V tlačiarni hotela na Aljaške našli hostia podklady pre účastníkov samitu Trumpa s Putinom

Povedal to po rokovaní koalície ochotných.

Ak Európa teraz ukáže pred Ruskom slabosť, neskôr za to zaplatí vysokú cenu, varoval Macron podľa tlačových agentúr.

Macron povedal, že cieľom rokovania koalície so Zelenským bolo ukázať jednotu medzi Ukrajinou a jej európskymi spojencami pred pondelkovou schôdzkou s americkým prezidentom Trumpom vo Washingtone.

Český premiér to uviedol na sieti X po videokonferencii koalície ochotných.

Videokonferencia bola podľa Fialu dôležitá pre koordináciu pred pondelkovým rokovaním v Bielom dome. "Zhodli sme sa, že cieľom má byť čo najskôr zastaviť zabíjanie ľudí a že úplne zásadné pre ďalšie rokovania budú jasné bezpečnostné garancie pre Ukrajinu zo strany Spojených štátov a Európy," napísal český premiér.

Po rokovaní tzv. koalície ochotných s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským to uviedol poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski.

"Skončilo sa stretnutie západnej koalície ochotných na podporu Ukrajiny pred zajtrajšími (pondelkovými) rozhovormi vo Washingtone. Zdôraznil som, že - aby nastal mier - je nutné vyvíjať nátlak na agresora, a nie na obeť agresie," napísal Sikorski na sieti X.

Predseda Európskej rady António Costa po rokovaní koalície zdôraznil, že pre nastolenie trvalého mieru na Ukrajine je nevyhnutná jednota medzi Európou a Spojenými štátmi. Podobne ako Sikorski sa vyslovil za zvýšenie tlaku na Rusko.

"Ako som zdôraznil na dnešnom stretnutí koalície ochotných, ak nebude dohodnuté prímerie, musia EÚ a USA zvýšiť tlak na Rusko," uviedol Costa. Je podľa neho nevyhnutné rešpektovať právo Ukrajiny ohľadom stanovenia mierových podmienok.

Ubezpečil tiež o pripravenosti Európy prispieť spolu s USA k bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu, ktoré by odradili budúcu ruskú agresiu a zabezpečili spravodlivý a trvalý mier.

Dronmi zaútočilo na infraštruktúru železničnej stanice Liski. Referuje o tom web united24media.com s odvolaním sa na spravodajské zdroje portálu Hromadske.

Operácia, ktorú vykonali spoločne jednotky štátnej pohraničnej služby a ďalšie zložky obranných síl, narušila železničnú dopravu cez túto stanicu. Výsledkom bolo prerušenie dodávok munície a personálu ruským silám na okupovaných územiach Ukrajiny.

Podľa spravodajských zdrojov je stanica Liski kľúčovým logistickým uzlom pre ruskú armádu. Zabezpečuje dopravné spojenia pre jednotky nasadené na Ukrajine. Po útoku ruské úrady hlásili meškanie najmenej 14 vlakov, uviedol ruský portál Astra.

Deň predtým zasiahlo ukrajinské obranné spravodajstvo muničný sklad a ruský personál v okupovanom Melitopoli v Záporožskej oblasti. Výbuch v priemyselnej zóne mesta zničil sklad a vyvolal ďalšie explózie, pri ktorých zahynulo najmenej šesť ruských vojakov.

Melitopoľ, dôležitý logistický uzol spájajúci okupované územia s Krymom, je častým cieľom ukrajinských operácií zameraných na narušenie ruských zásobovacích trás. (SITA)

Uviedol to deň pred kľúčovým stretnutím v Bielom dome, kde prezident USA Donald Trump v pondelok prijme ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a viacerých európskych spojencov Ukrajiny.

Ak sa nám v žiadnom bode nepodarí dosiahnuť dohodu, potom to bude mať dôsledky, povedal Rubio pre americkú televíznu stanicu NBC. Spresnil, že ide nielen o dôsledky v podobe pokračovania vojny, ale aj v podobe pokračovania už uvalených i potenciálne nových sankcií voči Rusku.

Moderátorka NBC pripomenula, že prezident USA Donald Trump po stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom informoval európskych lídrov, že Putin požaduje kontrolu nad Doneckou oblasťou, ktorú ruská armáda ovláda len čiastočne, žiada tiež, aby sa ruština stala úradným jazykom na Ukrajine a chce rokovať aj o pravoslávnej cirkvi.

Na otázku moderátorky, či USA prijali všetko, čo Putin položil na stôl, Rubio odpovedal, že Spojené štáty nie sú v pozícii, aby čokoľvek akceptovali alebo odmietli, pretože v konečnom dôsledku je to na Ukrajincoch. Sú to oni, s ktorými musí Rusko uzavrieť mier, Ukrajina s Ruskom.

Podľa Rubia sa diskutovalo o niektorých konceptoch a návrhoch, ktoré by Ukrajinci na stretnutí v Bielom dome mohli podporiť. Uviedol, že o detailoch nechce hovoriť v médiách, ale ide o záležitosti, ktoré majú potenciál prelomu a pokroku.

Budeme diskutovať o všetkých týchto veciach, pretože musíme nájsť oblasti, v ktorých dosahujeme pokrok, a (musíme sa) pokúsiť začať zmenšovať priepasť medzi oboma stranami vojnového konfliktu na Ukrajine, doplnil Rubio.

Uviedol, že na to, aby došlo k mierovej dohode, sú veci, ktoré Rusko chce a ktoré nemôže získať, a sú veci, ktoré Ukrajina chce a ktoré nedostane. Obe strany sa budú musieť niečoho vzdať... Tak to proste je.

Rubio súčasne pripomenul, že Ukrajina je suverénna krajina, ktorá má právo uzatvárať bezpečnostné aliancie s inými štátmi, aby v budúcnosti zabránila invázii a ohrozeniu svojej bezpečnosti. To nie je nerozumná požiadavka, doplnil Rubio.

Upozornil však tiež, že medzi témy diskusie budú patriť aj územné otázky. Existujú oblasti, ktoré Rusko drží a ktorých sa bude musieť vzdať, dodal.

Medzičasom prezident Donald Trump v nedeľu avizoval, že dosiahol veľký pokrok vo vzťahoch s Ruskom. V stručnom príspevku na sociálnej sieti Truth Social deň pred stretnutím so Zelenským a jeho európskymi spojencami v Bielom dome napísal: Veľký pokrok vo vzťahoch s Ruskom. Sledujte vývoj!

Ochotu Ruska pristúpiť na nejaké ústupky priznal v rozhovore pre NBC aj Rubio, ktorý však dodal, že jedna vec je, čo hovoríte, že by ste mohli byť ochotní zvážiť, druhá vec je vaša ochota to skutočne urobiť. (TASR)

Informovala agentúra Reuters.

Bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka podľa jeho kancelárie Putin podrobne informoval o samite na aljašskej vojenskej základni Elmendorf-Richardson v Anchorage.

Tieto rusko-americké rokovania podľa úradu kazašského prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva prispeli k lepšiemu pochopeniu ruského postoja k Ukrajine z americkej strany.

Trump a Putin sa na Aljaške podľa osobitného vyslanca amerického prezidenta dohodli na „silných bezpečnostných zárukách“ pre Ukrajinu.

„Dohodli sme sa na bezpečnostných zárukách, ktoré by som označil za prelomové,“ povedal Witkoff pre americkú spravodajskú televíziu CNN, ktorú vo svojej správe citovala agentúra AFP.

Podľa agentúry AP Witkoff vo vysielaní CNN spresnil, že USA a európski spojenci poskytnú Ukrajine bezpečnostné záruky podobné mandátu kolektívnej obrany NATO ako súčasť prípadnej dohody o ukončení vojny.

„Podarilo sa nám získať nasledujúci ústupok: že Spojené štáty môžu (Ukrajine) ponúknuť ochranu podobnú článku 5, čo je jeden z hlavných dôvodov, prečo chce Ukrajina vstúpiť do NATO,“ povedal Witkoff v relácii televízie CNN. Dodal, že to bolo vôbec prvýkrát, čo počul Putina súhlasiť s takýmto návrhom.

Witkoff v rozhovore pre CNN vôbec prvýkrát poskytol niektoré podrobnosti o obsahu rokovaní na Aljaške. Dodal, že pokiaľ ide o bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, Rusko uviedlo, že sa legislatívne zaviaže neusilovať sa o žiadne ďalšie územia na Ukrajine.

Rusi tiež pri rokovacom stole podľa neho urobili určité ústupky ohľadom piatich regiónov na východe Ukrajiny.

Witkoff obhajoval aj Trumpovo rozhodnutie, že netlačil na Rusko, aby súhlasilo s okamžitým prímerím. Vysvetlil, že Trump sa priklonil k mierovej dohode, pretože sa dosiahol „taký veľký pokrok“.

„Prediskutovali sme takmer všetky ostatné otázky potrebné pre mierovú dohodu,“ povedal Witkoff bez toho, aby to bližšie špecifikoval. „Začali sme vidieť určitú zmierlivosť v spôsobe, akým uvažujú o dosiahnutí konečnej mierovej dohody,“ objasnil.

Witkoff súčasne uviedol, že „dúfa“ v „produktívne stretnutie“ s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a európskymi lídrami, ktoré sa bude konať v pondelok v Bielom dome. Trumpov vyslanec od tohto stretnutia očakáva dosiahnutie „skutočného konsenzu“, následne sa „budeme môcť vrátiť k Rusom, posunúť tento mierový plán dopredu a dotiahnuť ho do konca.“ (TASR)

Táto otázka je podľa neho taká podstatná, že by o nej mali diskutovať iba lídri Ukrajiny a Ruska na trojstrannom stretnutí so Spojenými štátmi. Rusko však podľa neho nedáva v súčasnosti žiadne náznaky, že by k takémuto samitu mohlo dôjsť.

Ak to Moskva odmietne, mali by nasledovať sankcie, poznamenal.

Podľa Zelenského slov je tiež potrebné dosiahnuť prímerie predtým, než sa začne rokovať o „konečnej“ dohode.

„Potrebujeme skutočné rokovania, čo znamená, že môžeme začať tam, kde je teraz frontová línia,“ dodal. (ČTK)