Klingbeil pricestoval do Kyjeva, bude diskutovať s ukrajinskou vládou

Informuje o tom web Kyiv Independent, ktorý cituje médium Suspiľne.

Vladyslavovi sa podarilo vyliezť von a päť dní sa plazil späť na územie kontrolované Ukrajincami. V kritickom stave ho 17. augusta previezli do nemocnice v Dnepropetrovskej oblasti.

Vladyslav odvtedy podstúpil operáciu, ale stále nemôže hovoriť. Príbeh svojho prežitia si zapísal do denníka.

Podľa Vladyslava jeho brigáda pred niekoľkými týždňami stratila kontrolu nad pozíciou neďaleko mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti.

Pri pokuse o pomoc svojim spolubojovníkom ho zajali. Rusi podľa neho prvým zajatým ukrajinským vojakom vypichli oči, odrezali pery, mužské orgány, uši a nosy.

Vladyslav bol posledným z ôsmich ukrajinských vojakov, ktorých Rusi hodili do jamy, pretože si mysleli, že všetci sú mŕtvi. (SITA)

„Tento týždeň sa skontaktujeme s Tureckom, štátmi Perzského zálivu a európskymi štátmi, ktoré by mohli hostiť rokovania s Rusmi,“ povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom videopríhovore.

„Z našej strany bude všetko pripravené na maximum, aby sa vojna skončila,“ uviedol.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak a tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Rustem Umerov sú na návšteve Kataru, kde sa plánujú stretnúť s ministrom obrany Saúdom bin Abdarrahmánom Ál Sáním.

Zelenskyj už dlhšie vyzýva Putina na spoločné stretnutie, ktoré by bolo zamerané na ukončenie vojny na Ukrajine.

Ich schôdzku presadzuje aj americký prezident Donald Trump, ktorý po rokovaní s Putinom na Aljaške vyhlásil, že takéto stretnutie sa už pripravuje. (TASR)

Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, oznámila to na komunikačnej platforme Telegram ukrajinská premiérka Julija Svirydenková.

„Muži vo veku 18 až 22 rokov budú môcť počas stanného práva prekročiť hranice bez obmedzení. Toto sa vzťahuje na všetkých občanov v tomto veku," konštatovala predsedníčka vlády.

„Rozhodnutie o prekročení hraníc sa týka aj tých, ktorí sa z rôznych dôvodov momentálne nachádzajú v zahraničí. Chceme, aby Ukrajinci čo najviac udržiavali väzby s Ukrajinou," dodala Svirydenková. (SITA)

Informoval o tom s odvolaním na ukrajinských a európskych predstaviteľov.

Americký prezident Donald Trump minulý týždeň oznámil európskym lídrom, že USA sa budú podieľať na „koordinácii“ bezpečnostných záruk pre povojnovú Ukrajinu.

Kyjev svojich spojencov už dlhšie vyzýva na poskytnutie bezpečnostných záruk, ktoré by mali Rusko odradiť od ďalších útokov po uzavretí mierovej dohody.

Záruky po skončení bojov Ukrajine prisľúbila tzv. koalícia ochotných pod vedením Francúzska a Británie.

Európski lídri však neverejne pripustili, že svoje jednotky na Ukrajinu nasadia len v prípade, že im Spojené štáty poskytnú podporu.

Vysokopostavení americkí predstavitelia podľa zdrojov FT v rámci viacerých diskusií informovali európskych partnerov, že Washington je pripravený na misii participovať svojimi „strategickými prostriedkami“.

Spojené štáty sú ochotné poskytnúť spravodajské, monitorovacie a prieskumné kapacity, ako aj prostriedky protivzdušnej obrany a schopnosti v oblasti riadenia a velenia.

USA však podľa zdrojov naďalej odmietajú nasadenie vlastných vojakov na ukrajinské územie.

Prípadná povojnová podpora by podľa zdrojov zahŕňala poskytnutie amerických lietadiel, logistiku a pozemné radary, ktoré by pomáhali v prípade vyhlásenia bezletovej zóny a podieľali by sa aj na protivzdušnej obrane krajiny.

Pokročilé spravodajské, sledovacie, veliteľské a riadiace spôsobilosti USA by tiež umožnili satelitné monitorovanie prímeria a efektívnu koordináciu nasadených západných síl.

Zdroje FT uviedli, že ponuka zo strany USA ešte nie je definitívna a môže byť odvolaná.

Podľa britského denníka však predstavuje významnú zmenu postoja Trumpovej vlády, ktorá ešte začiatkom tohto roka poskytnutie bezpečnostných záruk pre Ukrajinu vylučovala.

FT ďalej s odvolaním na tri zdroje píše, že západné štáty už načrtli predbežný plán pre povojnovú Ukrajinu. Spojenci navrhujú na dohodnutej kontaktnej línii zriadiť demilitarizovanú zónu, na ktorú by mali dohliadať mierové jednotky. Tie by vyslal tretí štát, na ktorom by sa spoločne dohodli Ukrajina a Rusko.

Za demilitarizovanou zónou by nasledovala hranica strážená ukrajinskými jednotkami vycvičenými štátmi NATO. Európske sily by boli nasadené hlbšie v ukrajinskom území a slúžili by ako tretia línia obrany. (TASR)

Dokument považuje za dôležitý krok v úsilí posilniť ochranu práv detí, ktoré sa stali obeťami vojenskej agresie. Informuje o tom na sociálnej sieti.

„Deti patria medzi najzraniteľnejších účastníkov konfliktov - strácajú svoj domov, bezpečie, prístup k vzdelaniu a často aj základný pocit istoty. Našou povinnosťou je urobiť všetko pre to, aby ich práva boli rešpektované a chránené,“ zdôrazňuje Dobrovodský.

Memorandum vytvára podľa ombudsmana rámec spolupráce pri ochrane detí priamo alebo nepriamo zasiahnutých ozbrojeným konfliktom.

Zaväzuje k výmene skúseností a odborných poznatkov, k metodickej podpore, k príprave odporúčaní pre verejné inštitúcie a medzinárodné organizácie.

Práve v spojení odborných kapacít vidí možnosť posilnenia systému ochrany detí a vytvorenia konkrétnych nástrojov účinnej pomoci, aby sa mohli ukrajinské deti vrátiť k svojim rodinám.

Podpis memoranda však nie je podľa ombudsmana iba formálnym aktom.

„Je to jasné posolstvo, že spoločnosť nesmie zabúdať na deti, ktoré sú obeťami vojny. Naopak, musíme stáť pri nich a hľadať spôsoby, ako im prinavrátiť bezpečie, dôstojnosť a nádej,“ odkazuje Dobrovodský. (TASR)

„Áno, vstúpili a prebiehajú tam teraz boje,“ uviedol pre AFP hovorca Operačno-strategického zoskupenia vojsk v Dnipre Viktor Trehubov.

Moskva prvýkrát oznámila preniknutie svojich síl do Dnepropetrovskej oblasti v júli, odkedy tvrdila, že tam obsadila viaceré obce. Na túto oblasť zatiaľ nevzniesla územné nároky.

Ukrajinský generálny štáb v utorkovom vyhlásení odmietol tvrdenie Ruska, že plne dobylo dediny Zaporizke a Novoheorhijivka. Podľa ukrajinského projektu DeepState, ktorý mapuje situáciu na bojisku a má blízke kontakty s armádou, ich však ruské jednotky obsadili, upevňujú svoje pozície a zhromažďujú pechotu na ďalší postup.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (TASR)

Pre ruskú agresiu voči Ukrajine je podľa Európskej komisie v EÚ zmrazených 210 miliárd eur patriacich ruskej centrálnej banke. Výnosy z týchto prostriedkov sa aktuálne používajú na financovanie nákupov zbraní a munície pre Ukrajinu.

Návrhy na skonfiškovanie ruských aktív sa však považujú za kontroverzné

Merz upozornil na možné negatívne následky takéhoto kroku na kapitálových trhoch. Svoje prostriedky z EÚ by totiž podľa neho mohli následne stiahnuť aj iné štáty.

De Wever naznačil, že zabaviť ruské aktíva by bolo zložité aj z právneho hľadiska a jednoznačne sa vyslovil za zachovanie súčasného prístupu a pokračovanie využívania úrokov zo zmrazených aktív.

„Je to ako hus, ktorá znáša zlaté vajcia,“ vysvetlil. „Túto hus by sme si mali ponechať,“ uviedol belgický premiér, podľa ktorého by sa otázka zmrazených ruských aktív mala otvoriť až po uzavretí mierovej zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou. (TASR)

Generálny riaditeľ estónskej vnútornej bezpečnostnej služby Margo Palloson uviedol, že k incidentu došlo pravdepodobne v nedeľu ráno.

„Bol to ukrajinský dron, ktorý útočil na ruské ciele. Neexistujú žiadne dôkazy, že išlo o ruský dron,“ povedal Palloson pre estónsky rozhlas ERR. Podľa rozhlasových správ išlo o prvý takýto incident v krajine.

Kyjev v sobotu večer útočil na ropný a plynový terminál v ruskom meste Ust-Luga neďaleko estónskej hranice. Palloson vysvetlil, že v pondelok našiel farmár v estónskom okrese Tartu trosky bojového dronu na poli a jasne viditeľný kráter po výbuchu.

Dron bolo pravdepodobne nesprávne navigovaný pôsobením ruských elektronických zariadení, uvádza DPA. Nie je jasné, či priletel z lotyšského alebo ruského vzdušného priestoru.

Estónsky minister obrany Hanno Pevkur povedal, že dron zasiahol Estónsko, pretože Rusko pokračuje vo vojne proti Ukrajine a Kyjev sa bráni. (TASR)