Nočný iránsky úder na Izrael zabil troch ľudí a niekoľko desiatok ich zranil, píšu izraelské médiá

Rozhodol sa tak v súvislosti s ozbrojenou konfrontáciou medzi svojím susedom a Izraelom.

"Hraničné priechody sú dočasne uzavreté. Týka sa to okresov Čaghí, Gvádar, Keč, Pandžgúr a Vášuk," povedal AFP vysokopostavený úradník z provincie Balúčistán, ktorá susedí s Iránom.

Obchod medzi oboma krajinami ale naďalej pokračuje, uviedol iný úradník z Čaghí.

„Nemocnica Farabi v meste Kermánšáh na západe Iránu sa stala terčom agresívnych útokov izraelského režimu,“ povedal hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí. Dodal, že „útoky na nemocnice ako aj na obytné oblasti sú hrubým porušením medzinárodného práva a vojnovým zločinom“.

V prvotných správach iránskych médií sa uvádzalo, že nemocnica bola vážne poškodená v dôsledku útoku, ktorého terčom však podľa týchto skorších informácií mala byť dielňa v jej blízkosti.

„Po útoku sionistického zločineckého režimu na dielňu v meste Kermánšáh utrpela vážne škody aj (susedná) nemocnica Farabi," informovala iránska tlačová agentúra Tasnim. Agentúra Fars zase zverejnila video z nemocnice, zachytávajúce porozbíjané sklo, zrútené stropy a rozsiahle škody v izbách pre pacientov. (TASR)

Izraelské ministerstvo pre cestovný ruch dodalo, že spustilo virtuálnu kanceláriu, ktorá ponúka informačné služby turistom v Izraeli 24 hodín denne a sedem dní v týždni prostredníctvom digitálnych kanálov, ktoré sú dostupné v hebrejčine i v angličtine.

Rezort uviedol, že je v kontakte so zainteresovanými stranami v cestovnom ruchu vrátane hotelov a iných poskytovateľov ubytovania, aby pomohol turistom s ubytovaním a s ich ďalšími potrebami.

„Snažíme sa tiež pomôcť turistom a predstaviť im aktuálne dostupné možnosti pre držiteľov zahraničných pasov, ako opustiť Izrael cez pozemné hraničné priechody cez Jordánsko a Egypt, ktoré zostali otvorené,“ presnil hovorca izraelského ministerstva pre cestovný ruch. (TASR)

K odsúdeniu izraelských útokov na iránske jadrové zariadenia vyzval Irán Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE), ktorá mimoriadne zasadá na žiadosť Teheránu.

„Nemecko, Francúzsko a Anglicko by mali veľmi jasne odsúdiť zločiny sionistického režimu, najmä proti jadrovému komplexu Natanz,“ vyhlásil hovorca iránskeho ministerstva Esmáíl Bakájí. Európske mocnosti by sa podľa hovorcu mali sústrediť na zastavenie agresie a vyvodiť zodpovednosť voči Izraelu.

Šéf MAAE Rafael Grossi v pondelok na mimoriadnom zasadnutí rady uviedol, že od piatku nedošlo v iránskom zariadení v Natanze k „žiadnym ďalším škodám“. Úroveň rádioaktivity mimo závodu v Natanze „zostala nezmenená a na normálnej úrovni, čo naznačuje, že nedošlo k žiadnemu vonkajšiemu radiačnému vplyvu,“ dodal Grossi. (TASR)

Ursula von der Leyenová vyjadrila solidaritu s Kanadou, ktorá bojuje s ničivými lesnými požiarmi. Pripomenula, že svet dnes čelí vojnám, „o ktorých sme si mysleli, že patria do histórie“, a že ho čoraz viac formuje globálna konkurencia. Preto je samit v Kanade podľa nej definovaný „geoekonomikou“ a geopolitikou súčasne.

Prvou z priorít je podľa Leyenovej potreba riešiť neistotu spojenú s nestálosťou globálnej ekonomiky.

Ako druhú prioritu označila ekonomická bezpečnosť, lebo všetky krajiny G7 čelia agresívnym obchodným praktikám netrhových ekonomík, od nadmernej priemyselnej kapacity až po využívanie ekonomických závislostí ako zbrane. Tu krajiny G7 tiež musia reagovať spoločne a ukončiť éru „globalizmu bez mantinelov“. Znamená to diverzifikovať a posilniť dodávateľské reťazce v oblasti surovín, spoločne čeliť netrhovým politikám a praktikám a riešiť deformácie v kľúčových sektoroch, ako je oceľ či farmaceutické výrobky.

Za tretí dôležitý bod šéfka EK označila prechod od „geoekonomiky“ ku geopolitike, kde dominuje vojna na Ukrajine. Uviedla, že treba vyvinúť väčší tlak na Rusko, aby súhlasilo s prímerím, rokovaniami a ukončením vojny a ako účinný tlak vníma sankcie. Skonštatovala, že v dôsledku súhrnných sankcií G7 a EÚ klesli ruské príjmy z ropy a plynu od začiatku vojny takmer o 80 %.

„EÚ a jej členské štáty doteraz pre Ukrajinu zmobilizovali takmer 150 miliárd eur. Ako skupina G7 musíme naplánovať väčšiu podporu na rok 2026 a aj neskôr,“ vysvetlila Leyenová.

Štvrtou prioritou samitu z pohľadu EÚ budú podľa nej diskusie o Blízkom východe a vyhrotená situácia po izraelských útokoch na Irán. (TASR)

Rezort diplomacie o tom informuje na sociálnej sieti.

Logistický proces organizuje ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v spolupráci s ministerstvom obrany a ministerstvom vnútra. „Prvý let by mal na bratislavské letisko doraziť už dnes vo večerných hodinách,“ potvrdilo ministerstvo zahraničných vecí.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) informoval, že jeden z dvoch evakuačných letov priletí v pondelok z Ammánu okolo 18:00 na bratislavské letisko. Na palube má byť 91 ľudí. V utorok v približne rovnakom počte priletí lietadlo z Cypru.

„Keďže konflikt medzi Iránom a Izraelom je pomerne intenzívny, využili sme naše štátne lietadlá. Letka ministerstva vnútra spolu s lietadlami ministerstva obrany vykonávajú v týchto hodinách evakuačný let,“ spresnil Šutaj Eštok.

Rezort diplomacie v nedeľu potvrdil, že je v kontakte so všetkými občanmi Slovenska na Blízkom východe, zaevidovanými v dobrovoľnej registrácii ministerstva a usmerňuje ich k ďalšiemu postupu. Upozornil, že bezpečnostná situácia v regióne sa rýchlo mení a prioritou je preň zabezpečiť ochranu zdravia a životov občanov Slovenska, na čom aktívne pracuje. (TASR)

Kac v reakcii na nočné iránske útoky najskôr vyhlásil, že obyvatelia Teheránu "za ne zaplatia, a to čoskoro". Neskôr ale uviedol, že "chce vyjasniť zrejmú vec".

Izrael "nemá v úmysle fyzicky ubližovať obyvateľom Teheránu, tak ako to ľuďom v Izraeli robí vražedný diktátor", napísal v narážke na Irán. "Obyvatelia Teheránu budú nútení znášať náklady diktatúry a evakuovať sa z miest, kde bude potrebné udrieť na ciele režimu a bezpečnostnú infraštruktúru v Teheráne," dodal Kac.

Už v nedeľu vyhlásil, že sa Teherán premení na Bejrút, ktorý Izrael rozsiahlo bombardoval v minulom roku. (ČTK)

Najvyššie postavený predstaviteľ súdnictva v Iráne Gholám-Hosejn Mohsení Ežejí v pondelok vyzval na rýchle súdne procesy s osobami odsúdenými za špionáž pre Izrael. S odvolaním sa na iránske médiá o tom v pondelok informovala agentúra AFP.

„Ak je osoba zadržaná, pretože má väzby na sionistický režim a spolupracovala s ním, jej súdny proces a odsúdenie musia byť vykonané veľmi rýchlo, v súlade so zákonom a vzhľadom na vojnové podmienky,“ povedal Ežejí podľa tlačovej agentúry Tasnim.

Iránske médiá v nedeľu informovali, že polícia v provincii Alborz, ležiacej západne od Teheránu, zadržala dve osoby podozrivé z väzieb na izraelskú tajnú službu Mosad. O niekoľko hodín neskôr Izrael oznámil zadržanie dvoch svojich občanov.

Medzičasom predstavitelia iránskej justície v pondelok oznámili, že obesili muža zadržaného v roku 2023 a odsúdeného za to, že bol agentom Mosadu.

Podľa správ izraelských a západných médií sa Mosad podieľal aj na prebiehajúcej útočnej operácii Izraela v Iráne. Rôzne zdroje, napr. The Washington Post, Times of Israel a Financial Times, uvádzajú, že Mosad údajne v predstihu umiestnil tajné zásobníky zbraní, dronov a sabotážnych zariadení priamo na iránske územie. Tieto zariadenia mali pomôcť narušiť protivzdušnú obranu islamskej republiky ešte pred vzdušnými útokmi izraelského letectva.

Podľa izraelských analytikov ide o zmenu paradigmy, keď Mosad údajne prvýkrát v takom rozsahu koordinoval tajné pozemné operácie v hlbokom vnútrozemí Iránu. „Ide o kombináciu spravodajských schopností, sabotáží a prípravy bojového poľa pre letecké útoky. Je to ukážka hybridnej vojny,“ citoval portál Atlantic Council nemenovaného vojenského analytika.

Izraelské médiá tiež naznačujú, že Mosad mohol mať účasť na likvidácii viacerých vysokopostavených iránskych veliteľov ešte pred oficiálnym začiatkom ofenzívy, ako aj na sabotáži radarových staníc a raketových batérií v okolí Teheránu. (TASR)