Herec si nepamätá pointu, režisér víta naše analýzy. O horor Zbrane bola medzi štúdiami bitka

„Každému je pravdepodobne zrejmé, že ústrednou témou bude riešenie ukrajinskej krízy,“ povedal novinárom poradca Kremľa Jurij Ušakov.

„Samozrejme, budú sa riešiť aj širšie otázky zabezpečenia mieru a bezpečnosti, ako aj naliehavé medzinárodné a regionálne otázky,“ dodal.

Trump a Putin sa stretnú na osobnom rokovaní, na ktorom budú iba ich tlmočníci, povedal Ušakov. „Nasledovať budú rokovania medzi delegáciami,“ poznamenal. Stretnutie bude prvým medzi úradujúcimi prezidentmi USA a Ruska od roku 2021.

Územie, ktoré Rusko predalo Spojeným štátom v roku 1867, symbolizuje prepletenú históriu oboch krajín, ktorých vzťahy sa od začiatku ruskej ofenzívy na Ukrajine v roku 2022 výrazne zhoršili.

Podľa ruského politológa Fiodora Lukianova ide o samit, ktorý symbolizuje „absencia sprostredkovateľov“. „Mocnosti, takpovediac, rozhodujú samy,“ poznamenal Lukianov a zdôraznil, že „Čína nie je poblíž a tiež Európa je poriadne ďaleko“.

Aljaška však okrem jedinečného miesta stretnutia vyvoláva v Rusku spomienky na cársku ríšu, historického predchodcu Sovietskeho zväzu. Alexander Baunov z Carnegie Russia Eurasia Center uviedol, že Aljaška pre Rusko symbolizuje „vrchol expanzie“, keď ruská kontinentálna ríša „ako jediná z európskych impérií prekonala oceán“.

Aljaška bola ruskou kolóniou od 18. storočia a v roku 1867 ju cár Alexander II. predal Spojeným štátom za 7,2 milióna dolárov. V tom čase bolo územie ekonomicky náročné na využitie a predaj v Rusku schválili s úľavou vzhľadom na ekonomické problémy krajiny. Neskôr sa však táto transakcia považovala za nešťastný obchod, keďže Aljaška sa ukázala ako bohatá na prírodné zdroje, predovšetkým na zlato a ropu.

V ostatných rokoch sa v Rusku pravidelne diskutuje o nízkej cene predaja a právoplatnosti celej transakcie z 19. storočia. V júli 2022, počas patriotického oživenia a napätia medzi Moskvou a Washingtonom, sa téma Aljašky opäť objavila, keď predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin označil Aljašku za „sporné územie“ a hovoril o „územiach na vrátenie“.

Ruské úrady však zjavne nemajú záujem o jej spätné získanie. V roku 2014 Vladimir Putin na otázku o možnosti vrátenia Aljašky odpovedal: „Drahí moji, načo vám je Aljaška?“ a dodal, že územie je „príliš chladné“.

Napriek tomu je myšlienka na znovuzískanie Aljašky trvalým zdrojom memov na ruských sociálnych sieťach, vrátane známeho tvrdenia, že „naša duša“ trpí stratou Aljašky, pretože „tam žijú naše medvede“. (SITA)

Celková hodnota pomoci, ktorú chce NATO týmto spôsobom pre Ukrajinu zabezpečiť, je asi desať miliárd eur.

Informoval o tom poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov. Dodal, že prípravy na toto stretnutie vstúpili do záverečnej fázy a jeho program je už dohodnutý.

„Očakáva sa, že všetko sa začne 15. augusta približne o 11.30 h miestneho času rozhovorom“ oboch prezidentom, ktorý sa uskutoční vo formáte jeden na jedného za účasti tlmočníkov, informoval Ušakov. Nasledovať budú rokovania v rámci delegácií, ktoré budú pokračovať počas pracovných raňajok.

Očakáva sa, že ústrednou témou rozhovorov bude „urovnanie ukrajinskej krízy, a to aj s ohľadom na diskusiu, ktorá sa konala v Kremli 6. augusta za účasti osobitného vyslanca amerického prezidenta Stevea Witkoffa,“ povedal Ušakov. Rozhovor sa však podľa neho bude týkať aj opatrení na zaistenie mieru a bezpečnosti a aktuálnych medzinárodných a regionálnych otázok.

Obaja lídri po rokovaní absolvujú spoločnú tlačovú konferenciu, informoval Ušakov.

Ušakov doplnil, že vzhľadom na to, že stretnutie bolo oznámené len pred piatimi dňami (v noci na sobotu 9. augusta), „všetko sa robí v intenzívnom režime, rieši sa množstvo technických otázok vrátane vízových otázok a, samozrejme, v prvom rade sa aktívne pracuje na politickej zložke summitu“.