Rusko odovzdalo Ukrajine ďalších 1 200 tiel padlých

„Ďalších 1245 tiel sa vrátilo na Ukrajinu: repatriačná časť istanbulských dohôd je dokončená,“ uviedlo ukrajinské koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami.

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov na sociálnej sieti Facebook upresnil, že Kyjev za uplynulý týždeň obdržal viac než 6000 tiel.

Na rokovaniach v Istanbule, ktoré sa uskutočnili 2. júna, sa znepriatelené strany dohodli na veľkej výmene vojnových zajatcov, ku ktorej potom postupne došlo v uplynulých dňoch. Dohody o odovzdaní tiel padlých vojakov a výmene zajatcov sú jedinými dohodami, ktoré vyplynuli z dvoch kôl rusko-ukrajinských mierových rokovaní v Istanbule.

Ruské ministerstvo obrany podľa AFP uviedlo, že v poslednej fáze výmeny bolo odovzdaných 1248 tiel, teda o tri viac, ako uviedol Kyjev. Ruské ministerstvo tiež vyhlásilo, že „naplnilo dohodu“. Moskva je podľa rezortu obrany pripravená odovzdať ďalších 2239 tiel padlých vojakov, čo je ponuka nad rámec toho, na čom sa strany dohodli na rokovaniach v Turecku.

Rusko oznámilo, že výmenou dostalo od Ukrajiny 51 padlých ruských vojakov. Ukrajina počas týchto výmen odovzdala celkovo 78 tiel. (TASR)

EÚ tak reagovala na amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vyhlásil, že je otvorený tomu, aby sa sprostredkovateľom medzi Teheránom a Tel Avivom stal šéf Kremľa Vladimir Putin.

„Nedávno bola uzavretá dohoda o partnerstve medzi Ruskom a Iránom, ktorá signalizuje prehlbujúcu sa spoluprácu v rôznych oblastiach, vrátane zahraničnej politiky a obrany. Vzhľadom na to nemôže byť Rusko objektívnym sprostredkovateľom,“ povedal hovorca EÚ pre zahraničnú politiku Anouar El Anouni.

Ruský prezident v piatok telefonoval s iránskym náprotivkom Masúdom Pezeškijánom a izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a podľa vyhlásenia Kremľa odsúdil izraelské útoky na Irán. Putin v telefonáte s Netanjahuom povedal, že je pripravený poskytnúť „sprostredkovateľské služby s cieľom zabrániť ďalšej eskalácii napätia“.

Trump, ktorý v sobotu telefonoval s ruským prezidentom o konflikte na Blízkom východe, povedal, že je otvorený tomu, aby sa sprostredkovateľom medzi Iránom a Izraelom stal práve Putin. „Je pripravený. Volal mi preto. Dlho sme sa o tom rozprávali,“ oznámil Trump.

Irán a Rusko v uplynulých rokoch intenzívne spolupracujú vo vojenskej oblasti. Kyjev a Západ obviňujú Teherán, že poskytuje Rusku drony pre vojnu na Ukrajine. Irán opakovane odmietol tieto obvinenia a tvrdí, že sa nepostavil na žiadnu stranu konfliktu. Západ uvalil sankcie voči Rusku a Iránu, ktorých vlády podľa AFP čoraz viac koordinujú svoju diplomatickú a hospodársku politiku. V januári uzavreli Rusko a Irán zmluvu o strategickom partnerstve. (TASR)

Podľa uvedeného zdroja Lynch 6. mája navštívil nemecké ministerstvo hospodárstva, kde hovoril o svojom pláne na nákup, opravu a spustenie minimálne Nord Stream 1, prvej vetvy plynovodu z Ruska do Nemecka, cez ktorý Rusko dodáva plyn do Európy. V septembri 2022 došlo na plynovode k rozsiahlej havárii a odvtedy nie je v prevádzke. 

Informuje o tom nemecký denník Die Zeit.

Lynch má záujem aj o Nord Stream 2, druhú vetvu plynovodu na dodávku plynu z Ruska do Nemecka, ktorá bola tiež súčasťou sabotáže v septembri 2022. Nord Stream 2 nikdy nebol plne funkčný. Najprv na jeho výstavbu v Spojených štátoch uvalili sankcie a potom Nemecko nevydalo licenciu na jeho prevádzku z dôvodu rozsiahlej ruskej invázii na Ukrajinu.

Americký investor však už podal žiadosť americkému Úradu pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC) o zrušenie sankcií voči plynovodu Nord Stream 2. Argumentuje, že spustenie plynovodu Nord Stream 2 na základe americkej licencie by údajne „derusifikovalo“ plynovod a „zabezpečilo americký vplyv na európsku energetickú infraštruktúru“.

Lynch má v Rusku silné obchodné kontakty. V krajine žil približne 20 rokov a podieľal sa na nákupe aktív ruských spoločností, ako sú Sberbank či Jukos. (SITA)

Rokovania sú dlhšie, ako sa pôvodne predpokladalo, a Európa sa musí pripraviť na vojnu pokračujúcu celé leto, povedal Alexander Stubb na konferencii s lídrami Estónska a Lotyšska.

"Nevidím možnosť, že by sa tento konflikt skončil prímerím v najbližších niekoľkých mesiacoch. Bohužiaľ, je pred nami vojnové leto," vyhlásil Stubb počas každoročnej konferencie Kultaranta, na ktorú tento rok pozval svojich náprotivkov z Lotyšska a Estónska, Edgarsa Rinkévičsa a Alara Karisa.

Dodal, že pôvodne optimisticky usudzoval, že by prímerie mohlo platiť napríklad už od mája.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Fínsky prezident: Diskutovať o tzv. červených čiarach Ruska je zbytočné Čítajte 

Stubb, ktorý je ako jeden z mála európskych štátnikov v kontakte s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, poznamenal, že Rusko opakuje požiadavku na uznanie ukrajinského polostrova Krym a časti východnej Ukrajiny za svoje územia. To je pre Kyjev aj všetky európske krajiny de iure neprijateľné a požiadavku rokovania komplikuje, uviedol Stubb.

Pobaltské a škandinávske krajiny sú za zosilnenie európskeho tlaku na Rusko prostredníctvom tvrdších sankcií s cieľom prinútiť Moskvu k rýchlejším rokovaniam.

Vzájomné kontakty delegácií oboch krajín v Istanbule viedli v minulých týždňoch len k zhode na výmene zajatcov, prímerie navrhované USA a Ukrajinou však Rusko odmieta a namiesto toho zosilňuje svoje vzdušné útoky a hlási dobývanie ďalších dedín na východe Ukrajiny. (ČTK)

Existujúce dlhodobé zmluvy by museli byť postupne zrušené do 1. januára 2028. Informáciu priniesol v pondelok denník Financial Times, pričom sa odvolal na návrhy, ktoré má Komisia oficiálne predložiť 17. júna.

Zákaz nových zmlúv podľa denníka nadobudne účinnosť okamžite po schválení návrhu Radou EÚ. Krátkodobé zmluvy na plyn dodávaný potrubím aj skvapalnený zemný plyn (LNG) sa majú ukončiť do roku 2026.

Denník zdôraznil, že Komisia presadzuje túto iniciatívu v rámci obchodnej, nie zahraničnej politiky. Tento rozdiel je významný.

Rada pre zahraničné veci prijíma rozhodnutia len konsenzom, čo umožňuje Maďarsku a Slovensku zablokovať návrhy Komisie, zatiaľ čo Rada pre obchod funguje na základe hlasovania kvalifikovanou väčšinou, čo značne sťažuje zablokovanie tohto opatrenia. (TASR)

O získaní ďalších tiel vojakov informoval ukrajinský koordinačný štáb pre otázky zaobchádzania s vojnovými zajatcami. Celkovo Rusko podľa servera RBK Ukrajina vrátilo na Ukrajinu 6057 tiel.

"Dnešok je poslednou fázou repatriácie padlých vojakov," cituje agentúra Reuters ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova.

"Od minulého týždňa, keď sa začali uplatňovať istanbulské dohody, sme dokázali získať späť vyše 6000 tiel," dodal.

Rusko na rokovaní v Turecku uviedlo, že je pripravené vydať Ukrajine telá viac ako 6000 vojakov a prijať od Ukrajiny akýkoľvek počet padlých Rusov. Šéf ruskej delegácie Vladimir Medinskij v pondelok povedal, že Rusko Ukrajine odovzdalo celkovo 6060 tiel. Od Ukrajiny, proti ktorej štvrtým rokom vedie vojnu, získalo 78 tiel svojich vojakov.

Ruské ministerstvo obrany zároveň v pondelok oznámilo, že je pripravené odovzdať Kyjevu pozostatky ešte 2 239 padlých Ukrajincov.

Zástupcovia oboch znepriatelených krajín sa v Istanbule dohodli aj na prepustení viac ako 1000 vojnových zajatcov na oboch stranách, ktorí sú zranení alebo mladší ako 25 rokov. Výmeny sa odohrali v minulých dňoch, ani jedna z krajín však neuviedla, koľko ľudí si presne odovzdali. (ČTK)

Ursula von der Leyenová vyjadrila solidaritu s Kanadou, ktorá bojuje s ničivými lesnými požiarmi. Pripomenula, že svet dnes čelí vojnám, „o ktorých sme si mysleli, že patria do histórie“, a že ho čoraz viac formuje globálna konkurencia. Preto je samit v Kanade podľa nej definovaný „geoekonomikou“ a geopolitikou súčasne.

Prvou z priorít je podľa Leyenovej potreba riešiť neistotu spojenú s nestálosťou globálnej ekonomiky.

Ako druhú prioritu označila ekonomická bezpečnosť, lebo všetky krajiny G7 čelia agresívnym obchodným praktikám netrhových ekonomík, od nadmernej priemyselnej kapacity až po využívanie ekonomických závislostí ako zbrane. Tu krajiny G7 tiež musia reagovať spoločne a ukončiť éru „globalizmu bez mantinelov“. Znamená to diverzifikovať a posilniť dodávateľské reťazce v oblasti surovín, spoločne čeliť netrhovým politikám a praktikám a riešiť deformácie v kľúčových sektoroch, ako je oceľ či farmaceutické výrobky.

Za tretí dôležitý bod šéfka EK označila prechod od „geoekonomiky“ ku geopolitike, kde dominuje vojna na Ukrajine. Uviedla, že treba vyvinúť väčší tlak na Rusko, aby súhlasilo s prímerím, rokovaniami a ukončením vojny a ako účinný tlak vníma sankcie. Skonštatovala, že v dôsledku súhrnných sankcií G7 a EÚ klesli ruské príjmy z ropy a plynu od začiatku vojny takmer o 80 %.

„EÚ a jej členské štáty doteraz pre Ukrajinu zmobilizovali takmer 150 miliárd eur. Ako skupina G7 musíme naplánovať väčšiu podporu na rok 2026 a aj neskôr,“ vysvetlila Leyenová.

Štvrtou prioritou samitu z pohľadu EÚ budú podľa nej diskusie o Blízkom východe a vyhrotená situácia po izraelských útokoch na Irán. (TASR)