Svyrydenková rokovala s Kelloggom o bezpečnostných zárukách

Zastavenie iniciatívy by podľa neho bolo darčekom pre Putina.

Lipavský zopakoval, že vlani Ukrajina vďaka iniciatíve dostala 1,5 milióna kusov veľkorážovej munície a tento rok už vyše milióna. Cieľom je v tomto roku dodať 1,8 milióna nábojov.

"Zásluhou našej muničnej iniciatívy sa podarilo päťkrát znížiť (ruskú) delostreleckú prevahu na bojisku a prispieť k udržaniu ukrajinských frontových línií," uviedol český minister.

"Prípadné zastavenie iniciatívy by bolo skutočným darčekom pre Putina. Tí, ktorí o tom hovoria, hazardujú s bezpečnosťou Európy, "dodal.

Rusko označil za najväčšiu a bezprostrednú hrozbu. "Chce nahradiť existujúce pravidlá právom silnejšieho. Chce prebudovať bezpečnostnú architektúru Európy a narysovať nové sféry vplyvu, "uviedol. Ukrajina podľa neho bojuje nielen za seba, ale aj za európsku bezpečnosť, a predstavuje hrádzu proti ruskému imperializmu a prelievaniu hrozieb ďalej na západ.

Lipavský pripomenul, že Kyjev už v marci súhlasil s bezpodmienečným prímerím. "Putin medzitým pokračuje vo svojej agresii. Isté nádeje na zastavenie vojny teraz predstavujú mierové snahy Trumpa," poznamenal.

V rámci takzvanej koalície ochotných, združujúcej viac ako tridsiatku štátov podporujúcich Ukrajinu, sa teraz pracuje na bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu.

"Kľúčové však bude predovšetkým zapojenie Spojených štátov. Otázku územia potom spolu musia riešiť len Ukrajina a Rusko. Putin by však pred zasadnutím k rokovaciemu stolu mal predovšetkým prestať s útokmi na Ukrajinu. Úlohou Európy je popri poskytovaní bezpečnostných záväzkov paralelne pracovať na ďalších sankciách pre prípad, že sa Kremeľ odmietne dohodnúť, " povedal Lipavský.

Vyjadril podporu členstvu Ukrajiny v Európskej únii a začleneniu krajiny do euroatlantických štruktúr, keď budú splnené kritériá a situácia to umožní. "Plánom na zničenie Ukrajiny ruské ambície v Európe začínajú, ale nekončia. Bez ohľadu na to, kedy a za akých okolností bude dosiahnutý mier na Ukrajine, putinizmus zostane hlavnou hrozbou pre európsku bezpečnosť, " dodal minister.

Lipavský ďalej povedal, že nemožno ani prehliadať úlohu Číny, ktorú zohráva vo vojne na Ukrajine. "Vďaka rozsiahlej podpore ruského obranného priemyslu, napomáhaniu obchádzania sankcií a transferom technológií dvojakého použitia sa stáva kľúčovým faktorom umožňujúcim pokračovanie agresie voči Ukrajine," myslí si šéf diplomacie. (ČTK)

Povedal to v rozhovore pre americkú televíziu NBC News, informuje spravodajský web Ukrajinská pravda.

Vance vyjadril optimizmus ohľadom „energickej diplomacie“ amerického prezidenta Donalda Trumpa.

„Máme prezidenta, ktorý vedie energickú diplomaciu s cieľom zastaviť zabíjanie. Myslím si, že na to môžu byť Američania hrdí. Nech už to dopadne akokoľvek, či sa vojna skončí o tri mesiace, o šesť mesiacov, alebo, dúfajme, nie neskôr, mali by sme byť hrdí na to, že máme prezidenta, ktorý sa snaží zastaviť zabíjanie,“ povedal Vance.

Priznal však, že rokovania sprevádzajú „vzostupy a pády“.

„Niekedy máme pocit, že sme s Rusmi dosiahli veľký pokrok, a niekedy, ako povedal aj prezident, je z nich veľmi frustrovaný,“ konštatoval.

Podľa viceprezidenta bude ukončenie zabíjania závisieť od toho, či Rusi a Ukrajinci nájdu spoločnú reč. (SITA)

Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

„Vždy sme podporovali priateľstvo medzi Ukrajinou a Maďarskom,“ povedal počas nedeľňajšej tlačovej konferencie ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Naznačil však, že budúcnosť ropovodu Družba môže závisieť od postoja Budapešti k vstupu Ukrajiny do Európskej únie.

Zelenského vyjadrenia vyvolali ostrú reakciu maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa, ktorý obvinil ukrajinského prezidenta z vyhrážok Maďarsku a zasahovania do jeho suverenity.

„Vyzývame Volodymyra Zelenského, aby sa prestal Maďarsku vyhrážať a ohrozovať našu energetickú bezpečnosť,“ napísal na Facebooku Szijjártó.

„Ukrajinskému prezidentovi nemusíte hovoriť, čo a kedy má robiť alebo povedať. Je prezidentom Ukrajiny, nie Maďarska,“ napísal na mikroblogovacej sieti X šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha v reakcii na slova Szijjártóa. (SITA)

Informujú o tom zástupcovia úradov v tomto regióne pri hraniciach s Ruskom. Podľa Moskvy v noci útočili aj Ukrajinci na ciele v Rusku.

Šéf sumskej oblastnej vojenskej správy Oleh Hryhorov informoval, že ruské útoky si podľa dostupných informácií nevyžiadali žiadne obete na živote, informácie o zranených sa spresňujú.

Na zasiahnutých miestach začalo horieť a hasiči sa snažia plamene uhasiť. Šéf mestskej vojenskej správy v Sumách Serhij Kryvošejenko informoval, že drony zasiahli desať miest. Horia obytné domy.

Ukrajinské letectvo uviedlo, že ruská armáda k útokom v noci nasadila 104 útočných dronov aj ich imitácií. Protivzdušná obrana ich na východe a severe krajiny 76 zneškodnila. Drony zasiahli 15 miest, na štyroch ďalších sa zrútili trosky zostrelených bezpilotných lietadiel.

Šéf vojenskej správy Záporožskej oblasti Ivan Fedorov oznámil, že terčom ruského útoku sa okrem iného stalo okolie obce Kušuhum južne od Záporožia. Ruská armáda podľa neho na útok zrejme použila riadené letecké bomby typu KAB. Poškodené je elektrické vedenie a plynové potrubie. Informácie o zranených sa spresňujú, dodal.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že aj Ukrajina v posledných hodinách podnikla dronové útoky. Nad ruským územím ich protivzdušná obrana zneškodnila 21, najviac nad Smolenskou oblasťou.

Už v nedeľu večer z bezpečnostných dôvodov podľa telegramového kanála Astra prerušilo prevádzku letisko v Kaluge a gubernátor Kalužskej oblasti Vladislav Šapša ohlásil, že nad obcou Tarusa na východe regiónu protivzdušná obrana zneškodnila jeden dron. (ČTK)

Po príchode povedal, že ruský prezident Vladimir Putin by si mal uvedomiť, že podpora Nemecka pre Ukrajinu neslabne.

„Putin by nemal mať žiadne ilúzie, že podpora Nemecka pre Ukrajinu by sa mohla zoslabnúť,“ uviedol nemecký vicekancelár.

„Práve naopak: Zostávame druhým najväčším podporovateľom Ukrajiny celosvetovo a najväčším v Európe,“ konštatoval a dodal, že Ukrajina sa naďalej môže spoliehať na Nemecko.

Lars Klingbeil podľa Reuters naliehal na Putina, aby prejavil záujem o mierový proces v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

O ukončenie tejto viac tri a pol roka trvajúcej vojny sa od svojho návratu do funkcie usiluje americký prezident Donald Trump, pričom sa snaží zorganizovať aj stretnutie Putina a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Ukrajina musí byť podľa nemeckého ministra financií zahrnutá do mierových rozhovorov. Uviedol tiež, že je potrebné prímerie a spoľahlivé bezpečnostné záruky. „Na tento účel sa úzko koordinujeme na medzinárodnej úrovni,“ konštatoval.

Klingbeil pricestoval do ukrajinského hlavného mesta na rozhovory s ukrajinskou vládou.

„Úzko spolupracujem s (nemeckým) kancelárom (Friedrichom Merzom) na tom, ako najlepšie podporiť Ukrajinu v možnom mierovom procese,“ uviedol. Podľa neho ide o ukrajinskú, ale i európsku bezpečnosť.

Nemecko podľa ministerstva financií poskytlo Ukrajine od začiatku vojny pomoc vo výške 50,5 miliardy eur. (TASR)

Hlavný veliteľ armády Olexandr Syrskyj oznámil, že opätovne dobyli tri obce v Doneckej oblasti. 

Ukrajinská vojenská spravodajská služba HUR neskôr oznámila, že znovu dobyla ďalšiu dedinu. Spolu s jednotkou armády podľa vyhlásenia vytlačili ruských vojakov z obce Novomychajlivka taktiež v Doneckej oblasti. Informácie nebolo možné nezávisle overiť.

V posledných dňoch hlásili ukrajinské sily znovudobytie viacerých menších častí územia na juhovýchode krajiny, kde dovtedy postupovali ruské jednotky.

Prezident Zelenskyj nedávno naznačil, že ukrajinská armáda chce prejsť od defenzívnych operácií k ofenzívnym.

Vyjadril sa po príspevku prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý na sociálnej sieti vyhlásil, že „je veľmi ťažké, ak nie nemožné, zvíťaziť vo vojne bez útočenia na krajinu útočníka“. (TASR)

Rusko podľa neho vďaka americkému prezidentovi Trumpovi spravilo „významné ústupky“ vo svojich požiadavkách.

Vance v rozhovore pre stanicu NBC News trval na tom, že Trump „sa zapája do veľmi agresívnej a veľmi energickej diplomacie“ s Moskvou i Kyjevom s cieľom nájsť kompromis, ktorý by ukončil zabíjanie.

„Myslím si, že Rusi spravili prezidentovi Trumpovi významné ústupky po prvýkrát za tri a pol roka trvania tohto konfliktu,“ uviedol Vance a dodal, že Moskva je dokonca „ochotná prispôsobiť sa v niektorých svojich základných požiadavkách“.

Podľa Vancea Moskva pripustila „uznanie územnej celistvosti Ukrajiny po vojne“, hoci sa nevyjadril, či by mali byť hranice povojnovej Ukrajiny také, ako pred začiatkom vojny. Rusko podľa neho navyše uznalo, že si v Kyjeve „nebude schopné dosadiť bábkovú vládu“.

„Urobili všetky ústupky? Samozrejme, že nie. Ale robíme pokroky,“ zhodnotil Vance, podľa ktorého Washington bude pokračovať v zohrávaní aktívnej úlohy pri zaisťovaní bezpečnostných záruk pre Kyjev, i keď trvá na tom, že Spojené štáty svojich vojakov po konci vojny na Ukrajine nenasadia.