Putin telefonoval s Kim Čong-unom

Celková hodnota pomoci, ktorú chce NATO týmto spôsobom pre Ukrajinu zabezpečiť, je asi desať miliárd eur.

Informoval o tom poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov. Dodal, že prípravy na toto stretnutie vstúpili do záverečnej fázy a jeho program je už dohodnutý.

„Očakáva sa, že všetko sa začne 15. augusta približne o 11.30 h miestneho času rozhovorom“ oboch prezidentom, ktorý sa uskutoční vo formáte jeden na jedného za účasti tlmočníkov, informoval Ušakov. Nasledovať budú rokovania v rámci delegácií, ktoré budú pokračovať počas pracovných raňajok.

Očakáva sa, že ústrednou témou rozhovorov bude „urovnanie ukrajinskej krízy, a to aj s ohľadom na diskusiu, ktorá sa konala v Kremli 6. augusta za účasti osobitného vyslanca amerického prezidenta Stevea Witkoffa,“ povedal Ušakov. Rozhovor sa však podľa neho bude týkať aj opatrení na zaistenie mieru a bezpečnosti a aktuálnych medzinárodných a regionálnych otázok.

Obaja lídri po rokovaní absolvujú spoločnú tlačovú konferenciu, informoval Ušakov.

Ušakov doplnil, že vzhľadom na to, že stretnutie bolo oznámené len pred piatimi dňami (v noci na sobotu 9. augusta), „všetko sa robí v intenzívnom režime, rieši sa množstvo technických otázok vrátane vízových otázok a, samozrejme, v prvom rade sa aktívne pracuje na politickej zložke summitu“.

Sľubuje však „prísne sankcie“ voči Rusku. Referuje o tom web Espreso TV s odvolaním sa na denník The Times.

Britský premiér Keir Starmer po stredajšom online stretnutí s Trumpom, Zelenským a lídrami EÚ uviedol, že európske krajiny majú vojenské plány na nasadenie „podporných síl“ na Ukrajinu po podpísaní dohody.

Britské vojenské vedenie sa vzdalo myšlienky vytvorenia 30 000-členného kontingentu na ochranu ukrajinských prístavov a miest. Teraz navrhuje „realistickejšiu misiu“, ktorá by zahŕňala leteckú podporu nad západnou Ukrajinou, podporu výcviku ukrajinských vojakov a odmínovanie Čierneho mora.

Starmer sa zasadzoval za „koalíciu ochotných“, ktorá by zabezpečila, že Rusko bude dodržiavať akúkoľvek dohodu o prímerí, a v stredu trval na tom, aby západní spojenci „vyvinuli sily a ukázali, že sú pripravení ísť ďalej“.

Niektoré európske krajiny sa však obávali, že nasadenie desaťtisícov vojakov na ochranu dôležitých ukrajinských lokalít je príliš riskantné a neboli ochotné poskytnúť dostatok vojakov, čo ostatné štáty sklamalo.

Starmer pred stretnutím Trumpa s Putinom na Aljaške povedal, že teraz existuje reálna šanca na dohodu a že európski spojenci sa zaviazali pomôcť ju zabezpečiť. Trumpovi zároveň zdôraznil, že „medzinárodné hranice nemožno a nemali by sa meniť silou“. (SITA)

Stalo sa tak už štvrtýkrát, oznámil gubernátor Vjačeslav Gladkov. Kvôli náletu uzatvorili tiež veľké nákupné stredisko v správnom stredisku oblasti ležiacej na západe Ruska, poznamenala agentúra Interfax.

Gladkov predtým informoval o troch ranených pri nálete na Belgorod.

Najmenej 13 ranených si vyžiadal útok ukrajinských dronov na centrum Rostova na juhozápade Ruska, dvaja ranení sú vo vážnom stave, uviedol gubernátor Rostovskej oblasti Jurij Sljusar. Starosta mesta Alexander Skrjabin informoval o evakuácii obyvateľov zasiahnutého domu. Podľa skorších informácií drony poškodili niekoľko domov, dodala agentúra Interfax.

Ukrajinská armáda vyslala v noci do útokov proti Rusku desiatky dronov. Zranenia pritom utrpeli traja ľudia.

Z dvoch oblastí na juhu európskej časti Ruska hlásia najmenej dva požiare. S odvolaním sa na ruské úrady o tom informovala agentúra AFP.

Jeden z požiarov vypukol v ropnej rafinérii vo Volgogradskej oblasti. Tamojší gubernátor Andrej Bočarov spresnil, že v dôsledku padajúcich trosiek dronov sa ropné produkty rozliali a vznietili. Hasiči požiar uhasili. Podľa predbežných údajov nie sú žiadne obete.

Ukrajinské drony zaútočili na túto volgogradskú rafinériu aj 31. januára a 3. februára tohto roku, podotkla britská stanica BBC.

Podľa ruských médií zasiahnutým objektom je jedna zo štyroch rafinérií patriacich spoločnosti Lukoil - ďalšie tri sa nachádzajú v mestách Perm, Nižnyj Novgorod a Uchta.

Útok ukrajinských dronov na Volgogradskú oblasť označil gubernátor Bočarov za rozsiahly. Federálny úrad pre leteckú dopravu (Rosaviacija) v súvislosti s ním nariadil prerušenie prevádzky letiska vo Volgograde.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že zachytilo 44 ukrajinských dronov vrátane deviatich nad Volgogradskou oblasťou a siedmich nad Krymským polostrovom, ktorý Rusko anektovalo od Ukrajiny v roku 2014.

Ukrajina sa k hláseným útokom bezprostredne nevyjadrila.

Rusko v noci na štvrtok zaútočilo na Ukrajinu 45 dronmi typu Šáhid a dvoma protilietadlovými raketami systémov S-300/400. S odvolaním sa na ukrajinské letectvo o tom vo štvrtok informovala agentúra AFP.

Podľa ukrajinských vzdušných síl drony mierili na oblasti frontovej línie v Doneckej a Černihivskej oblasti, zatiaľ čo rakety zasiahli Sumskú oblasť na severe Ukrajiny. Okrem bojových bezpilotných lietadiel Rusko použilo aj rôzne typy návnadových dronov.

Jednotky ukrajinskej protivzdušnej obrany zostrelili alebo znefunkčnili 24 kamikadze dronov a niekoľko návnad na severe a východe Ukrajiny.

Ukrajina čelila novej vlne ruských útokov v deň, keď Zelenskyj pricestuje do Londýna, kde bude rokovať s britským premiérom Keirom Starmerom.

Ukrajinská armáda stabilizuje situáciu pri meste Dobropillja na východe krajiny, pri ktorom sa podarilo skupinám ruských vojakov preniknúť obranou, vyhlásil podľa ukrajinských médií hovorca generálneho štábu Andrij Kovaľov.

Aplikácia vlastnená spoločnosťou Meta Platforms prisľúbila, že v úsilí o sprístupnenie šifrovanej komunikácie v Rusku bude pokračovať, informuje agentúra Reuters

„WhatsApp je súkromný, využíva tzv. end-to-end šifrovanie (šifrovanie medzi koncovými bodmi), a vzdoruje pokusom vlády porušovať právo ľudí na bezpečnú komunikáciu, preto sa Rusko snaží zablokovať ho pre viac ako 100 miliónov Rusov,“ uviedol WhatsApp.

Aplikácia dodala, že bude aj naďalej robiť všetko čo je v jej silách - pre to, aby ľuďom všade na svete - vrátane Ruska - dokázala ponúkať zmienenú šifrovanú komunikáciu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Blokovanie webov a izolácia od zvyšku sveta. Ako Rusko krotí internet Čítajte 

Rusko ešte v stredu oznámilo obmedzenie volaní cez WhatsApp a Telegram s odôvodnením, že je to nevyhnutné na boj proti kriminalite.

Podľa ruského úradu pre kontrolu masmédií (Roskomnadzor) sa tieto sociálne siete stali „hlavnými hlasovými službami používanými na podvody a vydieranie a na zapájanie ruských občanov do podvratných a teroristických aktivít“.

Obe zahraničné platformy Moskva zároveň obvinila z toho, že neposkytujú informácie orgánom činným v trestnom konaní v prípadoch podvodov a terorizmu, pripomína Reuters.

Rusko drasticky obmedzuje slobodu tlače i prejavu na internete odvtedy, ako vo februári 2022 napadlo Ukrajinu. Jeho bezpečnostné služby pritom často tvrdia, že Ukrajina používa Telegram na nábor ľudí či páchanie sabotážnych činov v Rusku. (TASR)

Urobil tak Úrad pre kontrolu zahraničných aktív amerického ministerstva financií.

Vo vyhlásení zverejnenom v stredu sa píše, že úrad dočasne ruší sankcie, aby umožnil aktivity súvisiace s nadchádzajúcou schôdzkou. Opatrenie platí do polnoci 20. augusta.

Hovorca ministerstva financií USA pre televíziu CNN uviedol, že väčšina sankcionovaných Rusov cestujúcich na Aljašku na samit už má povolenie cestovať do USA na základe predchádzajúcich povolení.

CNN pripomenula, že Washington v posledných rokoch uvalil na ruských predstaviteľov a firmy širokú škálu sankcií - najmä kvôli vojne rozpútanej Ruskom proti Ukrajine. Tieto opatrenia mohli zabrániť vyjednávačom v cestovaní na Aljašku. (TASR)