Zomrel bývalý rumunský prezident Ion Iliescu, mal 95 rokov

augusta (TASR) – Prezident USA Donald Trump v stredu oznámil, že existuje vysoká pravdepodobnosť jeho skorého stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Je veľká šanca, že sa stretneme veľmi skoro,“ povedal Trump novinárom po tom, čo Biely dom potvrdil jeho otvorenosť stretnutiu s Putinom na diskusiu o ruskej invázii na Ukrajinu.

Podrobnosti o možnom termíne a mieste stretnutia zatiaľ neboli zverejnené, uviedla agentúra AFP.

Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio v stredu upozornil, že na to, aby sa stretnutie Trumpa s Putinom uskutočnilo, treba prekonať „mnohé prekážky“.

„Dnešok bol dobrý deň, ale pred nami je ešte veľa práce. Stále je veľa prekážok, ktoré treba prekonať, a dúfame, že sa nám to podarí v najbližších dňoch, hodinách, možno týždňoch,“ povedal Rubio pre Fox Business po tom, čo Biely dom oznámil, že Trump je „otvorený“ stretnutiu s Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

V stredu sa v Moskve konalo stretnutie Trumpovho osobitného vyslanca Stevea Witkoffa s Putinom. Podľa Trumpa bol dosiahnutý „veľký pokrok“. Všetci sa zhodli na tom, že vojna na Ukrajine sa musí skončiť, uviedol Trump s tým, že USA sa o to budú usilovať v „najbližších dňoch a týždňoch“.

Trump na sieti Truth Social uviedol, že po stretnutí Witkoffa s Putinom informoval o jeho výsledkoch niektorých európskych spojencov USA. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj následne na sieti X potvrdil, že telefonoval s Trumpom. Na rozhovore sa podľa neho zúčastnili aj lídri európskych krajín.

Agentúra Reuters krátko predtým, s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa Bieleho domu, informovala, že Spojené štáty pravdepodobne v piatok zavedú sekundárne sankcie proti Rusku, píše TASR.

Trump predtým na otázku, či sa Moskva môže vyhnúť uvaleniu amerických sankcií, odpovedal, že podmienkou je uzavretie dohody, „vďaka ktorej prestanú umierať ľudia“. Ďalšie kroky Washingtonu podľa neho budú závisieť od výsledku rokovaní Witkoffa v Moskve.

4 20 pel (TASR)

Trump oznámil túto investíciu v Bielom dome v prítomnosti generálneho riaditeľa technologického giganta Tima Cooka, pričom ju označil za „najväčšiu investíciu, akú kedy (spoločnosť) Apple v Amerike uskutočnila.“

„Apple výrazne zvýši výdavky na domácu dodávateľskú sieť,“ dodal Trump a vyzdvihol novú výrobnú prevádzku na sklo používané na výrobu obrazoviek iPhonov v štáte Kentucky.

Spoločnosť Apple vo februári oznámila, že v USA investuje viac než 500 miliárd dolárov a zamestná 20.000 ľudí. AFP poznamenala, že zásluhy za toto rozhodnutie si prisvojil Trump.

Nové záväzky nadväzujú na plány z roku 2021, keď spoločnosť založená Stevom Jobsom deklarovala investíciu 430 miliárd dolárov v USA a vytvorenie 20.000 pracovných miest počas nasledujúcich piatich rokov.

„Len za tento rok sú americkí výrobcovia na dobrej ceste vyrobiť 19 miliárd čipov pre Apple v 24 továrňach v 12 rôznych štátoch,“ povedal Cook v Oválnej pracovni.

Trump, ktorý tlačí na americké firmy, aby presúvali výrobu späť do USA, a to napr. cez zavádzanie ciel na obchodných partnerov,

označil rozhodnutie Apple za významný krok ku konečnému cieľu, ktorým je „... zabezpečiť, aby iPhony predávané v Spojených štátoch amerických boli v Amerike aj vyrobené.“

Cook však následne spresnil, že hoci mnoho komponentov do iPhonov bude vyrábaných v USA, kompletizovať sa budú aj naďalej v zahraničí.

„Ak sa pozriete na podstatnú časť, veľa polovodičov vyrábame tu, sklo vyrábame tu, modul Face ID vyrábame tu... a tieto komponenty používame aj pre produkty predávané v iných častiach sveta,“ vysvetlil Cook.

Apple na konci júla oznámil štvrťročný zisk vo výške 23,4 miliardy dolárov, čo prekonalo očakávania - napriek vyšším nákladom spôsobeným clami zavedenými Trumpovou administratívou. (TASR)

Toto rozhodnutie súvisí s novými zisteniami o prítomnosti nebezpečných a karcinogénnych látok — ako sú arzén, kyanid, urán a ďalšie ťažké kovy — v miestnom vodnom systéme a potenciálne aj vo vzduchu.

Toxický odpad unikol do prítoku jednej z najdlhších riek v krajine, Kafue, 18. februára, keď sa pretrhla hrádza odkaliskového jazera v bani čínskej spoločnosti Sino‑Metals v severnej Zambii. Do rieky Kafue uniklo približne 50 miliónov litrov toxického odpadu.

Odkalisko sa používalo na zachytávanie odpadu z ťažobného procesu v medenej bani.

Médiá krátko po katastrofe uviedli, že znečistenie sa od priehrady rozšírilo viac ako 100 kilometrov, pričom zabilo ryby i hospodárske zvieratá.

Daná oblasť sa nachádza približne 285 kilometrov severne od hlavného mesta Lusaka a je centrom produkcie medi v Zambii, do ktorej investovali aj viaceré čínske firmy.

V príspevku veľvyslanectva USA sa neuvádza, koľkých ľudí sa príkaz týka. Zambijská vláda sa k nemu bezprostredne nevyjadrila ani nevydala podobné odporúčanie pre svojich občanov.

V povodí rieky Kafue, ktorá slúži aj ako zdroj pitnej vody, zavlažovania a rybolovu, pritom žije približne 60 percent populácie Zambie - asi 12 miliónov ľudí. Únik toxických látok z odkaliska tak môže mať nielen ekologické, ale aj sociálne dôsledky.

4 pel (TASR)

Ako informovala agentúra AFP, 22-ročný Taylor Adam Lee z El Pasa chcel utajované vojenské informácie o zraniteľnosti amerických tankov poskytnúť osobe, o ktorej sa domnieval, že je dôstojníkom ruskej spravodajskej služby. Výmenou za to mal získať ruské občianstvo, uviedol zástupca riaditeľa kontrarozviedky amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) Roman Rozhavsky.

Ministerstvo spravodlivosti spresnilo, že Lee, ktorý slúžil na základni Fort Bliss v Texase, sa pokúsil poskytnúť ruskému ministerstvu obrany technické informácie o tanku M1A2 Abrams.

Na stretnutí v júli Lee údajne odovzdal SD kartu obsahujúcu dokumenty a informácie o tanku osobe, o ktorej sa domnieval, že je zástupcom ruskej vlády.

„Dnešné zatknutie je odkazom pre každého, kto uvažuje o zrade USA – najmä pre príslušníkov ozbrojených síl, ktorí prisahali chrániť našu vlasť,“ upozornil Rozhavsky.

(TASR)

Aukcia potrvá do 10. septembra, pričom je prvou svojho druhu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, píše TASR podľa stredajšej správy agentúry AP.

USA sa aj takýmto zaisťovaním plavidiel ruských oligarchov blízkych šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi snažia vyvíjať tlak na Moskvu s cieľom dosiahnuť, aby vojnu na Ukrajine ukončila.

Jachta Amadea dlhá 106 metrov bola zaistená pred tromi rokmi a momentálne kotví v San Diegu. Vyrobená bola na zákazku nemeckou spoločnosťou Lürssen v roku 2017. Má mramorové obloženie, osem kajút pre hostí, kozmetický salón, kúpele, posilňovňu, heliport, bazén a výťah. Celkovo je navrhnutá pre 16 hostí a 36 členov posádky, ktorí majú samostatné ubytovanie.

Spojené štáty tvrdia, že plavidlo vlastní ruský oligarcha Sulejman Kerimov, na ktorého Washington ešte v roku 2018 uvalil sankcie pre údajné pranie špinavých peňazí. Jachtu v apríli 2022 na žiadosť Washingtonu zadržali na Fidži a neskôr ju vydali do USA.

Prípad však sprevádza zdĺhavý spor o vlastníctvo. Registrovaní vlastníci jachty - spoločnosť Millemarin Investments so sídlom na Kajmanských ostrovoch - popierajú, že by bol Kerimov majiteľom plavidla. Za jeho skutočného majiteľa označili Eduarda Chudajnatova, bohatého Rusa, ktorý riadil ruskú ropnú a plynárenskú spoločnosť Rosnefť, no západné sankcie sa na neho nevzťahujú. Za vlastníka plavidla sa označuje aj samotný Chudajnatov. Americká prokuratúra sa však domnieva, že Chudajnatov je len fiktívnym majiteľom, kým Kerimov tým skutočným.

Na ohlásenú dražbu už zareagoval Chudajnatovov právny zástupca Adam Ford, pričom ju označil za „predčasnú a nevhodnú“ a poukázal na to, že jeho klient sa voči rozhodnutiu o konfiškácii jachty odvolal.

Ford celú aukciu spochybnil vzhľadom na to, že „vlastníctvo plavidla môže byť - aj bude - napadnuté na súdoch mimo Spojených štátov“, takže potenciálny kupec by bol vystavený nákladným a zdĺhavým súdnym sporom.

Jachta je prakticky nedotknutá odvtedy, ako ju v roku 2022 prevzala do svojej správy americká námorná služba. Záujemcovia, ktorí sa chcú zapojiť do dražby, musia najskôr zložiť zábezpeku vo výške asi 11,6 milióna dolárov (desať miliónov eur). Ford tiež priblížil, že Chudajnatov bude žiadať akýkoľvek výnos z predaja plavidla, ktorého hodnota sa odhaduje na 325 miliónov dolárov. (TASR)

Záleží na tom, aký pokrok sa obom stranám podarí dosiahnuť.

Zároveň v rozhovore s televíziou Fox Business povedal, že by obaja prezidenti v najbližších dňoch mohli hovoriť telefonicky, žiadny dátum ale ešte nebol stanovený.