Ukrajina zasiahla ruskú loď s vojenským materiálom

"Trump rozvinul červený koberec pre vojnového zločinca. Na americkej pôde. Americká vláda by mala Putina zatknúť, nie ho hostiť. Hanebné a trápne," napísal na sieti X demokratický kongresman Jim McGovern za štát Massachusetts.

Pred samitom demokrati vo všeobecnosti odsúdili Trumpovo zbližovanie s ruským vodcom, uviedol denník Financial Times.

Obávali sa totiž, že tým odmeňuje autoritárskeho protivníka USA a že to pravdepodobne nepovedie k spravodlivému urovnaniu pre Ukrajinu.

Bývalá demokratická ministerka zahraničia a tiež kandidátka na prezidentku v roku 2016 Hillary Clintonová potom na instagrame poznamenala, že by Trumpa osobne nominovala na Nobelovu cenu za mier, ak by dosiahol mierovú dohodu, ktorá by Ukrajinu nenútila k územným ústupkom.

Dodala, že Putin nie je Trumpov priateľ, ale súper USA, ktorý sa usiluje o rozbitie západného spojenectva. (ČTK)

Od falošných tvrdení o zastrelenom ukrajinskom nájomnom vrahovi až po nepodložené správy o tom, že Rusko vyhlásilo predaj tohto územia USA za nezákonný.

„Zlomyseľní aktéri zaplavili internet a sociálne médiá klamstvami a skreslenými tvrdeniami,“ ktoré „kolujú naprieč politickým spektrom a po celom svete,“ uviedla vo svojej správe organizácia NewsGuard, ktorá sa zaoberá dezinformáciami.

Medzi dezinformáciami sa objavilo aj nepodložené tvrdenie, že americkí vojaci nedávno v aljašskom meste Wasilla zastrelili ukrajinského nájomného zabijaka menom Stefan Orestovyč, ostreľovača údajne vycvičeného ukrajinskými špeciálnymi jednotkami. Neexistujú však žiadne dôkazy o tom, že nájomný vrah s takýmto menom vôbec existuje.

Klamstvo, ktoré kolovalo na sieti X, Instagrame, platforme zameranej na konšpiračné teórie QAnon, ako aj na srílanskom spravodajskom webe, podľa NewsGuard vzniklo na stránke Real Raw News.

Ide pritom o samozvaný web o „humore, paródii a satire“ a je často mylne považovaný za legitímny spravodajský kanál.

Výskumníci ho opakovane kritizujú za publikovanie vymyslených tvrdení o rusko-ukrajinskej vojne, ako aj o amerických predstaviteľoch a politikoch, píše AFP.

Kritici Trumpa na internete tiež nepravdivo tvrdili, že Putin ešte v januári minulého roka podpísal dekrét, ktorým vyhlásil predaj Aljašky USA za „nezákonný“. Toto nepodložené tvrdenie sa rozšírilo aj na sieti X, ako aj na platformách Bluesky a TikTok.

USA kúpili Aljašku od Ruska ešte v roku 1867 a neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by Putin takýto dekrét podpísal, spresňuje francúzska agentúra.

Prokremeľské nacionalistické účty medzitým na sociálnych sieťach šírili obrázok falošnej vlajky „Aljašskej ľudovej republiky“ a využívali samit v Anchorage na tvrdenie, že toto územie právom patrí Rusku.

Snímky šírili online ruské nacionalistické médiá, ako aj sieť Pravda, ktorá je známa šírením proruských naratívov po celom svete. (TASR)

Ovládli šesť dedín na tomto dôležitom úseku frontu, informujú médiá s odvolaním sa na zbor Azov.

Ten bol na ohrozenom úseku nasadený po tom, ako sa skupinám ruských vojakov podarilo preniknúť ukrajinskými obrannými líniami pri meste Dobropilia pri Pokrovsku až do hĺbky desiatich kilometrov.

O vyhnaní nepriateľa zo siedmich dedín informujú podľa servera Ukrajinská pravda a tiež analytici z projektu DeepState, ktorý je blízky ukrajinskej armáde.

Dobytie niektorých z uvedených dedín, napríklad Nykanorivky, oznámilo v uplynulých dňoch ruské ministerstvo obrany. K ukrajinským tvrdeniam sa Moskva zatiaľ nevyjadrila.

Azov tvrdí, že počas posledných troch dní vyradil z boja stovky ruských vojakov, zničil desiatky kusov nepriateľskej techniky, vrátane jedného tanku a dvoch bojových vozidiel pechoty, a tiež zajal 13 Rusov. 

Podobné tvrdenia nepriateľských strán nemožno vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov. (ČTK)

Hlavnou témou rozhovorov je možná dohoda o prímerí na Ukrajine, ktorá by ukončila najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.

Ide o prvé osobné rozhovory oboch lídrov od Trumpovho návratu do Bieleho domu.

Na záberoch pred začiatkom rokovania bolo vidno, že Trump a Putin sedia vedľa seba oddelení len malým stolíkom a po boku každého z nich sú prekladatelia.

Ako podotýka server denníka The New York Times, chvíle pred začiatkom diskusií, na ktorých boli prítomní aj novinári, boli nezvyčajne tiché.

Trump pri takýchto príležitostiach bežne odpovedá na otázky novinárov, tentoraz obaja politici mlčali a otázky ignorovali.

Šéf Bieleho domu niekoľkokrát zatlieskal, zatiaľ čo k nemu Putin prichádzal po letiskovej ploche, a potom ruskému vodcovi potriasol rukou. Prezidenti následne bok po boku kráčali po červenom koberci. Potom vystúpili na pódium s nápisom Aljaška 2025, kde zapózovali pre novinárov bez toho, aby k nim prehovorili.

Keď sa jeden z reportérov spýtal Putina, či prestane zabíjať civilistov, ruský prezident sa len pousmial a ukázal si na ucho.

Prezidenti následne spoločne nastúpili do čierneho obrneného automobilu amerického prezidenta, ktorý ich odviezol na prvú fázu rokovania. Médiá to označili za neobvyklé.

Putina by mali na schôdzke sprevádzať jeho asistent Jurij Ušakov a šéf diplomacie Lavrov. Po tomto stretnutí by mal nasledovať spoločný obed delegácií.

Na ňom budú prítomní aj americký minister financií Scott Bessent, minister obchodu Howard Lutnick, minister obrany Pete Hegseth a šéfka prezidentskej kancelárie Susie Wilesová, píše NBC News.

Ruskú delegáciu tvorí ďalej minister obrany Andrej Belousov, minister financií Anton Siluanov a hlavný vyjednávač s USA Kirill Dmitrijev.

Lietadlo Il-96 eskortovali dve stíhačky. 

Prezidentský špeciál Air Force One pristál krátko pred plánovaným príletom 10.30 h miestneho času (20.30 h SELČ). Rokovania by sa mali začať o približne 11.30 h miestneho času (21.30 h SELČ).

Trump sa nestretne s Putinom vo formáte jeden na jedného, ako bolo pôvodne oznámené, ale bude tri na tri. S Trumpom bude ešte podľa Bieleho domu minister Rubio a splnomocnenec Witkoff. Kto sa rokovania zúčastní na ruskej strane s Putinom, zatiaľ nie je jasné.

Fotku z príprav zverejnil šéf Ruského štátneho investičného fondu Kirill Dmitriev.