USA nariadili svojim občanom opustiť oblasť ekolgickej katastrofy v Zambii

Stretnutie ruského Putina a špeciálneho vyslanca USA Steva Witkoffa z predchádzajúceho dňa je dobrou správou pre všetkých, najmä pre strednú Európu, dodal Szijjártó, podľa ktorého celý svet v stredu oprávnene venoval pozornosť Moskve.

„Správa zverejnená o stretnutí Putina a Witkoffa mohla priniesť úľavu všetkým, najmä nám tu v strednej Európe, v susedstve vojny,“ podčiarkol maďarský minister.

„Sme si istí, že keď existuje dialóg medzi USA a Ruskom na najvyššej úrovni, svet je bezpečnejším miestom. Preto sme v uplynulých vyše troch rokoch urobili všetko, čo bolo v našich silách - a to aj napriek podlým vonkajším a vnútorným útokom - aby sme udržali otvorené komunikačné kanály. Preto vítame každú príležitosť, keď lídri Spojených štátov a Ruska spoločne rokujú,“ poznamenal Szijjártó.

Ako dodal, potvrdilo sa, že vojna na Ukrajine sa neskončí na bojisku, ale za rokovacím stolom, ak sa Američania a Rusi dokážu dohodnúť. (TASR)

Od 1. septembra budú všetci zamestnanci Územného strediska náboru a sociálnej podpory, ktorí vykonávajú mobilizáciu ukrajinských brancov, povinní nosiť telesné kamery a nahrávať video z odovzdávania brancov alebo kontroly dokladov.

Podľa agentúry MTI minister varoval, že za porušenie pravidiel zaznamenávania hrozí disciplinárne konanie. Vysvetlil, že toto opatrenie má zabezpečiť transparentnosť a zákonnosť práce skupín, ktoré doručujú povolaných, a chrániť práva osôb povinných vykonávať vojenskú službu aj zamestnancov vojenských náborových centier.

Ukrajinské úrady odmietli vyšetriť prípad príslušníka maďarskej menšiny v Zakarpatskej oblasti Józsefa Sebestyéna, povedal v stredu maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

„Odmietnutím vyšetrovania úrady prakticky uznali, že nútené odvody na Ukrajine zahŕňajúce bitie, a to aj fatálne, sú štátom inštitucionalizovaný, štátom schválený, štátom nariadený a štátom riadený postup,“ povedal Szijjártó.

Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj ešte 11. júla reagoval na kritiku Maďarska tým, že Budapešť manipulatívne zneužíva jednotlivé prípady súvisiace s ukrajinskou mobilizáciou na politické účely, čím poškodzuje ukrajinsko-maďarské vzťahy. Tychyj maďarskej strane pripomenul, že tvárou v tvár neustálej ruskej hrozbe je každý Ukrajinec vrátane toho, ktorý má maďarský pôvod, povinný brániť svoj domov, životy svojich príbuzných a zvrchovanosť svojho štátu.

Tychyj zopakoval skoršie tvrdenie ukrajinských úradov, že József Sebestyén bol mobilizovaný do ukrajinskej armády 14. júna po tom, čo ho po lekárskej prehliadke vyhlásili za spôsobilého na vojenskú službu. Muž podľa nich začal vojenský výcvik 15. júna a 18. júna odišiel bez zbrane. Následne 24. júna prišiel na pohotovosť do Centrálnej regionálnej nemocnice v Berehove.

Tam mu nezistili žiadne fyzické zranenia, ale diagnostikovali akútnu stresovú reakciu a previezli ho na ústavnú liečbu do Regionálneho psychiatrického ústavu v Berehove. Záver súdno-lekárskej expertízy potvrdzuje, že príčinou jeho smrti 6. júla 2025 bola pľúcna embólia bez známok fyzických zranení naznačujúcich násilie.

Úmrtie 45-ročného muža oznámila jeho sestra, ktorá na sociálnych sieťach napísala, že k tragédii došlo krátko po tom, čo rovnaký osud postihol aj jej ďalšieho brata. (TASR)

Ministerstvo financií zverejnilo, že od januára do konca júla zaznamenalo Rusko rozpočtový schodok na úrovni 4,9 bilióna rubľov, čo v prepočte predstavuje 61,44 miliardy USD (52,77 miliardy eur). To znamená 2,2 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).

Rusko si pritom stanovilo, že za tento rok dosiahne rozpočtový schodok 1,7 percenta HDP. Tento cieľ stanovilo v apríli, pričom pred tým počítalo so schodkom na úrovni 0,5 percenta HDP.

Vtedy ministerstvo financií ako dôvod zhoršenia prognózy vývoja rozpočtového schodku uviedlo klesajúce ceny ropy a colnú politiku amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Ministerstvo uviedlo, že výdavky za obdobie od januára do konca júla dosiahli 25,19 bilióna rubľov. To je o 20,8 percenta viac než za rovnaké obdobie minulého roka. Na druhej strane, príjmy do štátneho rozpočtu vzrástli iba o 2,8 percenta na 20,32 bilióna rubľov.

Ruský denník Vedomosti citoval zdroj z ministerstva financií, podľa ktorého ministerstvo plánuje na jeseň ďalšiu revíziu tohtoročného rozpočtu. Podrobnosti však neuviedol.

Na druhej strane, Rusko zaznamenalo k 6. augustu defláciu tretí týždeň po sebe. To zvyšuje šance, že ruská centrálna banka aj na ďalšom zasadnutí v septembri zníži kľúčovú úrokovú sadzbu.

Naposledy tak urobila 25. júla, keď hlavnú úrokovú sadzbu znížila o 200 bázických bodov na 18 percent.

Ďalšia redukcia sadzieb by tak mohla zrýchliť v súčasnosti slabý rast ruskej ekonomiky. (TASR)

Takú ponuku mal dostať ruský prezident Vladimir Putin od osobitného vyslanca prezidenta USA Stevea Witkoffa v rámci stredajšieho rokovania o prímerí v Moskve.

Portál Onet tvrdí, že americká ponuka obsahuje faktické uznanie ruských územných ziskov formou odloženia rozhodnutia o ich statuse o 49 alebo 99 rokov, stiahnutie väčšiny sankcií proti Moskve a obnovenie energetickej spolupráce vrátane dovozu ropy a plynu.

Návrh údajne neobsahuje sľub, že NATO sa nerozšíri, ani že sa zastaví vojenská pomoc Kyjevu. Posledný bod údajne ruská strana akceptuje. Ukrajina by s Ruskom mala namiesto mieru uzavrieť prímerie.

Witkoffova návšteva bola už piatou v tomto roku a trvala približne tri hodiny. Americká administratíva označila rozhovory za prelomové a informovala, že Rusi prejavili záujem o stretnutie Putina s Trumpom, ktorý je podľa Bieleho domu otvorený rokovaniam aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. (TASR)