V Izraeli po uzavretí vzdušného priestoru uviazlo asi 40-tisíc turistov

Irán požiadal arabské štáty Perzského zálivu, aby vyvinuli tlak na amerického prezidenta s cieľom využiť jeho vplyv na Izrael a aby ten pristúpil na prímerie.

Teherán je výmenou ochotný zmierniť svoje postoje pri rokovaniach o jadrovom programe.

Denník Wall Street Journal predtým napísal, že Irán dáva prostredníctvom arabských sprostredkovateľov Izraelu a Spojeným štátom nástojčivo najavo, že chce zastaviť boje a obnoviť rokovania o svojom jadrovom programe.

Podľa nemenovaných zdrojov vyjadril Teherán otvorenosť vrátiť sa k rokovaciemu stolu, pokiaľ sa USA nezapoja do izraelských útokov na Irán, ktorých deklarovaným cieľom je zabrániť mu získať jadrovú zbraň. Teherán opakovane tvrdí, že jeho jadrový program je určený na mierové a civilné účely.

Irán v odkazoch cez sprostredkovateľov adresovaných aj Izraelu uvádza, že je v záujme oboch krajín udržať nepriateľské akcie na uzde. Arabským predstaviteľom vraj povedal, že by mohol urýchliť svoj jadrový program a rozšíriť rozsah bojov, ak sa nepodarí obnoviť rokovania so Spojenými štátmi.

Vedúci predstavitelia a diplomati štátov Perzského zálivu v snahe zabrániť rozšíreniu konfliktu medzi Iránom a Izraelom hovorili počas víkendu medzi sebou, s Teheránom, Washingtonom a ďalšími krajinami.

Reagovali na doteraz najväčšiu konfrontáciu medzi Izraelom a Iránom ako dlhoročnými úhlavnými nepriateľmi, ktorá by sa podľa ich obáv mohla vymknúť spod kontroly.

Jeden z iránskych zdrojov uviedol, že Teherán je ochotný prejaviť flexibilitu v jadrových rozhovoroch, ak sa dosiahne prímerie s Izraelom a požiadal Katar, Omán a Saudská Arábia, aby apelovali na Washington. (TASR)

„Je tam skupina vojenských cieľov, ktoré môžeme pomerne rýchlo dostať. Ak sa ju rozhodnú rozšíriť o ďalšie, napríklad vládne ciele, hospodárske ciele a podobne, bude to trvať dlhšie,“ uviedol nemenovaný izraelský predstaviteľ portálu Times of Israel.

Dodal, že cieľom Izraelu je dosiahnutie prísnejšej jadrovej dohody medzi Iránom a západnými mocnosťami.

„Izrael sa snaží spraviť dostatok škôd (na jadrovom programe) na to, aby sa mohol vrátiť k diplomacii a aby si zaistil dobrú dohodu,“ uviedol zdroj. Podľa jeho slov Teherán sprostredkovane oznámil Tel Avivu, že pokiaľ „prestane útočiť, prestanú aj oni a vrátia sa k rokovaniam“. (TASR)

Rovnako žiadajú zastavenie obohacovania uránu Teheránom. Práve obohacovaním uránu odôvodnila izraelská vláda začatie útoku na Irán minulý piatok. Tel Aviv argumentoval, že sa tak snaží zabrániť Teheránu vo vývoji jadrovej zbrane. 

"My, aktivisti iránskej občianskej spoločnosti a signatári tohto vyhlásenia, požadujeme okamžité zastavenie obohacovania uránu zo strany (iránskej) islamskej republiky, ukončenie vojenského nepriateľstva, zastavenie útokov na životne dôležitú infraštruktúru v Iráne i Izraeli a ukončenie masakrov civilistov v oboch krajinách," uviedli vo výzve uverejnenej v pondelok francúzskym denníkom Le Monde iránski aktivisti, medzi ktorými sú dve nositeľky Nobelovej ceny za mier Narges Mohammadíová a Širín Ebadíová či režisér Džafar Panahí, ktorý tento rok dostal hlavnú cenu medzinárodného filmového festivalu vo francúzskom Cannes.

Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že obohacovanie uránu nie je "záležitosťou iránskeho ľudu", ale ambíciami autoritárskeho režimu. Iránski aktivisti tiež vyzvali na rezignáciu súčasných iránskych lídrov a na začatie procesu, ktorý bol v krajine nastolený demokratické zriadenie. (ČTK)

Štvrtý deň vzájomných útokov medzi oboma krajinami si na izraelskej strane celkovo vyžiadal 24 obetí na životoch.

Podľa iránskych úradov izraelské útoky doteraz zabili najmenej 224 ľudí vrátane vysokopostavených vojenských veliteľov, jadrových vedcov a civilistov.

Úradník pôsobiaci na jednom z priechodov podľa AFP spresnil, že „na obchodné aktivity sa tento zákaz nevzťahuje“. Hranicu môžu prekročiť aj pakistanskí občania, ktorí sa chcú vrátiť z Iránu. Doplnil, že v pondelok sa očakáva návrat približne 200 pakistanských študentov.

Ako v nedeľu uviedol pakistanský minister zahraničných vecí Išák Dar, z Iránu už bolo evakuovaných 450 pakistanských pútnikov a ďalší budú nasledovať. Pútnikov evakuujú aj z Iraku, kde sú ďalšie posvätné miesta šiitského islamu.

Pakistan ako jediná moslimská krajina disponujúca jadrovými zbraňami vyjadril minulý piatok solidaritu s vládou a ľudom Iránu. Reagoval tým na izraelské útoky a pripomenul, že ani Islamabad, ani Teherán oficiálne neuznávajú štát Izrael.

Pakistanský minister obrany Chavádža Ásif v pondelok upozornil, že „svet by sa mal mať na pozore pred jadrovými kapacitami Izraela“, ktorý obvinil, že „nerešpektuje žiadnu medzinárodnú jadrovú dohodu“. AFP pripomenula, že Izrael je považovaný za jedinú jadrovú mocnosť Blízkeho východu, svoj jadrový arzenál však oficiálne nepotvrdzuje.

Hoci sa v médiách objavili špekulácie, že Pakistan by v prípade rozšírenia konfliktu mohol Irán podporiť, pakistanskí predstavitelia zdôrazňujú, že ich krajina prejavuje iba „morálnu a diplomatickú solidaritu“. (TASR)

V bunkri je údajne aj so svojou rodinou, informuje izraelský web i24 s odvolaním sa na exilový spravodajský portál Iran International.

V rámci eskalácie konfliktu izraelská armáda cielila aj na mesto Mašhad na severovýchode Iránu, ktoré sa nachádza približne 2 300 kilometrov od izraelského územia. „Ide o jednoznačný odkaz iránskemu vodcovi, že nikde v krajine nie je v bezpečí,“ uviedol nemenovaný diplomatický zdroj.

Zároveň dodal, že Izrael síce má kapacitu eliminovať Chameneího, ale rozhodol sa dať mu „poslednú príležitosť“ ukončiť iránsky program na obohacovanie uránu. Ide o požiadavku, ktorú v minulosti bez úspechu formuloval aj americký prezident Donald Trump.

Nemenovaný izraelský predstaviteľ pre denník Wall Street Journal potvrdil, že Chameneí naďalej zostáva potenciálnym cieľom v rámci izraelskej leteckej operácie. Izrael už údajne zneškodnil deväť kľúčových jadrových vedcov a niekoľko vysokopostavených generálov.

Družicová spravodajská stanica Iran International údajne získala informácie, že Chameneího blízki spolupracovníci rokujú s ruskými predstaviteľmi o vytvorení podmienok pre odchod ajatolláha a jeho rodiny z Iránu, ak sa situácia ešte zhorší. Z Moskvy údajne dostali prísľub, že v prípade eskalácie pomôže Chameneímu a jeho rodine s únikom cez bezpečný koridor.

Vlastné únikové trasy si údajne pripravujú aj iní vysokopostavení predstavitelia iránskeho režimu. Aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu v sobotu vo videopríhovore uviedol, že iránski predstavitelia si „balia kufre“. (TASR)

Očití svedkovia hlásia obrovské dopravné zápchy na výjazdových cestách z mesta. Na čerpacích staniciach sa tvoria kilometrové kolóny. Ulice v 15-miliónovej iránskej metropole sú vyľudnené a nezvyklo tiché.

DPA pripomenula, že izraelský minister obrany Jisrael Kac v pondelok v reakcii na iránske útoky, pri ktorých v Izraeli zahynuli civilisti, v statuse na sociálnej sieti X varoval, že „obyvatelia Teheránu za to zaplatia a to čoskoro“.

Mnohí Teheránčania v obave z odplaty utekajú na východ Iránu, ktorý sa zatiaľ považuje za relatívne bezpečný.

Útočiskom pre mnohých Iráncov sú aj oblasti na severe krajiny pri Kaspickom mori, ktoré sú zvyčajne obľúbené medzi dovolenkármi.

Jeden z presídlencov podľa DPA uviedol, že cesta z Teheránu do mesta Rašt v blízkosti morského pobrežia mu namiesto obvyklých asi štyroch hodín trvala tentoraz viac ako celý deň pre upchaté cesty. Dodal, že situácia so zásobovaním v Rašte sa nelíši od tej v Teheráne - obchody sú plné ľudí, ale potravín je nedostatok. Prudko vzrástli aj ceny za ubytovanie.

Iná rodina smerujúca do Turecka uviedla, že si na cestu do bezpečia musela požičať 5000 eur. (TASR)