Starmer chce zabezpečiť na Ukrajine spravodlivý mier

"Naším hlavným cieľom je spoľahlivý a trvalý mier pre Ukrajinu a celú Európu. A je dôležité, aby dynamika všetkých našich stretnutí viedla práve k tomuto výsledku. Chápeme, že nemôžeme očakávať, že Putin dobrovoľne upustí od agresie a nových pokusov o dobýjanie. Preto musí tlak fungovať, a to spoločný tlak – zo strany Spojených štátov a Európy a zo strany všetkých na svete, ktorí rešpektujú právo na život a medzinárodný poriadok," uviedol Zelenskyj s odvolaním sa na ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa minulý piatok stretol s Trumpom na Aljaške.

"Ukrajina je pripravená na skutočné prímerie a na vytvorenie novej bezpečnostnej architektúry. Potrebujeme mier," dodal Zelenskyj.

Stretnutie lídrov s prezidentom Donaldom Trumpom je naplánované na 19:15 SELČ.

V pondelok to na sieti X oznámil predseda Európskej rady António Costa.

„Zvolal som na zajtra (utorok) 13.00 h SELČ videokonferenciu členov Európskej rady, aby sme zhodnotili dnešné stretnutia o Ukrajine vo Washingtone. Spoločne s USA bude EÚ naďalej pracovať smerom k trvalému mieru, ktorý zabezpečí životne dôležité bezpečnostné záujmy Ukrajiny a Európy,“ napísal Costa.

Po nich prišiel aj britský premiér Keir Starmer.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová po príchode vyhlásila, že Západ je nástrojom na „budovanie mieru a zaručenie spravodlivosti“.

Pred stretnutím vo svojej rodnej taliančine povedala, že je rada, že návrh na bezpečnostnú záruku podobnú členstvu v NATO – ktorú ako prvé navrhlo Taliansko – je ústredným bodom dnešných rozhovorov.

„Sme na strane Ukrajiny, podporujeme úsilie prezidenta Spojených štátov,“ povedala novinárom. „Myslím si, že práca, ktorú dnes vykonáme, bude z tohto pohľadu dôležitá.“ (BBC)

Pre Európu je podľa neho kľúčové obhajovať princíp, že hranice štátu sa nemenia vojenskou silou.

Na otázku, čo by sa stalo, ak by ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol ruské požiadavky, aby sa Ukrajina stiahla z Donbasu, odpovedal, že sa do Zelenského nedokáže naplno vžiť.

„On vidí, aké má karty v ruke, akú má silu. Môže cítiť, ako je Ukrajina jednotná a ako dlho sa ešte môže ruskej agresii brániť. Putinova požiadavka je, samozrejme, absolútne nehorázna... Tri roky nie je schopný dobyť ‚hrad‚ a teraz hovorí: ‚Môže byť mier, ale dajte mi k tomu hradu kľúče’,“ povedal Lipavský.

Zdôraznil, že Putina k diplomatickým rokovaniam doviedla sila ukrajinskej armády a občanov a ekonomické sankcie, humanitárna, vojenská a iná podpora Západu.

„Takže my by sme zároveň mali byť pripravení, naopak, pritvrdiť, ak bude Putin naďalej tieto nehorázne požiadavky vznášať a nebude chcieť vojnu zastaviť... Pre nás, pre Európanov, je kľúčové, aby sme obhajovali princípy, že sa hranice nebudú meniť vojenskou silou,“ podotkol.

Mier podľa šéfa českej diplomacie nesmie znamenať, že sa Ukrajina vzdá. „Musí znamenať, že v Európe bude bezpečie a Putin proti nej napríklad o päť rokov neobnoví vojnu. Alebo aj skôr, lebo vidíme, že masívne zbrojí,“ povedal Lipavský.

Verí, že sa Európe podarí udržať Spojené štáty na svojej strane. Detailné rokovania pred summitom amerického a ruského prezidenta na Aljaške a po ňom mu vraj dávajú určitú mieru viery v tento scenár. (TASR)

Počet prípadov nelegálneho dovozu tovaru do Ruska za posledný rok klesol o približne tisíc na zhruba 4300, oznámila v pondelok estónska daňová a colná správa.

Komplexné kontroly sa osvedčili ako účinný odstrašujúci prostriedok, uviedol šéf colnej správy Voldemar Linno.

Zdôraznil však, že súkromné osoby a spoločnosti napriek stratégii nulovej tolerancie naďalej obchádzajú predpisy. Estónsko od 8. augusta 2024 uplatňuje na svojej hranici s Ruskom prísnejšie kontroly, ktoré nahradili systém náhodných previerok cestujúcich a vozidiel.

Cieľom je zabrániť preprave a tranzitu tovaru, na ktorý sa vzťahujú sankcie EÚ, cez Estónsko.

Od začiatku ruskej vojny na Ukrajine uvalila EÚ na Rusko celkovo 18 sankčných balíkov.

Podľa estónskej colnej správy sa väčšina porušení pravidiel týkala vývozu hotovosti, komponentov na výrobu bezpilotných lietadiel, strelných zbraní, munície a rádiokomunikačných zariadení.

Ďalšie prípady súviseli s tovarmi dvojakého použitia, ktoré môžu mať uplatnenie na civilné aj vojenské účely. V niekoľkých prípadoch úrady začali trestné stíhanie. (TASR)

Americký prezident Donald Trump mal problém s tým, že počas ich februárového stretnutia v Oválnej pracovni Volodymyr Zelenskyj nemal na sebe oblek.

Prezident Ukrajiny si vypočul, že nemá dostatok úcty k Amerike.

Ukrajinský prezident vtedy prišiel v oblečení vojenského štýlu, čo jeho americkému hostiteľovi zjavne prekážalo. Trump, už keď predo dvermi vítal Zelenského, obrátil sa k novinárom s ironickou poznámkou: „Dnes je teda vyobliekaný!“

Niektorí americkí predstavitelia sa podľa webu Axios následne domnievali, že aj absencia obleku u Zelenského prispela k neúspešnému priebehu tejto schôdzky.

Tentoraz by Zelenskyj podľa zdrojov z Ukrajiny mal do Bieleho domu prísť v čiernom saku podobnom oblekovému – rovnakom, aké mal počas júnového samitu NATO v Holandsku. Nepôjde však o kompletný a klasický oblek.

Zelenskyj sa už v priebehu pondelka stretol s Trumpovým vyslancom pre Ukrajinu Keithom Kelloggom. Oblečené mal čierne tričko.

Denník Le Figaro pripomenul, že na spomínanom samite sa ukrajinský prezident po prvý raz od začiatku ruskej invázie v roku 2022 objavil vo vyslovene civilnom odeve, čo Trump údajne spokojne kvitoval.

„Zelenskyj prišiel ako normálny človek, nie ako blázon. Bol oblečený tak, ako sa patrí na NATO. A mali preto dobrý rozhovor,“ citoval Axios jedného z amerických predstaviteľov.

Jeden z poradcov Bieleho domu položartom uviedol, že „ak by Zelenskyj v pondelok prišiel do Bieleho domu v obleku, bol by to dobrý signál pre mier“.

Zároveň však dodal, že sa to neočakáva. Iný poradca skonštatoval: „Bolo by fajn, keby mal aspoň kravatu, ale ani to neočakávame.“

Podľa zdrojov Axiosu bol počas februárovej schôdzky najviac podráždený viceprezident USA J. D. Vance, ktorému prekážali Zelenského výzor i vystupovanie.

„Celá kauza s kravatou bola od začiatku Vanceova záležitosť,“ uviedol jeden zo zdrojov.

Zelenskyj si donedávna počas zahraničných ciest obliekal vojenské polokošele, čím chcel svetu pripomínať, že je vodcom napadnutej krajiny. Jeho štýl sa zmenil koncom apríla, keď sa v čiernom bluzóne vojenského strihu a čiernej košeli objavil vo Vatikáne na pohrebe pápeža Františka.

Trump tam prišiel v rozpore s protokolom v modrom obleku s modrou kravatou. Bolo to prvé stretnutie Zelenského a Trumpa od hlučnej roztržky v Bielom dome, ktorá sa odohrala v priamom televíznom prenose.

Ukrajinské médiá pred časom informovali, že kapsulovú kolekciu čiernych outfitov pre Zelenského vytvoril domáci návrhár Viktor Anisimov.

Kolekcia obsahuje dve desiatky rôznych kúskov – klasické košele, roláky, tričká, poľné bundy i športové saká.

Všetky boli ušité z prírodných certifikovaných látok, ako ľan, bavlna či žihľava. Ide o kolekciu vytvorenú exkluzívne pre Zelenského a momentálne nie je dostupná pre spotrebiteľov v e-shope Anisimovej firmy, ktorá aj počas vojny zostala v Kyjeve. (Sky News, TASR)