Zelenskyj: Ukrajina potrebuje skutočný trvalý mier, nie ďalšiu prestávku medzi ruskými inváziami

V sobotu večer o tom informovalo ruské ministerstvo zahraničia.

Telefonáty sa uskutočnili niekoľko hodín po tom, ako vrcholný samit medzi americkým prezidentom a šéfom Kremľa nepriniesol žiadnu konkrétnu dohodu o ukončení vojny na Ukrajine, poznamenala agentúra Reuters.

Telefonát medzi Lavrovom a tureckým ministrom zahraničia Hakanom Fidanom sa podľa Moskvy uskutočnil z iniciatívy tureckej strany. "Ministri zahraničia si vymenili názory na výsledky rokovaní na najvyššej úrovni medzi Ruskom a USA, ktoré sa konalo 15. augusta na Aljaške," uviedlo ministerstvo v stručnom vyhlásení na svojom webe.

Turecko sa počas vojny na Ukrajine snaží udržať otvorené diplomatické kanály na oboch stranách konfliktu. Vystupuje tak súčasne ako člen NATO, partner Ruska i Ukrajiny a stavia sa tiež do úlohy potenciálneho sprostredkovateľa.

Lavrov tiež telefonicky hovoril s maďarským ministrom zahraničia Péterom Szijjártóom, rovnako na podnet maďarskej diplomacie. "Strany prerokovali otázky súvisiace s ukrajinskou krízou v kontexte výsledkov stretnutia lídrov Ruska a Spojených štátov na Aljaške," uviedlo ruské ministerstvo.

Obaja ministri tiež diskutovali o "praktických otázkach rusko-maďarskej spolupráce, vrátane harmonogramu bilaterálneho politického dialógu", dodal rezort.

Maďarsko počas celej vojny udržiava s Ruskom úzke vzťahy, často blokuje protiruské sankcie EÚ a spolupracuje s Moskvou v oblasti energetiky.

Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý čelí kritike za svoj príklon k Putinovi napriek tri a pol roka trvajúcej ruskej invázii, v sobotu uviedol, že svet je po stretnutí Trumpa s Putinom bezpečnejším miestom. Ešte pred samitom sa Orbán tento týždeň nechal počuť, že Rusko vojnu proti Ukrajine vyhralo a zostáva otázka, kedy to Západ podporujúci Ukrajincov uzná. (ČTK)

Informuje o tom agentúra AFP.

„Vidíme, že Rusko odmieta početné výzvy na prímerie a zatiaľ neurčilo, kedy zastaví zabíjanie. To komplikuje situáciu,“ napísal Zelenskyj v sobotu večer na sociálnych sieťach, pričom tak reagoval na vyjadrenia zaznievajúce v súvislosti s piatkovým samitom Trumpa s Putinom.

„Ak nemajú vôľu na jednoduchý príkaz na zastavenie útokov, môže to vyžadovať veľa úsilia na dosiahnutie toho, aby malo Rusko vôľu realizovať niečo oveľa rozsiahlejšie – mierové spolunažívanie so svojimi susedmi po celé (ďalšie) desaťročia,“ dodal.

Informuje o tom agentúra DPA.

Merz v rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ARD v sobotu večer hovoril o stretnutí na Aljaške ako o „veľkolepom protokole“, a poznamenal tiež, že „ruská tlač je (z toho) nadšená".

„Stačilo by aj trochu menej,“ dodal.

Zároveň však zdôraznil, že Trump konal „v rámci, o ktorom predtým spoločne diskutovali“, čo napriek zopár znepokojujúcim výjavom z piatkovej noci označil za pokrok.

Nemecký kancelár v zásade nevylúčil prípadné územné ústupky zo strany Ukrajiny, zdôraznil však, že k nijakým takýmto ústupkom nemôže dôjsť „pred dosiahnutím mierovej dohody.“

Dodal, že v takejto dohode by zároveň muselo byť vytýčené, kedy presne nadobudnú účinnosť bezpečnostné záruky pre Kyjev. (TASR)

Povedal to šéf nemeckej diplomacie Johann Wadephul.

"To bude dohodnuté tento víkend a ochota (nemeckého kancelára) Friedricha Merza prevziať zodpovednosť je zrejmá. V posledných niekoľkých dňoch to veľmi jasne preukázal. Budeme o tom spoločne diskutovať," povedal Wadephul nemeckej verejnoprávnej stanici ARD s tým, že viacero európskych lídrov je ochotných sprevádzať Zelenského do Washingtonu, ak takéto rozhodnutie padne.

Dron podľa Alexandra Chinštejna zaútočil na auto, v ktorom zahynul 52-ročný muž a jeho 13-ročný syn. Gubernátor súčasne varoval obyvateľov oblasti pred návratom do pohraničia, "pretože sa to môže skončiť tragédiou".

Gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov zasa informoval o štyroch zranených civilistoch po nálete dronov na Belgorod. Jeden zo zranených je podľa neho vo vážnom stave.

Denník CNN zasa priniesol mierne odlišné informácie, a to, že Trump chce trojstranný samit do piatku.

Šéf Kremľa údajne podľa informovaných zdrojov požaduje za ukončenie ofenzívy na Ukrajine okrem Doneckej oblasti aj Luhanskú oblasť. Putin je tiež ochotný rokovať o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ale ako jedného z možných garantov navrhol Čínu.

Ako už počas soboty informovali zahraničné médiá s odvolaním sa na svoje zdroje, Putin pri rokovaní s Trumpom na Aljaške požadoval za ukončenie ruskej ofenzívy dve oblasti na východe Ukrajiny - Doneckú a Luhanskú. Moskva by v takom prípade zastavila svoje vojská v južnej Chersonskej oblasti a juhovýchodnej Záporožskej oblasti.

Kým Rusi kontrolujú takmer celú Luhanskú oblasť, v Doneckej oblasti ovládajú okolo 70 percent tohto priestoru, avšak najzápadnejšie mestá naďalej kontroluje Kyjev. Naopak, v Chersonskej a Záporožskej oblasti ruská armáda už nejaký čas nedosiahla žiadny výraznejší pokrok.

Putin je ochotný vyjednávať o odovzdaní malých častí v Sumskej a Charkovskej oblasti, ktoré sú pod kontrolou ruskej armády, píše Axios s odvolaním sa na ukrajinský zdroj, podľa ktorého mali americkí zástupcovia na Aljaške zo šéfa Kremľa takýto pocit.

Rusko by tým ale Ukrajine odovzdalo výrazne menšiu časť územia, ako by Moskva získala od Kyjeva. Tieto požiadavky na ukrajinské územia preto Kyjev podľa Axiosu určite odmietne.

Putin tiež navrhol Peking ako jedného z možných garantov ukrajinskej bezpečnosti, čo ale podľa serveru znamená, že šéf Kremľa je proti zapojeniu vojakov Severoatlantickej aliancie (NATO) na Ukrajine.

Podľa európskych lídrov je Trump ochotný uvažovať aj o podiele Spojených štátov na bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ale mimo misie NATO, dodáva Axios. (ČTK)