpoveďou Ruska na ukrajinské mierové návrhy i kolektívne mierové snahy sú podľa šéfa diplomacie ďalšie eskalácie a teror.

Bývalý osobitný splnomocnenec USA pre Ukrajinu Kurt Volker uviedol, že dôležitý je ekonomický tlak a tiež to, aby Ukrajina mala pokračujúce dodávky zbraní a munície, a to aj zo Spojených štátov. Neočakáva rýchle dosiahnutie úplného mieru vzhľadom na Putinov prístup.

V americkom Senáte získala širokú nadstranícku podporu iniciatíva republikánskeho senátora Lindseyho Grahama. Návrh predpokladá až 500-percentné dovozné sankcie na krajiny, ktoré nakupujú ruské ropné a energetické produkty. Graham takýto postup považuje za páku proti Putinovi pre prípad, že by odmietal napredovať v ceste k mieru.

Podľa Volkera ide o krok správnym smerom, v doterajších sankciách boli zahrnuté rôzne výnimky. Zároveň je potrebné postihnúť tých, ktorí pomáhajú Rusku zavedené sankcie obchádzať, myslí si. Aj on spomenul nutnosť nízkeho cenového stropu na ruskú ropu.

Francúzsky minister pre európske záležitosti Benjamin Haddad uviedol, že jediným možným postupom je pokračovať v tlaku na Rusko a zároveň vo vojenskej podpore Ukrajiny, ktorá by sa mala navýšiť. Európania sú naň podľa neho pripravení.

Taktiež on hovoril o znížení cenového stropu na ruskú ropu aj na vyšších postihoch proti takzvanej ruskej flotile, čo sú zahraničné plavidlá, ktoré prepravujú ruské ropné produkty a Moskva tak cez ne obchádza existujúce exportné obmedzenia. (ČTK)

Na sociálnej sieti X o tom informovalo Stále zastúpenie Česka pri EÚ. Európska komisia navrhla predĺžiť mechanizmus do 4. marca 2027. Rozhodnutie bude oficiálne prijaté v najbližších týždňoch, uviedla Rada EÚ, ktorá zastupuje členské štáty.

Ministri budú tiež debatovať o tom, čo by mohlo nasledovať, keď sa vojna na Ukrajine skončí, a ako by mal vyzerať proces návratu Ukrajincov do vlasti.

Na sieti Telegram to uviedlo ukrajinské letectvo. Zranených zatiaľ úrady neohlásili. Pri iných ruských úderoch v Charkovskej a Sumskej oblasti vo štvrtok zahynul najmenej jeden človek, ďalších deväť ľudí utrpelo zranenia, uvádza dnes zverejnená bilancia miestnych úradov.

Podľa ukrajinského letectva vyslalo Rusko v noci na dnes na Ukrajinu štyri strely Iskander a 55 bezpilotných prostriedkov vrátane klamlivých cieľov. "Protivzdušná obrana na severe, východe a juhu krajiny zostrelila 43 nepriateľských dronov Šahíd a ďalších typov. Paľbou ich zničila 28, ďalších 15 zmizlo z radarov či bolo odrazených elektronickým bojom, "uviedlo letectvo.

Ukrajinské letectvo však tiež tvrdí, že zaznamenalo útoky na deviatich miestach, ktorým nedokázalo zabrániť. Podrobnosti o týchto úderoch ale neuviedlo.

Dnes aktualizovaná ukrajinská bilancia štvrtkových ruských útokov uvádza, že ruské sily zaútočili na viac ako 35 obcí a osád v Chersonskej oblasti, kde zabili jedného človeka a ďalších sedem zranili. Tamojší oblastný šéf Oleksandr Prokudin na telegrame napísal, že úderu čelilo aj mesto Cherson. Ruské údery zasiahli obytné oblasti a tiež kritickú infraštruktúru, zničili štyri byty, 13 domov a tiež čerpaciu stanicu.

V Sumskej oblasti, kde ruské sily hlásia postup, zaznamenali ukrajinské úrady v 25 obciach vyše 50 útokov dronov, delostrelectva a navádzaných leteckých bômb. V Mykolajivskom zhromaždení pri útoku dronov utrpeli zranenia 88-ročná a 57-ročná žena. Hromada je administratívna jednotka zahŕňajúca napríklad mesto a priľahlé dediny. (ČTK)

Ak sa existujúce inštitucionálne rámce ukážu ako nedostatočné alebo reagujúce príliš pomaly, treba sa podľa neho uchýliť k novým formátom, ako je koalícia európskych krajín, ktoré podporujú Ukrajinu na bojisku aj pri rokovacom stole.

Koalícia si podľa Lipavského kladie za cieľ ukázať, že Európa je pripravená viesť, vyvíjať tlak na Rusko a spoločne so Spojenými štátmi vytvárať cestu k prímeriu a bezpečnej budúcnosti pre Ukrajinu. "Česká republika je hrdá na to, že je súčasťou tohto úsilia," povedal.

Podpora Ukrajiny nie je charita, ale strategická nevyhnutnosť, poznamenal tiež Lipavský. "Je to investícia do našej kolektívnej bezpečnosti, prosperity a dôveryhodnosti. Silná a suverénna Ukrajina je nevyhnutná pre stabilnú Európu, "povedal. Reakcia Európy na ruskú agresiu na Ukrajine podľa neho bude utvárať budúcnosť európskej bezpečnosti, silu transatlantického partnerstva a stabilitu globálneho poriadku na nadchádzajúce desaťročia.

Európa musí na Rusko vyvíjať tlak, zásadným nástrojom sú sankcie, uviedol ďalej Lipavský. Spomenul tiež český návrh na obmedzenie pohybu ruských diplomatov v schengenskom priestore, pre ktorý Lipavský postupne získava podporu členských krajín Európskej únie. "Bohužiaľ, stále existuje určitá neochota byť voči Kremľu rozhodnejšia," dodal.

Lipavský dnes bude v Prahe rokovať s ukrajinským ministrom zahraničia Andrijom Sybihom, v Černínskom paláci sa spoločne stretnú so zástupcami českých firiem a neziskových organizácií, ktoré pomáhajú na Ukrajine. Český minister sa dnes na okraj Globsecu stretne tiež so svojím estónskym či bulharským náprotivkom, stretnúť sa má aj s predstaviteľom Vatikánu alebo francúzskym ministrom pre európske záležitosti.

Ukrajina bola témou konferencie už vo štvrtok, keď na začatí on-line prehovoril Zelenskyj. Prezident Petr Pavel zdôraznil nutnosť nenechať Ukrajinu padnúť. Krajina pokračuje v odvážnom boji za svoju slobodu, nezávislosť a bezpečnosť celej Európy, povedal. (ČTK)