Po ruskom útoku v Charkovskej oblasti je jeden mŕtvy a desať zranených

Gubernátor ruskej Rostovskej oblasti Jurij Sljusar na telegrame napísal, že región sa v noci stal terčom masívneho vzdušného útoku, v dôsledku ktorého na viacerých miestach vznikli požiare.

Horela elektrická rozvodňa a v obci Tacinskaja sa vznietil prístrešok na dvore súkromného domu. Obyvatelia mestečka podľa telegramového kanála Astra v noci informovali o tom, že terčom útoku sa stala tamojšia železničná stanica.

Ruské ministerstvo obrany ráno informovalo, že protivzdušná obrana nad Rostovskou oblasťou zostrelila sedem dronov. Ďalších 17 ich zneškodnila nad inými regiónmi.

Podľa agentúry Reuters holandské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že vláda v rámci platieb za americké zbrane pre krajinu brániacu sa ruskej agresii uvoľní 500 miliónov eur. Generálny tajomník NATO Mark Rutte príspevok ocenil a dodal, že očakáva peniaze aj od ďalších členských krajín.

Americký prezident Donald Trump sa snaží preniesť bremeno financovania vojenskej pomoci Ukrajine na európske štáty a v júli vyhlásil, že za ďalšie dodávky zbraní by mali platiť európski členovia NATO a Kyjev.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump dokonal obrat: Putin ho hnevá, zbrane pre Ukrajinu bude dodávať NATO Čítajte 

Reuters s odvolaním sa na svoje zdroje v piatok napísala, že aliancia vytvára nový mechanizmus, prostredníctvom ktorého by za jednotlivé dodávky zbraní, ktoré bude Ukrajina prioritne potrebovať, platili európski spojenci. Celková hodnota pomoci, ktorú chce NATO týmto spôsobom zabezpečiť, je asi desať miliárd eur.

"Cieľom je zabezpečiť Ukrajine vybavenie, ktoré naliehavo potrebuje na obranu proti ruskej agresii," uviedol Rutte. Dodal, že odoslal listy všetkým členom NATO a v skorom čase očakáva oznámenie o ďalších významných sumách na nákup zbraní.

Podobne sa v pondelok podľa Reuters vyjadril aj americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker.

Urgentná vojenská pomoc by podľa šéfa aliancie mala na Ukrajinu putovať v približne dvoch desiatkach dodávok, každá v hodnote približne 500 miliónov eur. Obsahovať majú vojenskú techniku, ktorú nie sú európske krajiny schopné dodávať v takom množstve a tak rýchlo ako Spojené štáty. Pôjde napríklad o protivzdušnú obranu či muníciu.

Rutte už v júli po návšteve Bieleho domu uviedol, že na iniciatíve sa chcú podieľať okrem iných aj Nemecko, Británia, Fínsko, Dánsko, Švédsko, Nórsko a Kanada. Naopak, Česko sa k tejto iniciatíve podľa premiéra Petra Fialu nepripojí a sústredí sa na iné cesty, ako Ukrajine pomôcť.

Rutte dodal, že nový systém doplní už existujúce spôsoby, ktorými aliancia dlhodobo podporuje Ukrajinu. (ČTK)

Od utorka budú stíhačky na vojenskej základni pri meste Miňsk Mazowiecki v strednej časti Poľska.

Agentúre DPA to povedal hovorca nemeckých vzdušných síl. Správu potvrdilo aj operačné velenie poľských ozbrojených síl.

Na zmienenej poľskej základni je už 150 vojakov nemeckých ozbrojených síl (Bundeswehr), uvádza DPA.

Nemecké vzdušné sily pomáhajú už od apríla poľským v rámci monitorovania poľského vzdušného priestoru. Doteraz však takúto podporu poskytovali Varšave len z mesta Rostock na severovýchode Nemecka.

Dočasné premiestnenie eurofighterov do Poľska, ktoré je reakciou na žiadosť Varšavy, avizoval nemecký minister obrany Boris Pistorius ešte v januári.

Lietadlá posilnia ochranu vzdušného priestoru na východnom krídle NATO, oznámila poľská armáda. V príspevku na platforme X označila opatrenie za „ďalší príklad spolupráce medzi členmi Aliancie“ a ich skutočného záväzku voči „bezpečnosti strednej a východnej Európy.“ (TASR)

„Likvidácia tohto cieľa výrazne znižuje nepriateľské palebné schopnosti na dlhé vzdialenosti a oslabuje jeho schopnosť ostreľovať pozície ukrajinských obranných síl a civilnú infraštruktúru v regióne," vyjadril sa generálny štáb.

„Tento útok opäť potvrdzuje účinnosť a presnosť ukrajinských jednotiek pri odhaľovaní a ničení kritických nepriateľských prostriedkov vrátane tých na dočasne okupovaných územiach," dodal generálny štáb.

Ukrajinské protikorupčné orgány ešte v sobotu informovali, že odhalili systém úplatkárstva spočívajúci v uzatváraní zmlúv s dodávateľskými spoločnosťami za vedome nadsadené ceny. Zapojený doň bol aj istý poslanec, ako aj jeden súčasný a jeden už odvolaný vládny činiteľ, taktiež veliteľ Národnej gardy a dvaja podnikatelia.

„V rokoch 2024–25 organizovaná zločinecká skupina systematicky spreneverovala finančné prostriedky pridelené miestnymi orgánmi na potreby obrany,“ informoval Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU). Dodal, že zmluvné sumy boli nadhodnotené tak, že úplatky predstavovali z celkovej čiastky až približne 30 percent.

Medzi obvinenými figuruje okrem poslanca aj bývalý gubernátor a súčasný šéf regionálnej správy, ako i šéf vojenskej správy mesta, veliteľ jednej z jednotiek Národnej gardy a riaditeľ a majiteľ spoločnosti na výrobu bezpilotných lietadiel. Nákupy sa týkali dronov i tzv. rušiacich zariadení.

Identita obvinených i vyšetrovaných osôb nebola zverejnená. Zmieneného poslanca vzali v pondelok do väzby na prinajmenšom dva mesiace, pričom mu stanovili kauciu na vyše 164.000 eur.

Médiá ešte v sobotu uviedli, že týmto poslancom je Olexij Kuznecov z vládnucej strany Sluha národa, za ktorú Volodymyr Zelenskyj kandidoval v prezidentských voľbách. Členstvo v strane poslancovi údajne pozastavili do ukončenia vyšetrovania. (TASR)

Trump prišiel s varovaním pár dní potom, ako minulý týždeň rozhodol o zavedení ciel na indické výrobky vo výške 25 %. Už vtedy kritizoval Indiu za nákupy vojenskej techniky a energií z Ruska.

„India nielenže nakupuje obrovské objemy ruskej ropy, ale následne veľké množstvo z nakúpenej ropy predáva na trhu za vysoký zisk,“ napísal Trump v pondelok na svojej sociálnej sieti Truth Social.

„Nezaujíma ich, koľko ľudí na Ukrajine zabije ruská vojnová mašinéria,“ dodal s tým, že z toho dôvodu výrazne zvýši clo na indické produkty vyvážané do USA.

Na akú úroveň sa clo na indické tovary, ktoré vstúpi do platnosti 7. augusta, zvýši, zatiaľ neuviedol. (TASR)

Podľa ruskej štátnej agentúry TASS to uviedlo ruské ministerstvo zahraničia. Poukázalo pritom na kroky Západu, ktoré podľa neho ohrozujú Rusko.

Spojené štáty od príslušného dohovoru odstúpili v roku 2019, ale Moskva tvrdila, že jeho podmienky naďalej dodržiava.

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov už na konci minulého roka varoval, že Moskva bude musieť upustiť od svojho moratória na rozmiestňovanie rakiet stredného a krátkeho doletu. Obvinil pritom Spojené štáty, že začali po svete tieto zbrane rozmiestňovať. Poukázal tak na údajné "destabilizujúce kroky" zo strany USA a NATO v strategickej oblasti.

"Keďže situácia sa vyvíja smerom k reálnemu rozmiestňovaniu amerických pozemných rakiet stredného a krátkeho doletu v Európe a ázijsko-pacifickom regióne, ruské ministerstvo zahraničia konštatuje, že podmienky pre zachovanie jednostranného moratória na rozmiestnenie podobných zbraní pominuli," uviedlo ministerstvo vo svojom pondelkovom vyhlásení.

Kroky Západu podľa ruskej diplomacie vedú k hromadeniu destabilizujúcich raketových schopností v regiónoch susediacich s Ruskom, čo vytvára priamu hrozbu.

Rozhodnutie o parametroch následných opatrení plánuje ruské vedenie urobiť na základe analýzy rozsahu nasadenia amerických a ďalších západných rakiet stredného a krátkeho doletu.

"Rozhodnutie o konkrétnych parametroch odvetných opatrení urobí ruské vedenie na základe medzirezortnej analýzy rozsahu nasadenia amerických a ďalších západných pozemných rakiet stredného a krátkeho doletu, ako aj celkového vývoja situácie v oblasti medzinárodnej bezpečnosti a strategickej stability," uviedlo ministerstvo.

V roku 1987 vtedajší prezident Spojených štátov Ronald Reagan a sovietsky vodca Michail Gorbačov podpísali zmluvu o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF). Dohovor signatárom zakazoval výrobu, skúšky a rozmiestňovanie pozemných rakiet a striel s plochou dráhou letu s doletom od 500 do 5500 kilometrov. Obmedzenia sa týkali aj odpaľovacích zariadení.

V roku 2019 USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa od zmluvy odstúpili, ako dôvod uviedli porušovanie záväzkov zo strany Ruska. Moskva obvinenia odmietla, a následne potvrdila zánik dohovoru. Moskva zároveň tvrdila, že podmienky naďalej dodržiava na základe jednostranného moratória.

Medzi rakety stredného doletu patrí napríklad ruský Orešnik. Ide o novú zbraň so šiestimi hlavicami, ktorá môže dosahovať rýchlosť vyše 13-tisíc kilometrov za hodinu a možno ju len ťažko zachytiť bežnými radarmi. Rusko ju prvýkrát použilo vlani pri útoku v Dnipre. Ruský prezident Vladimir Putin vtedy uviedol, že Rusko tak urobilo v reakcii na údery ukrajinskej armády na ruské územie americkými a britskými strelami.

Šéf Kremľa minulý týždeň ohlásil spustenie sériovej výroby orešnikov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rýchlosť Mach 10 a nezostreliteľná? Čo vlastne Putin poslal na Dnipro Čítajte 

Podľa jeho slov na severovýchode krajiny bojujú Ukrajinci s množstvom zahraničných žoldnierov.

„Rozprávali sme sa s veliteľmi o situácii na fronte a o dynamike bojov. Špecificky sme sa zaoberali problémom dodávok dronov a ich nasadenia, cvičenia a priameho financovania brigád. Naši bojovníci v tomto sektore hlásia účasť žoldnierov z Číny, Tadžikistanu, Uzbekistanu, Pakistanu a afrických krajín vo vojne. Budeme na to reagovať,“ napísal Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti X.

Zelenskyj odovzdal niekoľkým vojakom štátne vyznamenania. Na zverejnených videách sa ukrajinský prezident prechádza vojenskými bunkrami a navštívil aj ranených vojakov.

Agentúra AFP informuje, že sa Rusko snaží v Charkovskej oblasti vytvoriť takzvanú nárazníkovú zónu.

Zelenskyj v nedeľu avizoval, že strany konfliktu pripravujú výmenu zajatcov, po ktorej by sa domov malo vrátiť 1200 Ukrajincov. (TASR)