Je 25-percentná šanca, že stretnutie s Putinom môže byť neúspešné

„Cieľom musí byť summit, na ktorom sa zúčastní aj (ukrajinský prezident Volodymyr) Zelenskyj,“ uviedol Merz v oficiálnom vyhlásení.

Kancelár dodal, že Trump „môže teraz urobiť významný krok smerom k mieru,“ na ktorom sa podľa neho „musia strany dohodnúť“.

Trump vo štvrtok vyhlásil, že podľa neho sa Putin na piatkovom stretnutí bude chcieť dohodnúť na ukončení už viac ako trojročnej vojny na Ukrajine.

Bilaterálny summit sa odohrá v neprítomnosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. V prípade úspechu rozhovorov si Trump želá usporiadať trojstranný summit za účasti nielen ruského prezidenta, ale aj Zelenského, s cieľom uzavrieť dohodu medzi Moskvou a Kyjevom.

Trump varoval, že ak Putin nebude po summite na Aljaške súhlasiť s ukončením konfliktu na Ukrajine, bude to mať pre Rusko veľmi vážne následky. Americký prezident vo štvrtok spomenul možnosť uvalenia sankcií na Moskvu.

Americko-ruské rozhovory na vojenskej základni Elmendorf-Richardson začnú o 11.30 h miestneho času (21.30 h SELČ) schôdzkou oboch hláv štátov medzi štyrmi očami, za prítomnosti tlmočníkov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Prímerie za Donbas? Ukrajina nechce rokovať o území, no možno bude musieť Čítajte 

Potom má podľa Putinovho poradcu Jurij Ušakova nasledovať rokovanie päťčlenných delegácií na pracovnom obede. Na ruskej strane budú Ušakov, ministri zahraničia, obrany a financií Sergej Lavrov, Andrej Belousov a Anton Siluanov a Putinov vyjednávač Kirill Dmitrijev. Biely dom zloženie americkej delegácie zatiaľ neoznámil.

Na úvod rokovaní Trump a Putin povedia "niekoľko slov" pred novinármi a po summite usporiadajú spoločnú tlačovú konferenciu, uviedol Kremeľ.

Informáciu o spoločnej tlačovej konferencii potvrdil Biely dom. Trump však následne povedal, že ak rozhovory zlyhajú, možno sa po nich rozhodne verejne prehovoriť samostatne.

Americký prezident počas rokovaní pred rusko-americkým summitom ubezpečil európskych predstaviteľov, že jeho hlavným cieľom je dosiahnutie prímeria a že nemieni so svojím ruským náprotivkom rokovať o rozdelení územia.

Zelenskyj a jeho európski spojenci tento týždeň zintenzívnili diplomatické úsilie, aby zabránili uzavretiu akejkoľvek dohody medzi USA a Ruskom, ktorá by Ukrajinu ponechala zraniteľnú voči možným budúcim útokom. (ČTK)

Agentúra Reuters píše, že Volodin ako blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina Kimovi odkázal jeho pozdravy a poďakoval sa mu za podporu Severnej Kórey vo vojne na Ukrajine.

„Zajtra máme stretnutie s prezidentom Putinom. Myslím si, že to bude dobré stretnutie,“ vyhlásil.

„Ale dôležitejšia bude druhá schôdzka, ktorú plánujeme. Budeme mať stretnutie s prezidentom Putinom, prezidentom Zelenským, mnou a možno aj s niektorými európskymi lídrami. Možno nie. Uvidíme,“ povedal Trump.

Európski vrcholní predstavitelia uviedli, že Trump ponúkol americkú vojenskú podporu pre európske „podporné sily“ na Ukrajine počas telefonátu, ktorý s ním absolvovali v stredu pred plánovaným piatkovým summitom s ruským prezidentom Vladimírom Putinom na Aljaške.

Neuviedli, čo by táto pomoc mohla zahŕňať, a Trump svoju podporu zatiaľ verejne nedeklaroval.

AP píše, že úspech operácie vedenej tzv. koalíciou ochotných, teda asi tridsiatkou štátov podporujúcich Ukrajinu, závisí od odstrašujúceho účinku vzdušných síl USA alebo inej vojenskej techniky, ktorú európske armády nemajú alebo disponujú iba jej obmedzeným množstvom.

Európski predstavitelia pravidelne zdôrazňovali, že Spojené štáty sú „kľúčové“ pre úspech operácie. Trumpova vláda sa však dlhšie odmietala zaviazať k účasti v nej, pravdepodobne s cieľom využiť svoju pozíciu ako páku v rokovaniach s Ruskom. (TASR)

Označenie inštitúcie za „nežiaducu“ znamená, že každý, kto pre ňu v Rusku pracuje alebo s ňou spolupracuje, sa vystavuje riziku trestného stíhania.

Rusko pravidelne zaraďuje mimovládne organizácie alebo médiá na zoznam „nežiaducich“ subjektov. Zaradené sú doň organizácie, ktorých činnosť podľa ruských orgánov ohrozuje základy ústavného poriadku, bezpečnosť alebo obranyschopnosť krajiny.

Tento trend eskaloval po invázii ruskej armády na Ukrajinu. Rusko je za toto konanie terčom ostrej kritiky ľudskoprávnych organizácií na Západe.

Na zozname nežiaducich organizácií sa už nachádza napríklad Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda, Greenpeace alebo Amnesty International. (TASR)

Informuje o tom agentúra Reuters a denník The Guardian.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov doplnil, že Rusko a USA neplánujú podpísať žiaden dokument v súvislosti s výsledkami stretnutia na vojenskej základni Elmendorf-Richardson v Anchorage. „Po samite sa neočakáva žiadny dokument, nič nebolo pripravené. Je nepravdepodobné, že nejaký bude,“ vyhlásil podľa agentúry Interfax.

Peskov zároveň potvrdil, že hlavnou témou rozhovorov bude možné riešenie viac ako trojročnej vojny na Ukrajine. „Budú sa prerokúvať otázky súvisiace s urovnaním (vojny) na Ukrajine. Povaha (rokovaní) je veľmi komplexná, mimoriadne mnohovrstevná,“ povedal Peskov novinárom.

Kremeľ tiež označil minulotýždňovú návštevu osobitného vyslanca USA Steva Witkoffa a jeho stretnutie s Putinom v Moskve za užitočné. „Vymieňali sa signály, ktoré umožnili zorganizovať toto stretnutie na vysokej úrovni,“ dodal Peskov. (TASR)