Lavrov: Západ chce blokovať rokovania o mieri na Ukrajine

Určené boli na výstavbu hraničných opevnení. Informujú o tom agentúry AFP a Reuters.

O zadržaní Vladimira Bazarova informoval na platforme Telegram Alexandr Chinštejn, gubernátor Kurskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou. Dodal, že „predošlé úspechy nesmú a nebudú slúžiť ako povolenie porušovať zákon“.

Bazarov bol v minulosti zástupcom gubernátora Belgorodskej oblasti. Práve s činnosťou v úrade súvisí podľa Chinštejna zadržanie tohto predstaviteľa. „Predbežne sa prípad týka výstavby obranných opevnení,“ objasnil gubernátor Kurskej oblasti.

Ruská tlačová agentúra TASS s odvolaním na zdroj z bezpečnostných zložiek uviedla, že Bazarova vyšetrujú pre spreneveru miliardy rubľov (viac ako 10,6 milióna eur).

Reuters dodáva, že Rusko vyšetrovalo niekoľko predstaviteľov, odkedy v auguste minulého roka ukrajinské jednotky nečakane vpadli do ruskej Kurskej oblasti a obsadili tam časti územia.

Putin v júli odvolal bývalého gubernátora Kurskej oblasti Romana Starovojta z funkcie ministra dopravy. Len niekoľko hodín po tom ho našli mŕtveho.

Reuters v tom čase uviedol, že Starovojt bol zapletený do údajnej sprenevery finančných prostriedkov určených na opevnenie ruskej hranice s Ukrajinou v Kurskej oblasti.

Zamestnanci ruského ministerstva vnútra a tajnej služby FSB zatkli v júli pre obvinenie zo sprenevery zástupcu gubernátora pohraničnej Brianskej oblasti Nikolaja Simonenka.

V apríli zatkli za údajnú spreneveru bývalého gubernátora Kurskej oblasti Alexeja Smirnova a jeho zástupcu, pričom aj tento prípad sa týkal opevnení. (TASR)

Informuje o tom agentúra DPA.

V oblastnej metropole Sumy bola poškodená obytná budova i desiatky rodinných domov. Zasiahnutá bola aj civilná infraštruktúra.

V rajóne Konotop ležiacom taktiež v Sumskej oblasti zahynul pri dronovom útoku 37-ročný vodič a jeho dvaja spolujazdci v pokročilom veku utrpeli ťažké zranenia. Tamojšia prokuratúra prípad vyšetruje ako potenciálny vojnový zločin.

Z tejto sumy približne 25 miliárd eur vynaložili na prijatie a ubytovanie ukrajinských utečencov, 17 miliárd eur na dodávky zbraní a výcvik vojakov, 6,7 miliardy eur na civilnú pomoc a 1,9 miliardy eur na priamu rozpočtovú podporu.

Informuje o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na nemecké ministerstvo financií.

Podľa finančných plánov vlády v Berlíne by sa mala vojenská pomoc Ukrajine do roku 2027 udržať na úrovni viac ako 8 miliárd eur ročne. Vzhľadom na pokračujúcu vojnu zostávajú finančné potreby Ukrajiny naďalej vysoké.

Minister financií Serhij Marčenko nedávno odhadol, že Ukrajina bude v roku 2026 potrebovať zo zahraničia takmer 38,5 miliardy eur na stabilizáciu svojho rozpočtu. V tomto roku Ukrajina vzhľadom na rastúce náklady musela navýšiť rozpočet o dodatočných viac ako 8 miliárd eur.

V porovnaní s predvojnovým rokom 2021 sa rozpočtové potreby krajiny strojnásobili. Viac ako 40 percent z nich pokrývajú zahraničné úvery a pomoc. Podľa ukrajinských údajov od začiatku vojny prišlo do štátneho rozpočtu viac ako 118 miliárd eur zo zahraničných finančných zdrojov. (TASR)

Zavedený bol v súvislosti s ruskou inváziou. Poľnohospodári podľa agentúry Reuters varujú, že ich nedostatok by sa mohol negatívne podpísať na výnosoch kľúčových obilnín.

Ukrajina hneď na začiatku ruskej invázie z bezpečnostných dôvodov zakázala dovoz dusíkatých hnojív cez námorné prístavy, pretože niektoré z týchto látok sú výbušné a prístavná infraštruktúra býva terčom ruských útokov. Tieto hnojivá je možné na Ukrajinu dovážať cez riečne prístavy aj po zemi, podľa poľnohospodárskeho zväzu UAC sa ale v čase zvýšeného dopytu prehlbuje ich nedostatok.

"Hlavným faktorom je zákaz dovozu cez námorné prístavy dusičnanu amónneho, ktorý je naozaj výbušnou látkou, ale aj ďalších dusíkatých hnojív, ktoré nijako výbušné nie sú," uviedol UAC vo vyhlásení.

Dodal, že ak nebude problém urýchlene vyriešený, mohli by na budúci rok na Ukrajine výnosy kľúčových plodín pre domáci aj medzinárodný trh klesnúť o 30 percent.

Ukrajina je popredným svetovým vývozcom kukurice, pšenice a jačmeňa, za sezónu celkovo vyvezie asi 40 miliónov ton obilnín. Je tiež dôležitým dodávateľom slnečnicových semien a slnečnicového oleja.

Zväz UAC takisto uviedol, že výnos týchto plodín závisí od dovozu minerálnych hnojív, ktorý je potrebné na poliach použiť práve v tomto ročnom období. (ČTK)

Pochybuje, že sa ruský vládca stretne s ukrajinským prezidentom. Neverí ani tomu, že Putin chce o mieri naozaj rokovať.

Petraeus to povedal v rozhovore pre ABC News.

„Myslím si, že by malo byť jasné všetkým, a myslím si, že je to jasné aj prezidentovi Trumpovi, že napriek všetkému jeho úsiliu... ukončiť vojnu, zastaviť zabíjanie, Putin zjavne nemá v úmysle to urobiť, pokiaľ sa mu neodovzdá ďalšie územie, ktoré je silno opevnené, a tempom, ktorým postupujú, by ruské sily museli bojovať roky," povedal bývalý riaditeľ CIA.

Dodal, že Putinove základné požiadavky vrátane proruskej vlády na Ukrajine sa nezmenili.

„Prekážkou mieru je v tomto momente prezident Putin,“ povedal Petraeus. Zároveň tvrdí, že USA a ich spojenci musia zmeniť rovnováhu síl zvýšením podpory Ukrajiny. „Musíme zmeniť túto dynamiku tým, že Ukrajine pomôžeme oveľa viac, ako sme pomáhali doteraz,“ vyhlásil. (SITA, Kyiv Independent)

"Aj keby sa teraz podarilo dosiahnuť nejakú podobu prímeria, Rusko bude do niekoľkých rokov pripravené na ďalšiu expanziu," uviedol Fiala.

Práve postoj Česka ku konfliktu na Ukrajine označil spolu s energetickou bezpečnosťou či investíciami za oblasti, v ktorých je krajina úspešná. Zdôraznil tiež nutnosť pretrvávania silného spojenectva Európy so Spojenými štátmi.

Treba si uvedomiť, že Európa zostáva v ohrození a konať podľa toho, uviedol premiér.

"Ruské ambície nekončia na hraniciach Doneckej a Luhanskej oblasti na východnej Ukrajine. A aj keby sa teraz podarilo dosiahnuť nejakú podobu prímeria, čo si nepochybne všetci želáme, tak Rusko, ak neurobíme správne kroky, bude do niekoľkých rokov pripravené na ďalšiu expanziu, "uviedol.

Ukrajina preto potrebuje bezpečnostné záruky, pričom kľúčovou a hlavnou bezpečnostnou zárukou je podľa neho sila ukrajinskej armády.

Na bezprostredné riziko, aké predstavuje Rusko, neexistuje podľa Fialu iná odpoveď ako dôsledné odstrašovanie a posilňovanie odolnosti. "To znamená nielen investovať do obrany, ale aj starať sa o rozvoj priemyselných kapacít, uplatňovať šikovný prístup ku kritickej infraštruktúre a ku strategickým surovinám," doplnil.

V pomere k veľkosti krajiny a sile ekonomiky je Česko dlhodobo na čele vojenskej i civilnej podpory Ukrajiny, poznamenal Fiala. Spomenul integráciu ukrajinských utečencov, školenie ukrajinských profesionálov či českú muničnú iniciatívu a prípravu na povojnovú rekonštrukciu Ukrajiny.

"Našou ambíciou je, aby sa tu ďalekosiahlo uplatnili české firmy a mohli sa v budúcnosti podieľať na obnove energetiky, dopravy, zdravotníctva, IT a tiež samozrejme obranných kapacít," povedal. Bezpečnostným záujmom Česka je podľa neho Ukrajinu ďalej podporovať a urobiť všetko pre to, aby sa žiadny ruský vojak nikdy nepriblížil k slovenským hraniciam. 

"Česko je zodpovedným členom Severoatlantickej aliancie (NATO) a nesie zodpovednosť za stabilitu kontinentu," uviedol ďalej Fiala v prejave. "Spolu s našimi partnermi sa nám darí posúvať Európu k väčšej konkurencieschopnosti, k energetickej bezpečnosti a k tomu, aby mohla naďalej žiť v mieri," povedal.

Pre Česko je podľa neho zásadné posilňovanie vzťahov s Nemeckom a Poľskom, praktické dobré vzťahy je potrebné udržiavať tiež s Rakúskom a Slovenskom.

Ak má Európa v dnešnom svete uspieť, musí byť podľa českého premiéra schopnejšia, sebestačnejšia a technologicky vyspelejšia. "Zároveň však nesmie v žiadnom prípade prísť o transatlantickú väzbu, pretože bez Spojených štátov sa nezaobídeme," povedal.

"Napriek všetkým komplikáciám musíme pracovať na tom, aby naše spojenectvo v tej silnej podobe pretrvalo. Pretrhať väzby by bolo absolútne iracionálne. Oveľa väčší zmysel dáva vziať súčasné problémy ako príležitosť, "dodal. (ČTK)

Podľa Moskvy v noci útočili aj Ukrajinci na ciele v Rusku.

Šéf mestskej vojenskej správy v Sumách Serhij Kryvošejenko informoval, že len v tomto meste drony zasiahli desať miest.

Záchranári vycestovali k požiarom obytných domov. Ráno na mesto podľa Kryvošejenka zaútočili ďalšie dva drony, jeden z nich zasiahol obytný panelový dom, kde tlaková vlna vyrazila okná.

Dvaja ľudia sú v nemocnici. Inde sa cieľom útoku stala čerpacia stanica, nikomu sa nič nestalo.

Rovnako dnes ráno ruské bezpilotné lietadlo zaútočilo na osobné auto, ktorým išli traja ľudia v konotopskom okrese na západe Sumskej oblasti. Jeho vodič prišiel o život, dvaja ďalší ľudia utrpeli zranenia, uviedla regionálna prokuratúra. (ČTK)

Kyjev podporu získa v rámci fondu Európskej únie na podporu Ukrajiny, oznámil v pondelok úrad vlády v Štokholme.

Informovala o tom agentúra TASS.

„Vláda sa rozhodla uzavrieť novú dohodu s EÚ o pridelení 750 miliónov švédskych korún na rok 2025 ako súčasť dodatočnej rozpočtovej podpory pre Ukrajinu prostredníctvom Európskeho fondu na podporu Ukrajiny. Táto pomoc prispeje k vyriešeniu finančného deficitu v ukrajinskom štátnom rozpočte,“ uviedol úrad vlády v tlačovej správe.

„Hospodárska stabilita je predpokladom toho, aby Ukrajina mohla naďalej vyplácať mzdy a dôchodky, ako aj zabezpečiť fungovanie zdravotníctva, škôl a sociálnych služieb,“ uviedol minister pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu a zahraničný obchod Benjamin Dousa.

EÚ zriadila Fond na podporu Ukrajiny v roku 2024 ako mechanizmus na pomoc Kyjevu. Fond v objeme 50 miliárd eur je financovaný členskými štátmi Únie.

Prostriedky budú vyplatené v rokoch 2024 až 2027. Financovanie sa zameriava na stabilizáciu štátneho rozpočtu, stimuly pre súkromný sektor a projekty technickej podpory.

Celková suma, ktoré Švédsko vyčlenilo na pomoc Ukrajine, dosahuje 95,8 miliardy SEK. Najväčšia časť vo výške 83 miliárd SEK slúži na podporu ukrajinskej armády. (TASR)