Európska vojenská pomoc Ukrajine je už väčšia ako americká

Po videokonferencii európskych politikov vrátane ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s Trumpom to povedal nemecký kancelár Friedrich Merz.

Európania si podľa neho želajú, aby Trump pri rokovaní s Putinom uspel.

Merz doplnil, že ak nastane prímerie, môže prísť na rad aj debata o územných nárokoch.

Ukrajinský prezident podotkol, že sa zhodol so spojencami na piatich hlavných princípoch a že Ukrajina musí sedieť za rokovacím stolom. Ohľadom vzania sa územia v prospech Ruska zopakoval, že by to bolo proti ukrajinskej ústave.

"Aby mohlo zavládnuť skutočné prímerie, Ukrajina potrebuje robustné bezpečnostné záruky. Rusko nesmie rozhodovať o budúcnosti Ukrajiny a ak nebude súhlasiť s prímerím, nastane ďalší tlak. Putin sa snaží preraziť, chce vzbudiť dojem, že je schopný obsadiť Ukrajinu, čo je nezmysel. Klame aj o sankciách, ktoré Rusko zasiahli tvrdo. Má trojnásobné straty," povedal Zelenskyj po rozhovore s Trumpom prostredníctvom videokonferencie.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že o prípadných územných otázkach bude rozhodovať Ukrajina. „A to je postoj, ktorý podporujeme,“ citoval francúzskeho prezidenta denník The Guardian. (SME, ČTK, TASR)

Podľa zistení rozhlasovej stanice Slobodná Európa to sú prevažne systémy Pancir-S1.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, je to výrazný nárast oproti obdobiu rokov 2023 a 2024, keď boli v oblasti len dve takéto pozície.

Nové satelitné snímky z Yandexu a fotografie z mapovej služby Yandex.Mirror analyzovali novinári spomenutého rádia Slobodná Európa, ktorí identifikovali celkovo 60 pozícií protivzdušnej obrany v Moskve a Moskovskej oblasti, kde žije viac ako 20 miliónov ľudí.

Prvé správy o posilňovaní obrany v okolí Valdaja sa objavili už v januári 2023, keď ruské médiá zverejnili fotografiu systému Pancir v dedine Jaščerovo pri Putinovej rezidencii. V roku 2024 satelitné zábery odhalili ďalší systém Pancir-S1 v lese na ostrove Riabinovij, necelé štyri kilometre od sídla ruského vodcu.

Podľa Ukrajinskej pravdy v rezidencii vo Valdaji často trávi čas aj Putinova pravdepodobná partnerka Alina Kabajeva a ich deti. V roku 2023 tam pre Kabajevovú a deti postavili nový dom, pričom jej asistentom boli pridelené byty v blízkom okolí.

Bessent očakáva, že Donald Trump dá Vladimirovi Putinovi na Aljaške jasne najavo, že „na stole sú všetky možnosti, týkajúce sa uvoľnenia alebo sprísnenia sankcií voči Moskve," povedal Bessent v rozhovore pre televíziu Bloomberg.

Minister financií USA povedal, že sankcie „môžu byť zvýšené, môžu byť uvoľnené a môžu mať aj určený časový harmonogram“. Dodal, že Európania „sa k nám musia pripojiť a vytvoriť väčší tlak“.

Zelenskyj kvôli virtuálnej schôdzke prišiel do Nemecka, odkiaľ sa rozhovorov zúčastňuje po boku kancelára Friedricha Merza. Videokonferencia s Trumpom je plánovaná na 15.00 h.

Po rokovaní Európanov s Trumpom sa uskutoční tretia videokonferencia, na ktorej budú účastníci stretnutia s Američanmi informovať o jej výsledku členov takzvanej koalície ochotných, teda skupiny štátov, ktoré aktívne podporujú Ukrajinu v jej boji proti ruskej agresii.

„O chvíľu sa budem rozprávať s európskymi lídrami. Sú to skvelí ľudia, ktorí chcú dohodu,“ napísal americký prezident na svojej sociálnej sieti Truth, informovala agentúra AFP.

Očakáva sa, že videokonferencia medzi Trumpom, ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a lídrami Nemecka, Fínska, Francúzska, Británie, Talianska, Poľska a EÚ sa uskutoční v stredu o 14:00 h SELČ, uviedol hovorca nemeckej vlády.

Na konferencii, ktorú bude hostiť nemecký kancelár Friedrich Merz, sa zúčastní aj generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Ukrajina dúfa, že stretnutie v Berlíne sa aspoň čiastočne stane európskou protiváhou summitu na Aljaške, informuje Reuters.

Podľa hovorcu nemeckej vlád&y je ďalší online rozhovor naplánovaný na 15:00 h SELČ, keď Trump a viceprezident USA J.D. Vance budú rokovať samostatne s európskymi lídrami.

Neskôr sa uskutoční aj online stretnutie „koalície ochotných“ - skupiny krajín, ktoré pracujú na plánoch na podporu Ukrajiny v prípade prímeria. (TASR)

Cieľom rokovaní je Trumpa pred piatkovou schôdzkou s ruským prezidentom Vladimirom Putinom presvedčiť, aby neuzavrel dohodu s Moskvou o vojne na Ukrajine bez ohľadu na záujmy Ukrajincov a Európanov.

Merz zorganizoval tri videokonferencie. Najprv chce pripraviť pozíciu Európy pred rokovaním s Trumpom, následne rokovať s americkým prezidentom a s americkým viceprezidentom J. D. Vanceom a nakoniec zhodnotiť výsledok rokovaní v takzvanej koalícii ochotných.

Prvá videokonferencia sa má začať o 14:00. Merz a Zelenskyj sa spoja s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, britským premiérom Keirom Starmerom, poľským premiérom Donaldom Tuskom, talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou a fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom. Pripoja sa k nim aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Následne bude skupina európskych politikov rokovať od 15:00 na videokonferencii s Trumpom a Vanceom. Okolo 16:00 vystúpia Zelenskyj a Merz s vyhlásením pred novinármi.

O 16:30 je na programe ďalšie rokovanie európskych predstaviteľov, ktorí by mali zhodnotiť rozhovor s Američanmi. Hovoriť sa bude vo formáte takzvanej koalície ochotných - skupiny štátov, ktoré aktívne podporujú Ukrajinu v jej boji proti ruskej agresii. (ČTK)

Estónsky rezort diplomacie si predvolal ruského chargé d'affaires, aby mu odovzdal diplomatickú nótu o vyhlásení prvého tajomníka zamestnaneckého zboru ruskej ambasády za nežiadúcu osobu.

Ministerstvo nemenovalo diplomata, ktorého sa toto rozhodnutie týka.

„Dotyčný diplomat sa priamo a aktívne podieľal na podkopávaní ústavného poriadku a právneho systému Estónska, ako aj pri rozdeľovaní estónskej spoločnosti, pričom prispel k trestným činom proti štátu, vrátane viacerých trestných činov súvisiacich s porušovaním sankcií,“ uviedol vo vyhlásení šéf estónskej diplomacie Margus Tsahkna.

Estónsky minister zahraničných vecí tvrdí, že za spomínané činy je v súčasnosti obvinený jeden občan Estónska.

„Pokračujúce zasahovanie ruskej ambasády do vnútorných záležitostí Estónskej republiky sa musí skončiť,“ vyhlásil Tsahkna. Dodal, že vylúčením ruského diplomata Estónsko demonštruje, že nedovolí na svojom území žiadne akcie organizované zahraničným štátom.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí označilo krok Estónska za nepriateľský čin a uviedlo, že Moskva bude reagovať, informuje Reuters.

DPA pripomína, že Estónsko hraničí s Ruskom a žije tam početná rusky hovoriaca menšina. napätie medzi susednými štátmi eskalovalo po tom, čo ruské vojská v roku 2022 napadli Ukrajinu. Estónsko je od začiatku tejto vojny podporovateľom Kyjeva.

Estónske ministerstvo zahraničných si minulý mesiac predvolalo ruského chargé d'affaires a v minulom roku Tallinn vylúčilo ruského diplomata. (TASR)

Ako informuje web Kyiv Independent, oznámila to v stredu ukrajinská premiérka Julija Svirydenková.

Ukrajina sa tak môže lepšie pripraviť na zimné mesiace, keďže zásoby plynu v krajine v dôsledku ruských útokov na energetickú infraštruktúru klesli na najnižšiu úroveň za najmenej 11 rokov.

Podľa konzultačnej spoločnosti Expro sú ukrajinské zásobníky naplnené na 32 percent a obsahujú len zhruba 10 miliárd kubických metrov plynu.

Hlavnou príčinou slabých zásob plynu je to, že ruské útoky zmenšili ťažobné kapacity ukrajinskej firmy Ukrgasvydobuvannya o takmer 50 percent. Pred ruskou inváziou Ukrajina ťažila 52 miliónov kubických metrov plynu denne. (SITA)